SG Dynasty: The Last of Ancients - 102. Kapitola - Ultimátum

Chci se tě zeptat jak to děláš že dokážeš každý týden vychrlit nový díl, v čem je ten fígl. Skus mi poradit jak jak ty díly napsat rychleji.

[Aiwendill]

Well, takže som sa konečne dostal k poriadnému počítaču (internet na mobile je na dve veci...) a tak vám konečne môžem odpovedať na vaše otázky...

Endysek: už čoskoro. Ale je to tajné...

Ondra Daške: ale veď to ide predsa v tej dobrej tradícii SG sveta, že žiadnu loď nemožno mať dlhšie ako jednu alebo dve časti. Potom musí byť zničená...

Posedlík: ďakujem

Jakop: Som rád, že sa to páčilo. Dvere z vorditu na Anninej základni však vedú do inej komnaty, než si myslíš... Bude to vysvetlené v ClaP.

Ondra Daške: Nevieš nič. Na Adv nemáš dosah až do plnoletosti (dúfam, že ti to nikto nepošle...) a LastA sa bude vyvíjať podstatne odlišnejšie, ako si myslíš. Čoskoro sa v príbehu objaví niekoľko nových postáv a čaká nás niekoľko veľkých udalostí. Podľa chronológie sme niekde na konci roka 2016, takže niektorí asi už tušia (alebo zúrivo otvárajú súbor s chronológiou AD, aby to zistili), aká veľká udalosť sa čoskoro udeje (a nebude to aničkin nákup chlastu na Zemi...).

Wydra: a bude to ešte viac a viac ohraničené až do okamihu, keď anička vyrazí za Destiny. Takže asi chápeš, ako ťažko sa píše príbeh, keď má autor presne nalinkovaný svet, do ktorého musí zasadiť príbehovú osnovu...

počas vianoc som mal dostatok času (rušivý element bol aj s rodičmi u starých rodičov... ), takže som si stihol nadbehnúť. Minimálne dva až tri týždne ešte bude vydávanie pokračovať bez prerušenia. To vám môžem garantovať. Potom sa to pravdepodobne vráti do starých koľají a bude to znovu také všelijaké...

Prometeus: Tomu sa hovorí jednoducho talent. To sa nedá naučiť. To musíš mať v krvi...

Podobne sa cítia spisovatelia voči scenáristom televíznych seriálov. Jedna vec je napísať dobrý príbeh a druhá zasa je, keď musí autor chŕliť nápady na príbeh v hraničnom termíne týždeň za týždňom. To sa nedá naučiť. To musíš mať talent na také niečo...

Toho čeho jsem se obával, smrt O´Neilla

[Aiwendill]

okrem iného aj to. ale čoskoro na to sa udeje niečo veľké a akčné...

Myslíš tu akci co se uskotečnila po O´Neillově smrti?

[Aiwendill]

uvidíš...

každopádne je pondelok a tak tu máte novú kapitolu. Ako som sľúbil. objaví sa nová postava, ktorá sa bude priebežne objavovať aj naďalej, hoci v AD nebola...

Kapitola 85. – Zrada

O tri dni neskôr sa admirál nalodil na Sirtu a hliadková loď podľa jeho príkazov vystúpala atmosférou na orbitu planéty. Tam sa loď zastavila a Forlin začal vypočítavať letový vektor na planétu, kam sa chcel dostať. Keď mal všetky výpočty hotové, posunul páky hyperpohonu dopredu a plavidlo v záblesku pseudopohybu zmizlo v subpriestore.
Jeho cieľom bola sústava Thelesta, v databáze Expedície označená kódom P22-690. Keď Sirta vstúpila do hyperpriestoru, Forlin sa pohodlne oprel v pilotnom kresle a začal si rekapitulovať, čo vedel o Theleste.
Bola to planéta podobná Zemi, no jej povrch pokrývali oceány a moria len z približne tridsiatich percent. Štyri roky pred záverečnou evakuáciou Atlantis sa tam odohrala bitka medzi Wraithskou flotilou a Antickým mestom Osgil.
Nostalgicky sa usmial. Počas bitky, v ktorej bolo mesto Sinandart zničené nárazom Wraithskej materskej lode, bola drvivá väčšina obyvateľov mesta evakuovaná prostredníctvom hviezdnej brány. Spolu s nimi boli evakuovaní aj kadeti a učitelia výcvikovej akadémie Antickej floty. Tí sa najprv presunuli na rozostavanú Ascanis, kde strávili niekoľko mesiacov, aby odtiaľ putovali práve na Osgil. Tam sa akadémia udomácnila na niekoľko desiatok rokov, prakticky až do zničenia mesta, keď zanikla aj výcviková akadémia. Aj on sám tam dokončil svoje štúdiá...
Práve mesto Osgil bolo semenišťom nových a nevyskúšaných myšlienok a ideí. Takých, ktorým nikto nevenoval priveľa pozornosti, pretože sa zrodili v mysliach mladých kadetov, ktorí boli schopní vymyslieť možné aj nemožné...
Medzi týmito myšlienkami bolo aj mnoho myšlienok o vyššej sfére. Boli tam teoretické úvahy o možnostiach povznesenia, ale aj praktické postupy na prekročenie jednotlivých fáz, ktoré viedli k tomu, aby sa človek mohol vôbec povzniesť.
Boli tam však aj informácie o iných cestách, ktorými sa človek mohol dať po svojej smrti. S praktickým následkom jednej z týchto možností sa stretol pred nejakým časom na palube ťažkého krížnika Antandaria. Keď stretol duchov viceadmirála Kastamalina a členov jeho nešťastnej expedície...
Každopádne to boli informácie, ktoré oficiálni ideológovia Antickej ríše na čele s kancelárom Morosom neradi videli a snažili sa eliminovať pôsobenie jednotlivcov alebo skupín, ktoré takéto myšlienky šírili. Ich snaha však kvôli spodným prúdom v Antickej spoločnosti nebola úspešná a na Osgile to napriek všetkej Morosovej tvrdosti bolo možné nájsť. Každé mesto bolo totiž relatívne samostatné a to, čo platilo na Atlantis, neplatilo na Osgile, Lorardiane, Mindole, Osgile a ostatných mestách. Každé mesto sa riadilo len príkazmi svojej mestskej rady. Najvyššia rada Antickej ríše mala nad nimi právomoc len čo sa týkalo zákonov týkajúcich sa celej ríše a ideológia medzi ne nepatrila vďaka tradíciám, ktoré prežívali zo starších období.
Osgil bolo medzi Antikmi nazývané aj „skákajúcim“ mestom. Túto prezývku si vyslúžilo vďaka stratégii, ktorú praktizoval jeho vojenský veliteľ kontraadmirál Sinopus. Spočívala v tom, že vždy, keď sa mesto ocitlo v ohrození, skočilo do hyperpriestoru a odletelo preč. Občas sa to uskutočňovalo aj preventívne a tak mesto často menilo svoju polohu. Vďaka tomu vydržalo prakticky až do konca Antickej ríše. S odrenými ušami uniklo z Verandea Daurash, keď tam boli rozstrieľané tri iné mestské lode a následne prežilo niekoľko ďalších bitiek. Bitka na orbite Thelesty, kde Wraithi početnou presilou zablokovali všetky únikové vektory a potom mesto konečne rozstrieľali, bola pre zostávajúcich Antikov znamením, ktoré neskôr ľudia na Zemi trefne pomenovali „začiatok konca“.
Forlin chcel pátrať po troskách Osgilu aj z iného dôvodu. Likvidácia Mindolu a extrahovanie jedného z jeho databázových centier v ňom vyvolali spomienku na bitku na orbite Thelesty a to, čo sa vtedy udialo s Osgilom.
Toto mesto nebolo vybavené hviezdnou bránou a admirálka Silthia, ktorá velila Výskumnej a prieskumnej službe práve z Osgilu, vedela, že bude trvať nekonečne dlho, kým sa bohatá mestská databáza prekopíruje pomocou komunikačných a dátových kanálov do databázy Atlantis. Preto spravila niečo podobné ako Forlin v prípade Mindolu. Nechala extrahovať jedno zo záložných databázových centier mesta a tesne pred bitkou ho ukryla niekde na povrchu planéty. Informáciu o tom poslala na Atlantis v priebehu bitky, no signál bol poškodený kvôli streľbe Wraithských lodí a Najvyššia rada ho už nedokázala dešifrovať.
Admirál Forlin bol vtedy už programom a keďže ho umelá inteligencia mesta nepustila k ničomu dôležitému, mohol len sledovať, čo sa deje okolo neho. Signál z Osgilu mu samozrejme neunikol a neskôr, keď bola Atlantis už potopená a evakuovaná, sa nudil. Vytvoril si s dovolením umelej inteligencie mesta vlastnú virtuálnu realitu a pokúšal sa riešiť niektoré zamotané problémy, na ktoré narazil. Atlantis mu to dovolila, lebo aj keby na niečo prišiel, nemohol to dostať von a mesto nejakým spôsobom ohroziť. Nechala ho hrajkať sa v karanténnej virtuálnej realite, hoci naňho so zvedavosťou dozerala.
Počítače potopeného mesta boli vypnuté a systém bežal len na minimálny zlomok výkonu v pohotovostnom režime. Forlinovi trvalo takmer štyristo rokov, kým sa mu podarilo zrekonštruovať a dešifrovať poškodený signál z Osgilu. Okrem toho, čo sa dialo počas poslednej bitky na orbite Thelesty, keď Sinopus skúsil použiť svoju obľúbenú taktiku a pokúsil sa namiesto bojovej konfrontácie radšej s mestom utiecť, čo sa mu nakoniec nepodarilo, sa však dozvedel aj to, čo spravila admirálka Silthia a kde sa na povrchu nachádza databázové centrum mesta, ktoré tam pre istotu zanechala. Súradnice daného miesta si dnes ráno vytiahol z databázy Atlantídy a v jeho pláne bolo databázový modul vyzdvihnúť a kryštály odviezť na bezpečné miesto. Tam, kde už boli kryštály z Mindolu – do opustených chodieb a laboratórií mesta Ascanis.
Forlin nepochyboval, že to bude relatívne pokojná misia. Databázové centrum bolo podľa Silthiinej správy zakopané v pralese, pričom si však dala pozor, aby to nebola tektonicky aktívna oblasť. Modul bol síce hermeticky uzatvorený a jeho obal bol veľmi odolný voči vonkajším vplyvom, no keby na neho spadlo niekoľko stoviek ton kamenia z nejakej lavíny, asi by z neho veľa neostalo.
Podmienky na planéte sa síce mohli zmeniť, ale modul by sa dal aj v takom prípade nájsť. Stačilo by sa k nemu dostať dostatočne blízko a zachytiť slabý signál z jeho lokátora. Práve to hodlal Forlin učiniť a preto mal na palube Sirty dodatočné skenovacie vybavenie, ktoré si požičal zo skladov Atlantídy.
Chvíľu ešte premýšľal nad planétou Thelesta a mestom Osgil a oddával sa spomienkam na zašlé časy. Zrazu však pocítil na zadnej časti svojej hlavy nepríjemný tlak. Potom sa ozvalo cvaknutie odisťovanej pištole a on okamžite stuhol od hrôzy a desu. Veď tu mal byť sám! Dával si dobrý pozor, aby na palube Sirty nebol nikto z Expedície, keď štartoval z doku na Severnom móle Atlantídy. Prekontroloval celú loď pred uzatvorením prechodovej komory. Niekto však predsa len preklzol...
Zdvihol opatrne obidve ruky, tak aby ich neznámy útočník videl a ticho povedal: „Kto ste a čo odo mňa chcete?“ Hlaveň pištole sa mu ešte hlbšie zaryla do vlasov, až cítil na pokožke chladný kov. Po dlhej chvíli ticha to nevydržal a znovu sa opýtal: „Kto ste? Prečo ma chcete zabiť?“ Zasa ticho. Cítil, že sa ho začína zmocňovať hrôza. Neznámy útočník si očividne vychutnával jeho paniku a strach.
Nakoniec sa však za ním ozval tichý hlas: „Prinášam ti pozdrav od generála Sommersa!“ Prekvapene ostal sedieť. Bezstarostnosť a pokojnosť misie sa stali dávnou minulosťou...
Nebol to však obsah vety, čo ho prekvapil. Bola to skutočnosť, že hlas patril žene. So zdvihnutými rukami sa začal pomaly s kreslom otáčať, aby jej videl do tváre. Tlak zbrane na hlavu okamžite zmizol, keď neznáma útočníčka ustúpila do úzadia pilotnej kabíny. Bol to taktický ústup pre prípad, žeby sa obeť pokúsila o niečo hrdinské...
Otočil sa s pilotným kreslom dozadu a v úžase ostal hľadieť na osobu pred sebou. Bola to mladá žena vo veku približne tridsať rokov. Mala tmavohnedé vlasy, súmernú tvár a postavu, nad ktorou by ostal slintať každý zdravý chlap. Forlina však najviac upútali jej oči, ktoré boli šedivé a chladné ako arktické more.
Po chvíli si uvedomil, že má na sebe oblečenú bežnú tmavošedú uniformu členov Expedície. Jej červené doplnky prezrádzali príslušnosť k veliteľskej časti Expedície Atlantis, no Forlin si ju nevedel zaradiť. Nikdy ju v meste nevidel...
Potom si však uvedomil, že sa mýlil. Už ju videl. Teraz nedávno, keď sa vracal z Ereldis a Ascanis. Bola to tá žena, ktorú videl v kancelárii veliteľa mesta!
Ticho sa opýtal: „Vy ste tá nová asistentka, ktorú mali poslať generálovi Gerasimovi?“ Ostražito prikývla: „Áno, ale nie som tak nová, ako si myslíte, admirál! Už som na Atlantis od začiatku júla, čo je viac ako päť mesiacov...“ Zarazil sa: „To by som si vás musel všimnúť!“ Pokrútila hlavou: „Do konca októbra ste boli s flotilou tam vonku a evakuovali ste obyvateľov planéty Salpea. Potom ste niekoľko dní trávili vo Vojnovom štábe a následne ste boli s Dahliou Radim a svojím synom. Posledné dva týždne ste strávil na cestách na Ereldis a ďalšie planéty. Všimol ste si ma až pred troma dňami, keď ste schádzal z hangáru Jumperov k Transportnej kabínke pri hviezdnej bráne a ja som vtedy bola v kancelárii veliteľa mesta.“
Zdvihol obočie: „Zdá sa, že máte podrobné informácie o každom mojom kroku...“ Prikývla: „Práve preto som bola vyslaná na Atlantis. Aby som vám dala príučku, ako sa máte správať k Zemi. Bez trochy sledovania by som nezistila vaše každodenné zvyky. Viem o vás všetko, čo ste spravili hocikde v meste okrem tých zabezpečených priestorov, do ktorých som už tiež zistila heslo. Napriek tomu sa mi nepodarilo do nich dostať. Prečo?“
Forlin sa usmial: „Pretože nemáš oprávnenie tam vstúpiť. Heslo nestačí. Musíš mať aj príslušné oprávnenie alebo byť k tomu poverená či pozvaná. Takže napriek tomu, že poznáš heslo, čo je vcelku nepríjemné, musela by si ešte uprosiť umelú inteligenciu mesta alebo mňa alebo niektorého iného Antika, aby sme ťa tam pustili alebo aspoň poslali. Ináč ťa tam Atlantis jednoducho nepustí...“
Privrela oči: „Umelá inteligencia riadi mestské systémy?“ Prikývol: „Áno. Avšak nenamáhaj sa. Je nedostupná a jej program nie je možné zmeniť. Jej pamäťové a systémové jadro je oddelené od zvyšku databázy, takže sa k nemu nikto nedostane. Dokonca ani ja nie.“ To síce nebola pravda, lebo Nonilius mu prezradil, ako sa dá zmazať alebo upraviť program umelej inteligencie mesta alebo lode, ale Forlin to nemienil prezradiť tejto krásnej agentke, ktorá sa ho chystala zlikvidovať.
Dlhú chvíľu na seba hľadeli a pozorovali sa. Nakoniec sa admirál ozval: „Vŕtajú mi hlavou dve veci.“ Žena na opačnom konci pištole sa sucho opýtala: „Aké?“ Forlin sa usmial: „Prvou je, ako sa voláte. Ešte nás nikto nepredstavil... Ja som admirál flotily Forlinafalcus, skrátene Forlin. Vy ste?“
Žena chvíľu mlčala a zvažovala jeho otázku. Nakoniec sa jemne usmiala: „ Kapitánka doktorka Maria Jacobsenová, teší ma.“ Spravila malý pukrlík, ktorý vyvrcholil tým, že znovu namierila pištoľ na jeho hruď: „Ani hnúť, lebo strelím!“
Trpko sa usmial: „To je druhá vec, ktorá mi vŕta hlavou. Prečo ste to nespravili už doteraz? Stačilo vám predsa stlačiť spúšť a nepúšťať sa so mnou do reči. Alebo si s obeťami rada podebatujete predtým, než ich pošlete na druhý svet?“
V jej očiach sa neobjavila ani známka zaváhania, len precíznejšie namierila zbraň. Jediným dotykom palca na nej prepla nejakú páčku. Forlin si až teraz všimol, že na pištoli bol pripnutý malý laserový zameriavač. Červená bodka bola na jeho hrudi práve na mieste, kde sa nachádzalo srdce. S mierným zdesením si uvedomil, že tá bodka sa vôbec nepohybuje. Doktorka Jacobsenová mala teda neuveriteľne pevnú ruku...
Na jeho otázku sa dlhú chvíľu neobťažovala odpovedať, len ho ticho pozorovala. Nakoniec však pokrútila hlavou: „Nie, to nie. Mám pre toto porušenie mojích profesionálnych zásad istý dôvod.“ Forlin zdvihol znovu obočie nad tou úprimnosťou: „Dôvod?“ Potom si však uvedomil prostredie, kde sa nachádzajú a vševedúcky sa usmial: „Aha, už chápem... Sme v hyperpriestore a vy neviete ovládať vesmírnu loď, však? Potrebujete, aby som vás doviezol naspäť na Atlantis alebo aspoň k hviezdnej bráne, ktorou by ste sa dostala domov. Všakže?“
Znovu pokrútila hlavou a usmiala sa. Tentokrát sa mu videl jej úsmev dosť úprimný a celkom skrášlil jej tvár. Predtým vyzerala nesmierne krásna ale pritom studená a zlá ako ľadová kráľovna. Teraz bola podstatne sympatickejšia. Odpovedala: „Nie. Mýlite sa, admirál. Nie je to kvôli tomu. Prešla som výcvikom na lodiach triedy 304 aj na Goa´uldských Ha´tackoch a verím, že by som si poradila aj so systémami Sirty. Problém spočíva v inej veci...“
Náhle a úplne neočakávane zaistila svoju zbraň a vypla laserový zameriavač. Strčila si ju dovnútra rozopnutej bundy, kde mala očividne pripevnené púzdro a povedala: „Potrebujem sa s vami pozhovárať!“ Forlin zdvihol obočie nad jej počínaním a v duchu si vydýchol. Dnes očividne nezomrie.
Naplnila ho zvedavosť a ironicky poznamenal: „Veď sa zhovárame, či nie?“ Pozrela naňho tými neuveriteľne chladnými šedivými očami a on sa zachvel. Keby mali oči magickú moc, tak je z neho teraz kocka ľadu. Jej pohľad ho doslova zmrazoval...
Po chvíli sa obzrela okolo seba a s miernym povzdychom si sadla do kresla veliteľa lode. Oprela sa a zahľadela do prázdna. Forlin ju nerušil. Pochopil, že tá žena má problém a práve sa rozhoduje, či sa mu zverí alebo si svoje tajomstvá nechá pre seba.
Nakoniec začala tichým ale pevným hlasom rozprávať: „Narodila som sa v Bostone a mojí rodičia mali flámsky a dánsky pôvod. Aspoň tak mi povedali. Nikdy som ich nepoznala a svoj spis som tiež nikdy nemala možnosť čítať. Vyrástla som v sirotinci a vďaka vládnemu štipendiu som vyštudovala vo West Pointe. Tam som sa dostala do styku so špeciálnymi jednotkami. Jeden z mojich učiteľov mal s nimi určité kontakty a tak ma zoznámil s určitými osobami. Po skončení štúdia a dvojročnom dodatočnom výcviku som sa dostala do jednotky Echo dva. Bola to tajná jednotka patriaca pod CIA. Nezapieram, nasadzovali nás všade, kde to bolo potrebné. Likvidovali sme nepohodlných politikov, drogových magnátov, dokonca sme zvrhli aj vládu v Nikarague. Robila som špinavú robotu, ak chápete, čo tým chcem povedať.“
Pozrela naňho a on jemne prikývol. Pokračovala: „Jedna akcia v Kolumbii sa nevydarila. Väčšina našej jednotky padla do pasce a boli zajatí. Kým sa nám ich podarilo oslobodiť, kolumbijskí povstalci ich postrieľali na výstrahu dedinčanom. Ja som pri oslobodzovaní bola ranená do hlavy a prebrala som sa až v nemocnici v Paname. Tam som sa dozvedela, že sme to prežili nakoniec len dvaja. Naša jednotka bola rozpustená a ja som si hľadala novú prácu v mojom odbore. Oslovil ma jeden major z Letectva a dal mi ponuku. Prijala som. Nasledujúcich desať mesiacov som strávila znovu vo výcviku a nakoniec som sa dostala ako tajná agentka do Hviezdneho programu OSN. Pracovala som ako úradníčka, no v skutočnosti patrím do Vnútornej bezpečnosti. Už takmer štyri roky som v tejto organizácii. Keď generál Gerasimov požiadal o pridelenie asistentky, ktorá by namiesto neho zvládala administratívu Expedície Atlantis, generál Sommers ma pridelil sem. Popri bežnej činnosti som však mala aj špeciálnu úlohu. Vás, admirál.“
Zaborila doňho chladný pohľad, no v jej očiach sa objavilo čosi ako strach, keď hovorila: „Dôkladne som si preštudovala spis, ktorý máme na vás založený vo Vnútornej bezpečnosti. Prešla som si aj všetky informácie o vás, ktoré sú v databáze tohto mesta. Keď som sem dorazila, už na druhý deň som sa tajne napojila do bezpečnostného systému mesta a vo vašom apartmáne nainštalovala aj vlastné sledovacie zariadenia, o ktorých viem len ja. Keď ste sa vrátil z evakuácie planéty Salpea, veľmi dôkladne som vás sledovala. Boli ste pod mojím dohľadom takmer nonstop. Dokonca som vám dala do uniformy minikameru, no tá prestala fungovať hneď nasledujúci deň. Až neskôr som prišla na váš zvyk likvidovať každý večer svoje oblečenie a každé ráno si v syntetizátore vytvárať nové a na pohľad identické.“
Ospravedlňujúco pokrčila plecami a chvíľu premýšľala. Potom sa znovu rozhovorila: „Čím viac som vás ale pozorovala a dávala si do súvislosti jednotlivé aspekty vášho konania, tám viac som však začala pochybovať o cieli a účele môjho nasadenia. Uvedomila som si, že to, čo sa deje tu na Atlantis, má svoj význam aj pre ochranu Zeme a myslím, že to, čo bol cieľ mojej misie, teda vaša eliminácia, by bolo kontraproduktívne. Rovnako kontraproduktívne ako pokus mojích nadriadených ukradnúť vám bitevnú loď Torden. Stručne povedané si myslím, že moji nadriadení, obzvlášť generál Sommers vedú Hviezdny program zlým smerom a v budúcnosti sa im to vypomstí. Preto som vás nezabila, admirál.“
Počúval jej vyznanie a uvedomoval si, že táto žena práve zmenila svoju loajalitu. Vzbúrila sa proti rozkazom, ktoré dostala a zaváhala, keď mala stlačiť spúšť. Bola totiž konfrontovaná s realitou galaxie Pegasus. Bol si istý, že videla telá členov teamu SGA-17, ktoré priniesli na Atlantis a neskôr ich poslali na Zem po tom, čo boli pred niekoľkými dňami vysatí Wraithmi na nevydarenej misii. Mnoho nováčikov v Expedícii bolo tým pohľadom otrasených, ako si všimol na záznamoch z bezpečnostných kamier. Preto prehodnotila svoje priority, zaváhala pri splnení svojej misie a priznala sa mu.
To však znamenalo problémy, ako si okamžite uvedomil. Generál Sommers bol podľa dostupných informácií muž, ktorý neodpúšťa zradu. Doktorka Jacobsenová práve zradila a teda po nej takmer určite pôjdu. Ona to vedela a preto sa s ním teraz chce rozprávať. Potrebuje jeho pomoc. Táto skutočnosť ním otriasla...
Otočil sa s kreslom k pilotnému terminálu a skontroloval nastavenia autopilota ako aj ostatné údaje na obrazovkách. Potom sa znovu otočil k nej a vstal. Stručne a rázne jej pokynul: „Poďte so mnou. Autopilot pracuje v poriadku. Máme pred sebou osemnásť hodín letu hyperpriestorom a keby sa niečo vyskytlo, tak ma systém upozorní alarmom.“ Bez slova poslúchla a nasledovala ho, no kútikom oka videl, že jej pohyby sú neustále ostražité. Uvedomil si, že ešte nie je úplne rozhodnutá alebo si on sám ešte nezískal jej úplnu dôveru.
Zaviedol ju do kapitánskej kajuty, ktorú si zariadil pre seba už od prvého dňa, keď hliadkovú loď získal. Bola to jediná oáza aspoň akého-takého pohodlia na tejto lodi, kde bolo všetko stiesnené a nepohodlné. Ponúkol jej jedno zo štyroch kresiel, ktoré obklopovali malý konferenčný stolík a zo skrinky vstavanej do steny v zadnej časti kajuty vytiahol karafu a dva poháre z brúseného skla. Postavil ich na konferenčný stolík a nalial červené víno. Jeden pohár podal doktorke Jacobsenovej a druhý si vzal sám.
Posadil sa do druhého kresla a ovoňal víno. Ťažká ovocná vôňa mu prezradila, že je to jeho obľúbená značka z Dorwinionu na Arde. Ťažké, silné a sladké červené víno z viníc v okolí mestečka Riavod, kde ho kúpil od jedného z miestnych vinohradníkov a kupcov.
Doktorka pochopila okamžite jeho počínanie a s ostražitosťou v hlase sa opýtala: „Snažíte sa ma opiť, admirál?“ S jemným úsmevom a úprimnosťou v očiach prikývol: „Áno. Mám to v úmysle. Okrem toho to výborne rozväzuje jazyky a odbúrava zábrany. My dvaja sa totiž potrebujeme porozprávať bez zábran. Potrebujeme prediskutovať mnoho vecí a ak budeme mať zábrany a nebudeme otvorení, tak si nezískame dôveru toho druhého. To víno je dostatočne silné, aby sme sa obaja dostali do nálady, stratili zábrany a zbavili sa predsudkov voči tomu druhému. Svoj účel teda splní, ak sa k tomu odhodláte tak vy, ako aj ja. Takže?“ Pozrel na ňu s jasnou otázkou v očiach a ona chvíľu rozmýšľala. Potom načiahla ruku a priťukla si s ním. Obaja vypili na ex svoje poháre a Forlin okamžite nalial ďalšie víno z karafy...

pěkny

Pěkný díl, čekám, že to bude nejspíše jedna z Forlinových partnerek. Nebo by se mohla využít na zabití generála Sommera.
Myslím že dělá až moc potíží a Forlin by se ho tak mohl elegantně zbavit.

Co se týká postavi, tak to musela být dříve docela mrcha, když se dokázala chovat tak chladnokrevně, ale myslím že přehodnotím svůj názor v další kapitole. Jinak můžeme čekat v pondělí další díl ?

Aiwendill: Toto vypadá na zajímavou postavu. Už se těším, jak to s ní bude dál a také se těším na Cursa .

[Aiwendill]

Endysek: ďakujem. ocenil by som aj viacslovné hodnotenie kapitoly...

Ondra Daške: Sleduj príbeh v celkovom rámci a nielen z pohľadu jednej kapitoly alebo dvoch. Generál Sommers sa bude objavovať ešte dlho...

a čo sa týka našej zrádnej agentky, tak sa nechaj prekvapiť. Každopádne však čo by si čakal od vycvičenej agentky nejakej tajnej organizácie? Že bude empatická a oplývajúca citmi? Samozrejme že to musí byť chladnokrvná osoba a keď už takej újdu nervy, tak to musí byť fakt vážna vec...

Jakop: Bude to fakt zaujímavá postava. Uvidíš...

Endysek: ďakujem. ocenil by som aj viacslovné hodnotenie kapitoly...

vynikající díl

No jo stará pravda , Mrchy jsou vždy v kursu a sexi obzvášť.


/// ALL:
Prosím zdržte se přílišného Off topicu a spamu, to že to tu nechávám/e do jisté míry volné, neznamená že se tu smí vše.


Dragon

[Aiwendill]

Kapitola 86. – Asistentka

Pohodlne sa oprel v kresle a zahľadel sa na mladú agentku. Uchlípol si z vína a prezerajúc si odlesky svetla na hranách výbrusu ticho povedal: „Myslím, že najlepšie bude, ak začneme najdôležitejšími vecami. Kým sme ešte triezvi...“ Pozrel na ňu a ona sa usmiala. Bol to príjemný úsmev, no Forlin sa pritom cítil trochu nesvoj. Nestáva sa každý deň, aby nezáväzne konverzoval so ženou, ktorá je jeho nepriateľmi nasadená na to, aby ho zlikvidovala, pričom to vie tak útočník ako aj obeť.
Doktorka Jacobsenová si tiež zdvorilo odpila z pohára a chvíľku vychutnávala ťažkú ovocnú chuť vína. Vedela, že je z planéty Arda, z regiónu Dorwinion, z mesta Riavod. Zistila to vo Forlinovom spise. Víno bolo mierne odlišné od toho, ktoré pila na Zemi. Bolo znateľne ťažšie, sladšie a hustejšie so silným ovocným buketom a chuťou. Nevedela určiť presne, za akým ovocím ho cítiť, ale pripomínalo jej to zmes sladkých citrusových plodov a jabĺk. Každopádne však bolo veľmi príjemné na pitie, ako už zistila dávnejšie. Nepila ho totiž po prvýkrát. Keď inštalovala tajné kamery do admirálovho apartmánu, dala jednu aj do skladu, kde mal sudy s vínom uložené. Pri tej príležitosti si pre svoju potrebu vzala niekoľko litrov tak, aby to majiteľ nezbadal...
Chvíľu pozorovala admirála a vedela, že aj on rovnako dôkladne pozoruje ju. Aby prelomila trápne ticho, ktoré zavládlo v miestnosti, povedala: „Musím vás však varovať, admirál, že mám veľmi vysokú toleranciu k alkoholu a je veľmi pravdepodobné, že vás prepijem.“ Forlin sa na to len usmial a ticho poznamenal: „O tom pochybujem. Seržant Moravec, ktorého telo som prevzal, pochádzal zo Slovenska a mal mimoriadne vysokú toleranciu k alkoholu. Už niekoľkokrát sa mi to hodilo. Dokonca som prepil aj generála Gerasimova a on je Rus.“
Nahla sa k nemu a pozrela mu priamo do očí: „Takže si dáme súťaž? Kto koho prepije?“ Forlin sa však veselo zasmial: „Aj keď to znie veľmi lákavo, musím odmietnuť. Za prvé nemáme rozhodcu a za druhé sme na vesmírnej lodi, pričom sme tu sami. Keby som opitý viedol loď, tak by sme mohli dopadnúť veľmi zle. Myslím, že súťaž o to, kto koho prepije, odložíme, kým nebudeme naspäť na Atlantis...“ Chvíľu jej hľadel do očí a ona nakoniec prikývla: „Dobre, to znie rozumne.“
Tiež sa k nej nahol a znovu si s ňou priťukol. Obaja si odpili a svorne položili poháre na konferenčný stolík medzi nimi. Potom Forlin povedal: „Takže k našej veci. Najprv zhrniem problém tak, ako to vidím ja. Generál Sommers, ten arcilotor medzi lotrami z Hviezdneho programu, ťa sem nasadil, aby si pod krytím asistentky veliteľa Expedície zlikvidovala moju maličkosť. Ty si to poctivo začala robiť, no postupom času si spoznala realitu tejto galaxie, uvedomila si, kto znamená skutočnú hrozbu a dala si si dokopy dve a dve. Preto si prešmikla na moju loď a vďaka svojím pochybnostiam si nestisla spúšť svojej pištole, keď si mala možnosť. Namiesto toho si sa rozhodla, že sa mi so všetkým priznáš, čim si sa dostala do pomerne komplikovanej situácie. Tvoji kolegovia v Expedícii nevedia, kto v skutočnosti si a myslia si, že si len neškodná asistentka generála Gerasimova, o ktorom je známe, že neznáša byrokraciu a preto potrebuje človeka, ktorý papierovačky vybaví za neho. Tvoji skutoční nadriadení v Hviezdnom programe ešte nevedia, že si prezradila misiu a o nejaký čas ťa začnú urgovať, aby si to skončila. Ja, teda tvoja obeť, viem, čo sa deje, kto si a aká je tvoja misia...“
Pozrel na ňu a ona po chvíli prikývla: „Áno, je to vcelku výstižné zhrnutie celej veci.“ Forlin vzal svoj pohár a dopil víno. Potom si znovu dolial a pozoroval, ako sa trblieta tmavou višňovou farbou. Pritom premýšľal nad celou situáciou.
Doktorka Jacobsenová ho pozorovala a tiež premýšľala. Nakoniec sa opýtala: „Čo so mnou teraz spravíte, admirál?“ Zamyslene na ňu pozrel a ona pokračovala: „Ponúkam vám svoje služby. Som vycvičená agentka Vnútornej bezpečnosti Hviezdneho programu a ovládam boj so zbraňou aj bez nej, mám množstvo skúseností z bojových akcií a to tak na pozícii radového vojaka ako aj veliteľa a som veľmi schopná špiónka. Keby som sama nechcela, tak by ste moju skutočnú identitu nikdy nezistil. Ďalej ovládam sedem pozemských jazykov, medzi nimi angličtinu, francúzčinu, nemčinu, ruštinu, španielčinu, kantonskú čínštinu a swahilčinu. Ovládam aj alteránčinu, ale zatiaľ veľmi biedne a len v písanej podobe. Som v nej samouk, pretože lekcie doktora Jacksona som kvôli môjmu zaradeniu nemohla absolvovať. Som veľmi schopná organizátorka a administratívna úradníčka. Viem, ako zachádzať s ľuďmi, aby som z nich dostala požadované služby alebo informácie. Tiež som veľmi schopná analytička a mám IQ 185...“
Zdvihol ruky, aby zastavil príval jej slov: „Dosť!“ Stíchla a on sa usmial: „Nepotrebujem vaše služby, to si istotne uvedomujete. Pri práci, ktorú vykonávam, asistentku nepotrebujem...“ Na jej krásnej tvári bolo vidieť, že ju to ohromilo a posmutnela.
Forlin však pokračoval: „Ak príjmem vaše služby, doktorka, budem vám musieť nájsť nejakú inú prácu. Tej je však viac než dosť. Každopádne mám na výber z viacerých možností. Každá jedna z nich predstavuje problém a znamená ďalšie zhoršenie mojích vzťahov so Zemou, ktoré sú už aj tak kdesi okolo nuly.“
Zdvihol jeden prst: „Prvou možnosťou je, že prehovorím generála Gerasimova, aby vás poslal naspäť na Zem z nejakého banálneho a dôveryhodného dôvodu. Tam budete pôsobiť v Hviezdnom programe, avšak v skutočnosti budete pracovať pre mňa. Viete, ako to myslím...“
Pozrel na ňu a ona to zvážila. Neponáhľali sa a tak jej Forlin nechal dostatok času na premýšľanie. Nakoniec však pokrútila hlavou: „Nie, to by nešlo. Nakoniec by som sa kvôli nejakej chybe prezradila a v tom okamihu by som bola mŕtva. Na Zemi by som nemala kam uniknúť. Našli by ma všade a generál Sommers sa so zradcami nemazlí. Potrebujem mať istotu...“
Druhý prst dotvoril véčko: „Druhá možnosť je to isté, ale na Atlantis. Viem síce veľmi presne, kto čo robí a kde sa čo šuchne, ale mohli by ste pôsobiť ako moja tajná agentka vo vedení Expedície. Pomocou vás by som prenikol do vecí, ktoré predo mnou chcú utajiť. Pracovala by ste naďalej ako asistentka generála Gerasimova, ale vaša loajalita by patrila mne.“
Znovu jej nechal čas na zváženie a napil sa vína. Pozoroval ju, ako premýšľa a uvedomil si, že minimálne v jednom bode určite neklamala. Naozaj bola veľmi schopná analytička s vysokou inteligenciou. Bleskurýchlo si spájala dohromady fakty a analyzovala ich. Taký človek by sa mu vskutku hodil.
Maria nakoniec znovu pokrútila hlavou: „Generál Gerasimov nemá pred plukovníkom Sheppardom žiadne tajnosti. Oni dvaja si veľmi dobre sadli a spolupracujú priamo príkladne. Stačí sledovať porady vedenia Expedície a dozviete sa všetko. Vo svojej úlohe by som bola zbytočná. Omnoho užitočnejšie by bolo, keby som pracovala priamo pre vás, admirál.“
Prikývol a zdvihol ďalší prst: „To je tretia možnosť. Prelomíme otvorene tvoje krytie, čo vyvolá veľa mrzutostí. Ja obviním Zem, že mi sem poslali špióna, mimochodom to nie je nič nové. Už sme ich tu zopár mali, ako si sa istotne dočítala v spisoch.“ Opatrne prikývla a on pokračoval: „Ty sa vedeniu Expedície priznáš, čo si v skutočnosti zač a požiadaš, aby si mohla ostať na Atlantis, pretože na Zemi ti oprávnene hrozí smrť. To je vlastne aj pravda. Vezmem ťa pod svoju ochranu a umožním ti ostať v meste vďaka mojej autorite. Potom budeš pracovať pre mňa ako styčná dôstojníčka, analytička a všetko ostatné. Ja ti na oplátku poskytnem dodatočný výcvik, naučím ťa spisovnú alteránčinu a poskytnem ti dostatočné zázemie, aby si neľutovala, že si spojila svoju budúcnosť s touto galaxiou.“ Ani si neuvedomoval, že prešiel z vykania do tykania, a že začal používať osobnejší prístup...
Tentokrát ju nenechal, aby si to rozmyslela a pokračoval: „Ale sú tu isté veci, ktoré budeš musieť zniesť. Určite si uvedomuješ, že si ťa musím najprv preveriť a to nejaký čas potrvá. Tiež ti nemôžem len tak z dobrého srdca poskytnúť prístup do zabezpečených priestorov v meste. To sme nedávali ani väčšine Antikov. Mohli tam len vysokí dôstojníci, ktorí na to mali riadne oprávnenie a mali tam niečo na práci. Takže až ťa tam budem potrebovať, tak si ťa tam dovediem, ale ináč nie. Rozumieš?“
Krátko a rázne prikývla a on hovoril ďalej: „Sú tu totiž aj iné možnosti, ktoré som doposiaľ nespomenul. Mohol by som totiž odmietnúť tvoje služby. Som si istý, že by ťa to dosť nazlostilo a ty by si sa mohla pokúsiť dokončiť svoju pôvodnú misiu. Takmer určite by si dokázala tú pištoľ vytiahnúť a vystreliť na mňa v zlomku sekundy a možno by si ma aj trafila, kým by som stihol aktivovať môj osobný štít. Alebo by si to nespravila a vrátila sa na Zem, kde by si to vyzvonila Sommersovi a ten by sem poslal niekoho iného a zodpovednejšieho, ktorý by to spravil namiesto teba. Zaobalila by si to pred ním tak, že to bol tvoj pokus, ako sa dostať do mojej blízkosti, ktorý nevyšiel a Sommers by ťa za to nepotrestal. Teda aspoň nie tak prísne, ako keby si zradila. Každopádne ja by som si z teba spravil nepriateľku a to veľmi nebezpečnú, lebo toho vieš o mne priveľa, keďže ma už nejaký čas sleduješ, poznáš moje zvyky. Okrem toho istotne poznáš príslovie, že niet horšieho nepriateľa než ohrdnutej ženy...“
Znovu prikývla a Forlin si odpil z vína. Potom sa usmial: „ Štvrtá a piata možnosť by boli vcelku nepríjemné pre nás oboch a prakticky by sa naše nepriateľstvo mohlo skončiť len jediným spôsobom, ktorým by bolo definitívne ukončenie života jedného z nás. Buď by som zabil ja teba alebo ty mňa, pričom, keby sa to stalo tu na palube Sirty, tak ty by si následne umrela, avšak pre zmenu od hladu, smädu alebo iným spôsobom, ktorý by ti pripravil automatický bezpečnostný systém lode. Sirta síce nemá umelú inteligenciu, pretože je príliš malá. Zato má však dômyselný ochranný systém, ktorý by pohodlne dokázal detekovať násilnú smrť jediného oprávneného člena posádky a pripraviť veľmi nepríjemné veci danému útočníkovi.“
Pozrel na ňu a formálne sa opýtal: „Takže? Ktorá z týchto piatich možností to bude? Máš čas na rozmyslenie, kým sa nevrátime na Atlantis...“ Načiahla sa a vzala si znovu svoj pohár s vínom. Odpila si a pozrela sa na admirála. V očiach sa jej zračila istá odovzdanosť, keď hovorila: „Ja som vám ponúkla svoje služby ako prvá a už nad tým nejaký čas uvažujem. Všetky tie možnosti už mám zvážené zo všetkých možných strán. Takže asi viete, aká je moja voľba...“ Prikývol a stručne povedal: „Viem. Ale povedz mi to ty sama.“
Zahľadela sa na víno vo svojom pohári. Po chvíli ticha pevne povedala: „Volím možnosť číslo tri, admirál.“ Pozdvihla brúsený pohár a on si s ňou priťukol: „Vitajte v mojom štábe, doktorka Jacobsenová!“ Vypili do dna a tentokrát to bola Maria, kto nalial do pohárov ďalšie víno z karafy.
Nasledujúcich niekoľko okamihov sedeli v tichu a pozorovali sa navzájom. Mladá agentka sa Forlinovi pozdávala. Bola krásna a o tom nemal žiadne pochybnosti. Bola schopná, pretože sa dokázala skryť tak, že ju neobjavil pri riadnej kontrole plavidla pred odletom. Celkom rád by vedel, kde sa ukryla...
Bola veľmi inteligentná a vzdelaná. To zistil z toho, ako rozprávala. Používala slovné zvraty, ktoré bežný človek nepoužíva, pokiaľ sa nepohybuje vo vyššej spoločnosti. Jej štúdium na West Pointe a nasadenia po celej Zemi v rámci špeciálnych jednotiek naznačovali, že nie je len tak hocijakou vojačkou.
Všetko, čo sa o nej práve dozvedel, prezrádzalo, že je schopná, dokonca veľmi schopná osobnosť a dokáže pre neho vykonať veľa užitočných vecí. Bude ju však musieť dôkladne preveriť a aj neskôr ju bude musieť mať na očiach. Napriek zdaniu čestnosti a odovzdanosti do jeho vôle však vzbudzovala aj určitú tajomnosť a neprístupnosť. Kým neprenikne do jej najtajnejšieho vnútra, nebude si ňou nikdy istý.
Forlin nebol žiadny svätec a pri získavaní loajality nemal žiadne predsudky proti používaniu metód, ktoré sa na Zemi označovali ako kontroverzné alebo nedovolené. Táto mladá agentka práve zradila svoju organizáciu a vstúpila do jeho služieb. To mohol byť na jednej strane veľmi chytrý manéver, ako sa k nemu dostať bližšie, ako sám povedal pred chvíľou, keď jej popísal jednotlivé možnosti vývoja. Na druhej strane to však mohla byť pravda a ona bola jednou z tých, ktorí prišli o ilúzie a teraz sa snažia vytvoriť si nový a lepší život. Galaxia Pegasus a obzvlášť mesto Atlantis učarovali už mnohým členom Expedície, ktorí sa už viac považovali za jeho obyvateľov, než za obyvateľov Zeme. Táto žena mohla byť jednou z nich. Nebolo to však isté a on bude musieť byť opatrný.
Napriek tomu, že mnohí členovia Expedície boli jeho priateľmi, nedôveroval im až natoľko, aby ich pustil samotných do tajných zabezpečených miestností mesta. Táto žena sa práve stala členkou jeho štábu a jeho osobnou asistentkou, čo si bude vyžadovať veľa dôvery a vzájomnej úzkej spolupráce. Ak si však má získať jeho úplnú dôveru, bude ju musieť zlomiť. Bude musieť preniknúť do jej najtajnejšieho vnútra a tam ju presvedčiť o správnosti toho, čo robí. Doktorka Jacobsenová sa mu bude musieť odovzdať celá. Telom, dušou aj mysľou. A potom, až ju zlomí... stane sa v jeho rukách tvárnou hmotou. Vytvorí z nej dokonalú osobnú asistentku, ktorej bude môcť zveriť bez obáv aj tie najťažšie úlohy tak na Atlantis ako aj mimo mesta či planéty bez obáv z toho, žeby znovu zmenila svoju loajalitu a obrátila sa proti nemu.
Nakoniec prelomil ticho, ktoré v kajute panovalo: „Maria... mám otázku. Kde ste sa schovali na palube tejto lode, že som vás neobjavil ani skenovaním vnútornými senzormi?“ Jemne sa usmiala: „Máte zvyky a návyky, admirál, a v rámci týchto zvykov konáte vždy presne tie isté veci. Pravidelne a ako podľa príručky. Predpokladám, že je to pozostatok vášho výcviku z dávnych čias, však?“
Prikývol a jej úsmev sa rozšíril. Odpila si z vína a povedala: „Ako som už povedala, pozorujem vás už nejaký čas. Zistila som o vaších zvykoch všetko, čo sa dalo. Vedela som, že keď sa nalodíte, zamierite najprv sem do kapitánskej kajuty, aby ste si vybalil svoje osobné veci a ubytoval sa. Vaše kroky následne viedli do strojovne, kde ste naštartoval energetické generátory lode. Ja som bola v tom malom sklade výstroje zakrytá debnami s vybavením do pralesa a púšte. Keby ste sa pri štartovaní generátorov otočil, zbadal by ste moje oči vo vetracom prieduchu tesne nad podlahou...“
Zamračil sa: „Ale to by som ťa musel nájsť, keď som skenoval loď, či nemám nejakého čierneho pasažiera!“ Pokývala hlavou: „To som si uvedomovala a tak som sa po vašom odchode zo strojovne presunula z môjho úkrytu na nové miesto. Šla som do strojovne a vsunula som sa do škáry pod jedným z energetických generátorov. Tam, kde sa k nemu pripájajú tie hrubé vedenia. Dúfala som, že tam ma prúd energie dostatočne zatieni pred skenermi a mala som pravdu. Predpokladám však, že ste nepoužil plný výkon senzorov, ale len bežné nastavenie, ktoré používate vždy na skenovanie priestorov lode, však?“
Zamyslel sa a potom prikývol. Odpil si z vína a smutne si vzdychol: „To je tým, že som tu sám. Za starých čias by bolo na palube lode stotridsaťpäť členov posádky a niekto by ťa určite zbadal. Ale ja som len jeden a nemám oči všade...“
Maria sa zdvorilo usmiala a znovu si odpila z vína. Napriek mimozemskému pôvodu bolo prekvapivo chutné a ona si ho už stihla obľúbiť. Bolo aj dosť silné a ona cítila, že sa začína rozohrievať. Mala však ešte dostatočne jasnú myseľ, aby mohla premýšľať a zodpovedne reagovať.
Po chvíli ticha sa zvedavo opýtala: „Kam letíme, admirál? O tom, čo ste robil na Ereldis a na Ascanis, sa mi nepodarilo vypátrať nič použiteľné. Ani o vašej činnosti mimo Atlantis...“
Niekoľko okamihov zvažoval odpoveď. Bol si vedomý toho, že podrobnosti úlohy, ktorú mu zverili Povznesení, jej nemôže za žiadných okolností prezradiť. Jedinou osobou, ktorá o tom mohla vedieť, bola Anna Kornilovová a tá mala v celom tomto queste vskutku špecifickú úlohu.
Nakoniec povedal: „Na Ereldis som v posledných dňoch extrahoval databázové centrum Mindolu. To je, vlastne bola, mestská loď. Sesterské mesto Atlantis. Bolo už dávno zničené, ale z jeho trosiek sa mi podarilo získať jeden z nepoškodených databázových modulov. Zvyšok mesta som zlikvidoval a databázové kryštály som uložil na Ascanis tak, aby ich nikto nepovolaný nenašiel. Teraz letíme na planétu Thelesta, na orbite ktorej sa kedysi odohrala bitka a v tej bolo zničené ďalšie mesto. Volalo sa Osgil. Jedna moja známa však mala pred bitkou oprávnené obavy, že mesto to asi neprežije, čo sa aj skutočne stalo. Preto extrahovala jeden zo záložných databázovách modulov a uložila ho na povrchu planéty. Mesto bolo skutočne zničené a rozstrieľané Wraithskými materskými loďami. My ideme vyzdvihnúť ten databázový modul, aby sme získali databázu Osgilu.“ Prikývla, že rozumie.
Jej pochopenie a nadšenie však dostali tvrdú ranu, keď admirál na druhý deň za pomoci senzorov Sirty lokalizoval databázový modul Osgilu. Keď hliadková loď pristála na obrovskej planine zarastenej vysokou trávou, obaja vyšli von a Forlin ručným skenerom určil jedno miesto neďaleko lode. Potom jej podal lopatu a na jej nechápavý výraz sa len uškrnul: „Chceli ste rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami, či nie?“
S hnevom a odovzdanosťou doktorka Jacobsenová chytila lopatu a zaborila ju do piesočnatej hliny. Databázový modul bol zakopaný v hĺbke asi dvoch metrov a ona ho musela celý vykopať. Samotné vyzdvihnutie si už vzal na starosť admirál, ktorý ho po dôkladnom očistení za pomoci transportnej plošiny, ktorú vytiahol z jedného skladu, odviezol na palubu hliadkovej lode.
Napriek tomu ju však prekvapil, keď ju večer toho dňa, admirál pozval do malej jedálne Sirty a tam jej naservíroval bohatú večeru, aby si doplnila kalórie vynaložené na kopanie. Oči sa jej zaleskli, keď zbadala biftek veľký ako pol taniera obložený restovanou cibuľou a plátkami jemne opečenej slaniny s kopou hranolčekov a čerstvého šalátu. V tej chvíli mu odpustila jeho neúctivé správanie na povrchu Thelesty. Obaja sa pustili do jedla, zatiaľčo za neveľkými oknami ubiehali biele a modré pruhy hyperpriestorového tunelu. Sirta smerovala k Ascanis, aby tam pridala databázový modul z Osgilu k tomu z Mindolu...

ušlo to. vskutku.