Kapitola 86. – Asistentka
Pohodlne sa oprel v kresle a zahľadel sa na mladú agentku. Uchlípol si z vína a prezerajúc si odlesky svetla na hranách výbrusu ticho povedal: „Myslím, že najlepšie bude, ak začneme najdôležitejšími vecami. Kým sme ešte triezvi...“ Pozrel na ňu a ona sa usmiala. Bol to príjemný úsmev, no Forlin sa pritom cítil trochu nesvoj. Nestáva sa každý deň, aby nezáväzne konverzoval so ženou, ktorá je jeho nepriateľmi nasadená na to, aby ho zlikvidovala, pričom to vie tak útočník ako aj obeť.
Doktorka Jacobsenová si tiež zdvorilo odpila z pohára a chvíľku vychutnávala ťažkú ovocnú chuť vína. Vedela, že je z planéty Arda, z regiónu Dorwinion, z mesta Riavod. Zistila to vo Forlinovom spise. Víno bolo mierne odlišné od toho, ktoré pila na Zemi. Bolo znateľne ťažšie, sladšie a hustejšie so silným ovocným buketom a chuťou. Nevedela určiť presne, za akým ovocím ho cítiť, ale pripomínalo jej to zmes sladkých citrusových plodov a jabĺk. Každopádne však bolo veľmi príjemné na pitie, ako už zistila dávnejšie. Nepila ho totiž po prvýkrát. Keď inštalovala tajné kamery do admirálovho apartmánu, dala jednu aj do skladu, kde mal sudy s vínom uložené. Pri tej príležitosti si pre svoju potrebu vzala niekoľko litrov tak, aby to majiteľ nezbadal...
Chvíľu pozorovala admirála a vedela, že aj on rovnako dôkladne pozoruje ju. Aby prelomila trápne ticho, ktoré zavládlo v miestnosti, povedala: „Musím vás však varovať, admirál, že mám veľmi vysokú toleranciu k alkoholu a je veľmi pravdepodobné, že vás prepijem.“ Forlin sa na to len usmial a ticho poznamenal: „O tom pochybujem. Seržant Moravec, ktorého telo som prevzal, pochádzal zo Slovenska a mal mimoriadne vysokú toleranciu k alkoholu. Už niekoľkokrát sa mi to hodilo. Dokonca som prepil aj generála Gerasimova a on je Rus.“
Nahla sa k nemu a pozrela mu priamo do očí: „Takže si dáme súťaž? Kto koho prepije?“ Forlin sa však veselo zasmial: „Aj keď to znie veľmi lákavo, musím odmietnuť. Za prvé nemáme rozhodcu a za druhé sme na vesmírnej lodi, pričom sme tu sami. Keby som opitý viedol loď, tak by sme mohli dopadnúť veľmi zle. Myslím, že súťaž o to, kto koho prepije, odložíme, kým nebudeme naspäť na Atlantis...“ Chvíľu jej hľadel do očí a ona nakoniec prikývla: „Dobre, to znie rozumne.“
Tiež sa k nej nahol a znovu si s ňou priťukol. Obaja si odpili a svorne položili poháre na konferenčný stolík medzi nimi. Potom Forlin povedal: „Takže k našej veci. Najprv zhrniem problém tak, ako to vidím ja. Generál Sommers, ten arcilotor medzi lotrami z Hviezdneho programu, ťa sem nasadil, aby si pod krytím asistentky veliteľa Expedície zlikvidovala moju maličkosť. Ty si to poctivo začala robiť, no postupom času si spoznala realitu tejto galaxie, uvedomila si, kto znamená skutočnú hrozbu a dala si si dokopy dve a dve. Preto si prešmikla na moju loď a vďaka svojím pochybnostiam si nestisla spúšť svojej pištole, keď si mala možnosť. Namiesto toho si sa rozhodla, že sa mi so všetkým priznáš, čim si sa dostala do pomerne komplikovanej situácie. Tvoji kolegovia v Expedícii nevedia, kto v skutočnosti si a myslia si, že si len neškodná asistentka generála Gerasimova, o ktorom je známe, že neznáša byrokraciu a preto potrebuje človeka, ktorý papierovačky vybaví za neho. Tvoji skutoční nadriadení v Hviezdnom programe ešte nevedia, že si prezradila misiu a o nejaký čas ťa začnú urgovať, aby si to skončila. Ja, teda tvoja obeť, viem, čo sa deje, kto si a aká je tvoja misia...“
Pozrel na ňu a ona po chvíli prikývla: „Áno, je to vcelku výstižné zhrnutie celej veci.“ Forlin vzal svoj pohár a dopil víno. Potom si znovu dolial a pozoroval, ako sa trblieta tmavou višňovou farbou. Pritom premýšľal nad celou situáciou.
Doktorka Jacobsenová ho pozorovala a tiež premýšľala. Nakoniec sa opýtala: „Čo so mnou teraz spravíte, admirál?“ Zamyslene na ňu pozrel a ona pokračovala: „Ponúkam vám svoje služby. Som vycvičená agentka Vnútornej bezpečnosti Hviezdneho programu a ovládam boj so zbraňou aj bez nej, mám množstvo skúseností z bojových akcií a to tak na pozícii radového vojaka ako aj veliteľa a som veľmi schopná špiónka. Keby som sama nechcela, tak by ste moju skutočnú identitu nikdy nezistil. Ďalej ovládam sedem pozemských jazykov, medzi nimi angličtinu, francúzčinu, nemčinu, ruštinu, španielčinu, kantonskú čínštinu a swahilčinu. Ovládam aj alteránčinu, ale zatiaľ veľmi biedne a len v písanej podobe. Som v nej samouk, pretože lekcie doktora Jacksona som kvôli môjmu zaradeniu nemohla absolvovať. Som veľmi schopná organizátorka a administratívna úradníčka. Viem, ako zachádzať s ľuďmi, aby som z nich dostala požadované služby alebo informácie. Tiež som veľmi schopná analytička a mám IQ 185...“
Zdvihol ruky, aby zastavil príval jej slov: „Dosť!“ Stíchla a on sa usmial: „Nepotrebujem vaše služby, to si istotne uvedomujete. Pri práci, ktorú vykonávam, asistentku nepotrebujem...“ Na jej krásnej tvári bolo vidieť, že ju to ohromilo a posmutnela.
Forlin však pokračoval: „Ak príjmem vaše služby, doktorka, budem vám musieť nájsť nejakú inú prácu. Tej je však viac než dosť. Každopádne mám na výber z viacerých možností. Každá jedna z nich predstavuje problém a znamená ďalšie zhoršenie mojích vzťahov so Zemou, ktoré sú už aj tak kdesi okolo nuly.“
Zdvihol jeden prst: „Prvou možnosťou je, že prehovorím generála Gerasimova, aby vás poslal naspäť na Zem z nejakého banálneho a dôveryhodného dôvodu. Tam budete pôsobiť v Hviezdnom programe, avšak v skutočnosti budete pracovať pre mňa. Viete, ako to myslím...“
Pozrel na ňu a ona to zvážila. Neponáhľali sa a tak jej Forlin nechal dostatok času na premýšľanie. Nakoniec však pokrútila hlavou: „Nie, to by nešlo. Nakoniec by som sa kvôli nejakej chybe prezradila a v tom okamihu by som bola mŕtva. Na Zemi by som nemala kam uniknúť. Našli by ma všade a generál Sommers sa so zradcami nemazlí. Potrebujem mať istotu...“
Druhý prst dotvoril véčko: „Druhá možnosť je to isté, ale na Atlantis. Viem síce veľmi presne, kto čo robí a kde sa čo šuchne, ale mohli by ste pôsobiť ako moja tajná agentka vo vedení Expedície. Pomocou vás by som prenikol do vecí, ktoré predo mnou chcú utajiť. Pracovala by ste naďalej ako asistentka generála Gerasimova, ale vaša loajalita by patrila mne.“
Znovu jej nechal čas na zváženie a napil sa vína. Pozoroval ju, ako premýšľa a uvedomil si, že minimálne v jednom bode určite neklamala. Naozaj bola veľmi schopná analytička s vysokou inteligenciou. Bleskurýchlo si spájala dohromady fakty a analyzovala ich. Taký človek by sa mu vskutku hodil.
Maria nakoniec znovu pokrútila hlavou: „Generál Gerasimov nemá pred plukovníkom Sheppardom žiadne tajnosti. Oni dvaja si veľmi dobre sadli a spolupracujú priamo príkladne. Stačí sledovať porady vedenia Expedície a dozviete sa všetko. Vo svojej úlohe by som bola zbytočná. Omnoho užitočnejšie by bolo, keby som pracovala priamo pre vás, admirál.“
Prikývol a zdvihol ďalší prst: „To je tretia možnosť. Prelomíme otvorene tvoje krytie, čo vyvolá veľa mrzutostí. Ja obviním Zem, že mi sem poslali špióna, mimochodom to nie je nič nové. Už sme ich tu zopár mali, ako si sa istotne dočítala v spisoch.“ Opatrne prikývla a on pokračoval: „Ty sa vedeniu Expedície priznáš, čo si v skutočnosti zač a požiadaš, aby si mohla ostať na Atlantis, pretože na Zemi ti oprávnene hrozí smrť. To je vlastne aj pravda. Vezmem ťa pod svoju ochranu a umožním ti ostať v meste vďaka mojej autorite. Potom budeš pracovať pre mňa ako styčná dôstojníčka, analytička a všetko ostatné. Ja ti na oplátku poskytnem dodatočný výcvik, naučím ťa spisovnú alteránčinu a poskytnem ti dostatočné zázemie, aby si neľutovala, že si spojila svoju budúcnosť s touto galaxiou.“ Ani si neuvedomoval, že prešiel z vykania do tykania, a že začal používať osobnejší prístup...
Tentokrát ju nenechal, aby si to rozmyslela a pokračoval: „Ale sú tu isté veci, ktoré budeš musieť zniesť. Určite si uvedomuješ, že si ťa musím najprv preveriť a to nejaký čas potrvá. Tiež ti nemôžem len tak z dobrého srdca poskytnúť prístup do zabezpečených priestorov v meste. To sme nedávali ani väčšine Antikov. Mohli tam len vysokí dôstojníci, ktorí na to mali riadne oprávnenie a mali tam niečo na práci. Takže až ťa tam budem potrebovať, tak si ťa tam dovediem, ale ináč nie. Rozumieš?“
Krátko a rázne prikývla a on hovoril ďalej: „Sú tu totiž aj iné možnosti, ktoré som doposiaľ nespomenul. Mohol by som totiž odmietnúť tvoje služby. Som si istý, že by ťa to dosť nazlostilo a ty by si sa mohla pokúsiť dokončiť svoju pôvodnú misiu. Takmer určite by si dokázala tú pištoľ vytiahnúť a vystreliť na mňa v zlomku sekundy a možno by si ma aj trafila, kým by som stihol aktivovať môj osobný štít. Alebo by si to nespravila a vrátila sa na Zem, kde by si to vyzvonila Sommersovi a ten by sem poslal niekoho iného a zodpovednejšieho, ktorý by to spravil namiesto teba. Zaobalila by si to pred ním tak, že to bol tvoj pokus, ako sa dostať do mojej blízkosti, ktorý nevyšiel a Sommers by ťa za to nepotrestal. Teda aspoň nie tak prísne, ako keby si zradila. Každopádne ja by som si z teba spravil nepriateľku a to veľmi nebezpečnú, lebo toho vieš o mne priveľa, keďže ma už nejaký čas sleduješ, poznáš moje zvyky. Okrem toho istotne poznáš príslovie, že niet horšieho nepriateľa než ohrdnutej ženy...“
Znovu prikývla a Forlin si odpil z vína. Potom sa usmial: „ Štvrtá a piata možnosť by boli vcelku nepríjemné pre nás oboch a prakticky by sa naše nepriateľstvo mohlo skončiť len jediným spôsobom, ktorým by bolo definitívne ukončenie života jedného z nás. Buď by som zabil ja teba alebo ty mňa, pričom, keby sa to stalo tu na palube Sirty, tak ty by si následne umrela, avšak pre zmenu od hladu, smädu alebo iným spôsobom, ktorý by ti pripravil automatický bezpečnostný systém lode. Sirta síce nemá umelú inteligenciu, pretože je príliš malá. Zato má však dômyselný ochranný systém, ktorý by pohodlne dokázal detekovať násilnú smrť jediného oprávneného člena posádky a pripraviť veľmi nepríjemné veci danému útočníkovi.“
Pozrel na ňu a formálne sa opýtal: „Takže? Ktorá z týchto piatich možností to bude? Máš čas na rozmyslenie, kým sa nevrátime na Atlantis...“ Načiahla sa a vzala si znovu svoj pohár s vínom. Odpila si a pozrela sa na admirála. V očiach sa jej zračila istá odovzdanosť, keď hovorila: „Ja som vám ponúkla svoje služby ako prvá a už nad tým nejaký čas uvažujem. Všetky tie možnosti už mám zvážené zo všetkých možných strán. Takže asi viete, aká je moja voľba...“ Prikývol a stručne povedal: „Viem. Ale povedz mi to ty sama.“
Zahľadela sa na víno vo svojom pohári. Po chvíli ticha pevne povedala: „Volím možnosť číslo tri, admirál.“ Pozdvihla brúsený pohár a on si s ňou priťukol: „Vitajte v mojom štábe, doktorka Jacobsenová!“ Vypili do dna a tentokrát to bola Maria, kto nalial do pohárov ďalšie víno z karafy.
Nasledujúcich niekoľko okamihov sedeli v tichu a pozorovali sa navzájom. Mladá agentka sa Forlinovi pozdávala. Bola krásna a o tom nemal žiadne pochybnosti. Bola schopná, pretože sa dokázala skryť tak, že ju neobjavil pri riadnej kontrole plavidla pred odletom. Celkom rád by vedel, kde sa ukryla...
Bola veľmi inteligentná a vzdelaná. To zistil z toho, ako rozprávala. Používala slovné zvraty, ktoré bežný človek nepoužíva, pokiaľ sa nepohybuje vo vyššej spoločnosti. Jej štúdium na West Pointe a nasadenia po celej Zemi v rámci špeciálnych jednotiek naznačovali, že nie je len tak hocijakou vojačkou.
Všetko, čo sa o nej práve dozvedel, prezrádzalo, že je schopná, dokonca veľmi schopná osobnosť a dokáže pre neho vykonať veľa užitočných vecí. Bude ju však musieť dôkladne preveriť a aj neskôr ju bude musieť mať na očiach. Napriek zdaniu čestnosti a odovzdanosti do jeho vôle však vzbudzovala aj určitú tajomnosť a neprístupnosť. Kým neprenikne do jej najtajnejšieho vnútra, nebude si ňou nikdy istý.
Forlin nebol žiadny svätec a pri získavaní loajality nemal žiadne predsudky proti používaniu metód, ktoré sa na Zemi označovali ako kontroverzné alebo nedovolené. Táto mladá agentka práve zradila svoju organizáciu a vstúpila do jeho služieb. To mohol byť na jednej strane veľmi chytrý manéver, ako sa k nemu dostať bližšie, ako sám povedal pred chvíľou, keď jej popísal jednotlivé možnosti vývoja. Na druhej strane to však mohla byť pravda a ona bola jednou z tých, ktorí prišli o ilúzie a teraz sa snažia vytvoriť si nový a lepší život. Galaxia Pegasus a obzvlášť mesto Atlantis učarovali už mnohým členom Expedície, ktorí sa už viac považovali za jeho obyvateľov, než za obyvateľov Zeme. Táto žena mohla byť jednou z nich. Nebolo to však isté a on bude musieť byť opatrný.
Napriek tomu, že mnohí členovia Expedície boli jeho priateľmi, nedôveroval im až natoľko, aby ich pustil samotných do tajných zabezpečených miestností mesta. Táto žena sa práve stala členkou jeho štábu a jeho osobnou asistentkou, čo si bude vyžadovať veľa dôvery a vzájomnej úzkej spolupráce. Ak si však má získať jeho úplnú dôveru, bude ju musieť zlomiť. Bude musieť preniknúť do jej najtajnejšieho vnútra a tam ju presvedčiť o správnosti toho, čo robí. Doktorka Jacobsenová sa mu bude musieť odovzdať celá. Telom, dušou aj mysľou. A potom, až ju zlomí... stane sa v jeho rukách tvárnou hmotou. Vytvorí z nej dokonalú osobnú asistentku, ktorej bude môcť zveriť bez obáv aj tie najťažšie úlohy tak na Atlantis ako aj mimo mesta či planéty bez obáv z toho, žeby znovu zmenila svoju loajalitu a obrátila sa proti nemu.
Nakoniec prelomil ticho, ktoré v kajute panovalo: „Maria... mám otázku. Kde ste sa schovali na palube tejto lode, že som vás neobjavil ani skenovaním vnútornými senzormi?“ Jemne sa usmiala: „Máte zvyky a návyky, admirál, a v rámci týchto zvykov konáte vždy presne tie isté veci. Pravidelne a ako podľa príručky. Predpokladám, že je to pozostatok vášho výcviku z dávnych čias, však?“
Prikývol a jej úsmev sa rozšíril. Odpila si z vína a povedala: „Ako som už povedala, pozorujem vás už nejaký čas. Zistila som o vaších zvykoch všetko, čo sa dalo. Vedela som, že keď sa nalodíte, zamierite najprv sem do kapitánskej kajuty, aby ste si vybalil svoje osobné veci a ubytoval sa. Vaše kroky následne viedli do strojovne, kde ste naštartoval energetické generátory lode. Ja som bola v tom malom sklade výstroje zakrytá debnami s vybavením do pralesa a púšte. Keby ste sa pri štartovaní generátorov otočil, zbadal by ste moje oči vo vetracom prieduchu tesne nad podlahou...“
Zamračil sa: „Ale to by som ťa musel nájsť, keď som skenoval loď, či nemám nejakého čierneho pasažiera!“ Pokývala hlavou: „To som si uvedomovala a tak som sa po vašom odchode zo strojovne presunula z môjho úkrytu na nové miesto. Šla som do strojovne a vsunula som sa do škáry pod jedným z energetických generátorov. Tam, kde sa k nemu pripájajú tie hrubé vedenia. Dúfala som, že tam ma prúd energie dostatočne zatieni pred skenermi a mala som pravdu. Predpokladám však, že ste nepoužil plný výkon senzorov, ale len bežné nastavenie, ktoré používate vždy na skenovanie priestorov lode, však?“
Zamyslel sa a potom prikývol. Odpil si z vína a smutne si vzdychol: „To je tým, že som tu sám. Za starých čias by bolo na palube lode stotridsaťpäť členov posádky a niekto by ťa určite zbadal. Ale ja som len jeden a nemám oči všade...“
Maria sa zdvorilo usmiala a znovu si odpila z vína. Napriek mimozemskému pôvodu bolo prekvapivo chutné a ona si ho už stihla obľúbiť. Bolo aj dosť silné a ona cítila, že sa začína rozohrievať. Mala však ešte dostatočne jasnú myseľ, aby mohla premýšľať a zodpovedne reagovať.
Po chvíli ticha sa zvedavo opýtala: „Kam letíme, admirál? O tom, čo ste robil na Ereldis a na Ascanis, sa mi nepodarilo vypátrať nič použiteľné. Ani o vašej činnosti mimo Atlantis...“
Niekoľko okamihov zvažoval odpoveď. Bol si vedomý toho, že podrobnosti úlohy, ktorú mu zverili Povznesení, jej nemôže za žiadných okolností prezradiť. Jedinou osobou, ktorá o tom mohla vedieť, bola Anna Kornilovová a tá mala v celom tomto queste vskutku špecifickú úlohu.
Nakoniec povedal: „Na Ereldis som v posledných dňoch extrahoval databázové centrum Mindolu. To je, vlastne bola, mestská loď. Sesterské mesto Atlantis. Bolo už dávno zničené, ale z jeho trosiek sa mi podarilo získať jeden z nepoškodených databázových modulov. Zvyšok mesta som zlikvidoval a databázové kryštály som uložil na Ascanis tak, aby ich nikto nepovolaný nenašiel. Teraz letíme na planétu Thelesta, na orbite ktorej sa kedysi odohrala bitka a v tej bolo zničené ďalšie mesto. Volalo sa Osgil. Jedna moja známa však mala pred bitkou oprávnené obavy, že mesto to asi neprežije, čo sa aj skutočne stalo. Preto extrahovala jeden zo záložných databázovách modulov a uložila ho na povrchu planéty. Mesto bolo skutočne zničené a rozstrieľané Wraithskými materskými loďami. My ideme vyzdvihnúť ten databázový modul, aby sme získali databázu Osgilu.“ Prikývla, že rozumie.
Jej pochopenie a nadšenie však dostali tvrdú ranu, keď admirál na druhý deň za pomoci senzorov Sirty lokalizoval databázový modul Osgilu. Keď hliadková loď pristála na obrovskej planine zarastenej vysokou trávou, obaja vyšli von a Forlin ručným skenerom určil jedno miesto neďaleko lode. Potom jej podal lopatu a na jej nechápavý výraz sa len uškrnul: „Chceli ste rovnoprávnosť medzi mužmi a ženami, či nie?“
S hnevom a odovzdanosťou doktorka Jacobsenová chytila lopatu a zaborila ju do piesočnatej hliny. Databázový modul bol zakopaný v hĺbke asi dvoch metrov a ona ho musela celý vykopať. Samotné vyzdvihnutie si už vzal na starosť admirál, ktorý ho po dôkladnom očistení za pomoci transportnej plošiny, ktorú vytiahol z jedného skladu, odviezol na palubu hliadkovej lode.
Napriek tomu ju však prekvapil, keď ju večer toho dňa, admirál pozval do malej jedálne Sirty a tam jej naservíroval bohatú večeru, aby si doplnila kalórie vynaložené na kopanie. Oči sa jej zaleskli, keď zbadala biftek veľký ako pol taniera obložený restovanou cibuľou a plátkami jemne opečenej slaniny s kopou hranolčekov a čerstvého šalátu. V tej chvíli mu odpustila jeho neúctivé správanie na povrchu Thelesty. Obaja sa pustili do jedla, zatiaľčo za neveľkými oknami ubiehali biele a modré pruhy hyperpriestorového tunelu. Sirta smerovala k Ascanis, aby tam pridala databázový modul z Osgilu k tomu z Mindolu...