SG Dynasty: The Last of Ancients - 102. Kapitola - Ultimátum

[Strýček Forďa]

Tak to je dobrá zpráva. CP jsem předtím odložil, že si ho přečtu, až bude celý... takže budu hned moci navázat...

[Aiwendill]

jop. Bude to taký predvianočný darček...

Hmm zase nic.

Aiwe si dává na čas, ale příští týden by díl měl být, protože to je poslední týden před vánocema

[Aiwendill]

Autor zaujal pozíciu mŕtveho chrobáka a neodpovedá... v skutočnosti má autor už týždeň 39° horúčky a leží bez akýchkoľvek síl, aby niečo pridal na net (tento príspevok je výnimkou, lebo som musel stiahnúť nové filmy...). Do vianoc by som však mal byť v pohode a 101 kapitola sa tu objaví takmer určite v predvianočnom termíne...

Toto je spoiler!!!:

začína sa to dramatizovať, Forlin spustí intervenciu genijcov a Cestovateľov na Atlantis a tak vzbúrenci ako aj loajalisti sa s tým budú musieť vyrovnať. Bude sa aj bojovať a strieľať a Forlin bude zranený... No a do toho všetkého ešte vletí Anička so svojou flotilou a zachránenými rodinkami vzbúrencov...

[Strýček Forďa]

To se nám to pěkně rozjede Ještě k tomu přidej sedm mrtvých králíčků a bude to dokonalé...

Nu, dopadne to hodně zajímavě

[Strýček Forďa]

S kým? Aiwem, nebo s Forlinem?

Nicméně by měl Aiwe hodně rychle vyzdravět, nebo mu hrozí veřejné lynčování a kamenování...

[Aiwendill]

aiwe to má v prdeli, či ho budú lynčovať a kameňovať. Vlastne ani to už nie, lebo posledné štyri dni strávil na záchode...

[Strýček Forďa]

Tak, že Aiwovi vzkazuju , že to mu rozhodně nezávidím...

Aiwendill lieč sa

aiwendill: posledné štyri dni strávil na záchode

Tomu se rika predvanocni pruplach strev. predkove to delali pravidelne jen kratsi dobu.
Copak trenujes se stat zeleznym muzikem? tak provadis tento radikalni detox? Nebo jsi urazil svoju pritelkini(doktorku) a toto jsou dozvuky?
Preju uspesnou a rychlou rekonvalescenci a hlavne dodrzovat pitny rezim.

[Aiwendill]

tak je tu teda pondelok a keďže držím slovo, tak tu máte novú kapitolu...

Kapitola 101. – Výsadok

Cestovateľská generačná loď Baldur ticho spočívala na okraji sústavy Baldara. Ďaleko vpredu, na povrchu jednej z tunajších planét sa nachádzalo antické mesto Atlantis. Jediná skutočne nedobytná pevnosť a symbol slobody pre celú galaxiu Pegasus. Aspoň tak to vnímali Cestovatelia a ostatné národy utlačované alebo prenasledované Wraithmi.
Žiara tejto nádeje však v poslednom období dostala vážny kaz. Celá galaxia už vedela, že na Atlantíde sa vzbúrila väčšina Expedície, a s obavami hľadela týmto smerom dúfajúc, že to nakoniec dopadne dobre.
Baldur sem bol poslaný admirálom Perlithom, aby sledoval situáciu a v prípade potreby zasiahol. V okruhu dvoch hodín letu odtiaľto boli pripravené tri ďalšie generačné lode – Fulvia, Panstar a Deliar, ktoré síce plnili bežné obchodné misie pre svoj národ, no pre túto situáciu boli v pohotovosti. Kapitán Mathin, veliteľ Balduru, dostal právomoc povolať ich do boja, ak to bude potrebné.
Posádka Balduru ticho pracovala na svojích stanovištiach a pripravovala loď na možný boj. Sériou krátkych presne vypočítaných skokov sa nenápadne dostali až na okraj tejto sústavy a boli si vedomí toho, že nikto na Atlantis o ich prítomnosti nevie. Teda vlastne skoro nikto...
Admirál Forlin spolu s kapitánom Mathinom sledovali na veliteľskom mostíku jednu z obrazoviek, na ktorej bola unavená tvár doktorky Jacobsenovej. Admirálová asistentka nespala už tri noci a bolo to na nej vidieť. Ešte stále sa však držala v bdelom stave za pomoci viacerých stimulantov, ktoré jej odporúčil jej nadriadený.
Práve hovorila: „Sheppard a Lorne so svojími mužmi obsadili Západné aj Juhozápadné mólo, no major Alatriste spravil vskutku geniálny ťah a totálne rozptýlil svojích ľudí po celom meste. Jednoducho sa rozišli po jednom alebo po dvoch cez vonkajšie plošiny ale aj spodné chodby a vzbúrenci sú znovu tam, kde boli na začiatku. Bolo celkom zábavné to pozorovať, hoci som z toho mala zmiešané pocity...“
Na chvíľu sa odmlčala a odpila si z pohára s nejakou jedovato fialovou tekutinou. Potom pokračovala: „Sheppard so Zelenkom teraz kontaktujú všetkých, ktorí sú na ich strane a tiež neutrálov. Postupne si ich označujú na mape mesta a tí, ktorí ostanú neoznačení, budú postupne odchytávaní. Je to skvelá taktika, ale vyžiadá si to veľa času, lebo Alatriste a jeho muži sa neustále pohybujú, zgrupujú sa a znovu sa rozpŕchnu, keď sú pod tlakom. Vzbúrenci to s nimi nebudú mať ľahké...“
Forlin ju prerušil: „Chápem. Ako to vyzerá s tými loďami, ktoré sa vzbúrili na Zemi?“ Maria krátko pokrčila plecami: „Vzbúrilo sa päť lodí, ESS Apollo, ESS George Hammond, ESS Catherine Langford, ESS Sun Tzu a ESS Gagarin. Vzbúrenci to však ešte nevedia, pretože nemajú žiadne spojenie so Zemou.“
To ho zaujalo: „Ako o tom teda vieš?“ Znovu pokrčila plecami: „Anna sa pred chvíľou ozvala z paluby Tordenu. Tie lode sa vzbúrili podľa plánu a s veľkým množstvom evakuovaných rodinných príslušníkov ostatných vzbúrencov unikli do hyperu. Teraz smerujú k nám. Vravela, že sa im nepodarilo evakuovať ani zďaleka všetkých a jej replikátori sa pokúšajú preniesť ostatných na paluby naších lodí. Bol to dosť rýchly rozhovor a sľúbila, že sa čoskoro ozve. Tiež si vyžiadala moje hlásenie o tunajšej situácii, tak som jej ho poskytla.“
Prikývol: „Dobre. Stretla si sa s niektorým z vodcov vzbúrencov, ako som ti prikázal?“ Pokrútila hlavou: „Nie, žiadny si na mňa nenašiel čas. Ale Lorne sľúbil, že tak spraví o približne dve hodiny, lebo je ešte stále na Východnom móle, kde riadi čistiace operácie.“
Admirál chvíľu premýšľal a potom jej pokynul hlavou: „Zruš to stretnutie! Idem na Atlantis a ujmem sa toho sám. Myslím, že ich môj príchod nepoteší...“ Maria bola priveľmi unavená, aby sa ho pýtala na ďalšie podrobnosti a tak len prikývla.
Kapitán Mathin sa k nemu naklonil: „Ako sa chcete dostať do mesta? My teleport nemáme a niekto nám bude musieť zabezpečiť bezpečný prechod mestským štítom.“ Forlin prikývol: „Správne a ešte, aby nás pritom nezostrelili z oblohy.“
Obrátil sa k obrazovke: „Zablokuj prístup k ovládaciemu kreslu pomocou energetických polí a úplne deaktivuj primárny mestský štít pomocou protokolu Sentar štyri. Umelá inteligencia mesta ti v tom pomôže. Autorizačný kód je 35F-296 a ja ťa oprávňujem použiť ho pre túto situáciu.“
Chvíľu premýšľal a potom dodal: „Pristaneme na tom móle, ktoré bude podľa naších senzorov najmenej obsadené, takže ti dám vedieť až tesne pred pristátim, kde to vlastne bude. Vylodím sa s bezpečnostnými jednotkami Cestovateľov a pokúsim sa dostať do Vojnového štábu, ale to sa môže zmeniť podľa situácie. Budem s tebou v kontakte...“
Zahľadel sa na ňu a smutne sa usmial: „Potrebuješ si oddýchnuť. Na konci chodby Vojnového štábu, ako je ten posledný sklad. Choď doň a úplne vzadu za regálmi nájdeš nejaké stázové komory. Vlez si do jednej a povedz Atlantis, aby ti namiesto virtuálnej reality spustila odpočinkový režim. Nech ťa zobudí presne za štyri hodiny a nech monitoruje situáciu v meste počas tvojho spánku. Síce by si potrebovala aspoň deň spánku, ako vidím, ale aj tento malý oddych ti pomôže.“
Maria sa unavene usmiala: „Ďakujem, admirál. Budem vás očakávať o štyri hodiny.“ Prikývol: „Dobre, ozvi sa nám, keď sa prebudíš a my začneme operáciu.“ Pokynul jej a spojenie sa deaktivovalo. Forlin sa otočil k Mathinovi: „Keď sa Maria znovu ozve, vyrazíme k Atlantis.“ Potom dôstojne odkráčal kamsi dozadu.
Mathin ho pozoroval, ako odchádza a naprázdno preglgol. Hoci bol ešte mladý, skúsenosti mal už viac než dosť. Pred dvoma rokmi, po smrti svojho otca, sa dostal do velenia Balduru a lietal so svojou loďou po celej galaxii vybavujúc rôzne misie pre Cestovateľov. Za svojho velenia a už aj predtým, vlastne prakticky od svojho najútlejšieho detstva precestoval mnoho svetov a stretol mnohých ľudí. Politikov, obchodníkov, vojakov, ľudí dobrých aj zlých. No žiaden z nich na neho nezapôsobil tak ako tento Antický admirál.
Hľadel naňho, kým nezmizol za pancierovými dverami mostíku a otriasol sa. Forlin sa správal ako vojak a veliteľ, no bolo v ňom čosi viac, čo v Mathinovi vyvolávalo miernu triašku vždy, keď ho stretol. Bola to jeho póza a jeho pohyby... pohyby garsala, pružného tvora podobného leopardovi, ktorý žil na viacerých planétach tejto galaxie, a ktorý bol známy svojou ľstivosťou.
No bolo v tom čosi viac, povedal si Cestovateľský kapitán. Tento Forlin mu dával príkazy a nestaral sa o to, či budú splnené. On to vedel... Bol to skutočný vojvodca, akého Mathin ešte nezažil, no o akých mu kedysi dávno rozprával jeho dedo. Boli to príbehy o vojvodcoch, generáloch a admiráloch z pradávnych čias, ktoré sa medzi Cestovateľmi tradovali z generácie na generáciu. Príbehy o vojvodcoch, ktorí dokázali viesť víťaznú vojnu proti Wraithom. O vojvodcoch, ktorí dokázali tak inšpirovať ľudí, že za nimi šli dobrovoľne na istú smrť. Mathin cítil, že Forlin je jedným z toho druhu vojvodcov, o ktorých mu jeho dedo hovoril. Zároveň však cítil, že tento konkrétny admirál má aj svoju tienistú stránku. Vyžarovalo z neho totiž čosi hrozivé a práve to nútilo Mathina k slabej triaške.
Forlin sa stratil kdesi v útrobách lode a Mathin pozrel na svojích podriadených na mostíku. Posádka jeho lode bola absolútnou špičkou medzi Cestovateľskou flotilou, čo bolo spôsobené drakonickým výcvikom zavedeným už počas velenia Mathinovho pradeda.
Baldur bol postavený na Gerenii pred viac ako tisíc rokmi. Boli to časy tesne pred evakuáciou rodnej planéty Cestovateľov, keď sa táto rasa rozhodla pre kočovný život, ktorý ich mal uchrániť pred nájazdmi Wraithov. Napriek tomu však Cestovatelia postupne prišli o všetky svoje veľké vojnové lode, ktoré ich mali chrániť pred nebezpečenstvom, a ostali im len generačné lode, na palube ktorých žila celá rasa.
Ešte prednedávnom bol Baldur jednou z najviac poškodených lodí celej flotily. Pred niekoľkými rokmi sa zúčastnil veľkej bitky na orbite planéty Asuras a potom viacerých bojov s Wraithmi. Najvyššie velenie ho nasadzovalo ako jednu z bojových lodí kvôli kvalitám jeho posádky. Na lodi si to však vybralo krutú daň – väčšina lode bola postupne neprístupná kvôli rôznym poškodeniam, ktoré sa napriek snahe posádky nedarilo opraviť.
Potom však prišla spásonosná správa, že s Expedíciou sa podarilo dohodnúť rozsiahlu opravu dvoch generačných lodí. Jednou z nich bol Baldur, ktorý sa po dvojmesačnom pobyte na Južnom móle Atlantídy skvel ako nový. Mathin vtedy pochopil, že nemôžu postupovať rovnako ako doteraz a preškolil svoju posádku na nový druh služby na lodi. Už sa to nemalo plátať a vyspravovať ako dovtedy. Opravy sa mali uskutočňovať odborne a precízne.
Radikálna zmena pravidiel na lodi priniesla ovocie takmer ihneď. Výkonnosť posádky vzrástla na úroveň medzi Cestovateľmi nevídanú, z chodieb a miestnosti zmizli prekážajúce káble a hadice, lodná strojovňa prestala pripomínať chaotickú zmes navzájom nekompatibilných súčiastok...
Preto bol Baldur vyslaný na túto misiu. Jednoducho bol najmodernejší a jeho posádka najlepšie vycvičená. Intervencia, ku ktorej malo dôjsť na Atlantis, bola pre kapitána Mathina ďalšou príležitosťou k cvičeniu. Okrem toho dúfal, že sa naučia niečo nové, čo mu umožní ešte viac zlepšiť výkony jeho posádky. Prítomnosť admirála Forlina na palube bola neoceniteľná už teraz. Síce toho veľa nenavravel, no Mathin pobádal, že členovia jeho posádky poslúchali jeho príkazy bez odvrávania a poznámok, vykonávali ich s absolútnou presnosťou, akoby boli inšpirovaní antickým admirálom k lepšej výkonnosti.

O štyri hodiny neskôr generačná loď spravila hyperpriestorový mikroskok do vnútorných sektorov sústavy Baldara a vynorila sa na nízkej orbite planéty, kde sa nachádzalo mesto Atlantis. Tam sa Forlin krátko pozhováral so svojou asistentkou a s úškrnom sledoval, ako bublina energetického štítu okolo mesta zmizla. Vedel si predstaviť, aká panika vypukla v Kontrolnej miestnosti, keď to zistili...
Baldur však už klesal atmosférou k povrchu planéty a mieril priamo k mestu. Pomaly doletel k nemu a dvakrát ho dookola obletel. Mathin síce nechápal, prečo to robia, ale Forlin sledoval obrazovky na mostíku tak pozorne, že sa radšej nepýtal. Admirál očividne niečo hľadal.
Zrazu sa nahol k jednej z obrazoviek a ukázal na jednu plošinu na Severnom móle mesta: „Tu pristaňte!“ Pilot prikývol a začal manévrovať s loďou tak, aby mohol pristáť na vyznačenom mieste.
Forlin sa obrátil k veliteľovi lode: „Pripravte bezpečnostné teamy. Plná zbroj ale zbrane len na omráčenie. Nechceme si predsa postrieľať spojencov, len ich prinútiť k rozumnosti. Až sa vylodíme, vzlietnete a vystúpate na orbitu.“ Mathin sa zamračil: „Nemáme radšej ostať na móle, keby ste potrebovali pomoc alebo keby ste potrebovali ustúpiť do bezpečia?“ Admirál ale pokrútil hlavou: „Nie. Očakávam, že nás nepríjmu s otvorenou náručou a mohli by poškodiť loď externými náložami. Keby sme potrebovali odvoz, tak vás kontaktujeme cez Mariu.“

Cestovateľská loď pristála na plošine Severného móla, z jej spodku sa vysunula rampa, po ktorej vybehlo tridsať vojakov navlečených v ľahkých bojových brneniach zo zásob Ascanidy, ktoré chránili všetky dôležité časti tela a zároveň neprekážali v pohybe. Cestovatelia ich mali na sebe po prvýkrát, pretože brnenia boli súčasťou platby za uskutočnenie tejto operácie. Po skončení intervencie mali ostať posádke Balduru...
Behom zamierili k najbližšiemu vstupu do labyrintu mestských chodieb. Generačná loď medzitým stiahla rampu a začala sa chystať na vzlet. Bol to perfektne uskutočnený výsadok a kapitán Mathin, ktorý to pozoroval zo svojho miesta na veliteľskom mostíku, nechcel veriť svojím očiam, že to ide tak hladko a priam učebnicovo.
Výsadok prebehol niekoľkými chodbami a dostal sa na jednu z hlavných chodieb Severného móla. Ešte stále bolo na niektorých miestach vidieť následky záplav z roku 2004. Forlin a Cestovatelia si to však nevšímali a prenikali čoraz ďalej do mesta...

Generál Gerasimov sledoval na sklenených obrazovkách Kontrolnej miestnosti, ako Cestovateľská loď pristála, a ako z nej vybehol výsadok bezpečnostných teamov, ktorý po chvíli zmizol v útrobách mesta. Ešte stále sa nevedel spamätať z toho, že Cestovatelia tak ľahko prenikli aktivovaným mestským štítom. Doteraz sa to nikdy nestalo...
Obrátil sa k doktorovi Zelenkovi, ktorý s unaveným výrazom tváre hľadel na rovnakú obrazovku: „Ako sa to stalo? Ako dokázali preniknúť štítom?“ Radek si vzdychol a ukázal na obrazovku: „Forlin.“ To bolo všetko, čo povedal. Viac nemusel. Generál to okamžite pochopil a obrátil sa k Laure Cadmanovej: „Varujte Shepparda, Lornea a všetkých naších ľudí. Oznámte im, že admirál dorazil do mesta a priviedol si so sebou Cestovateľské bezpečnostné teamy. Jeho úmysly sú neznáme a odporúčam najvyššiu opatrnosť.“ Laura prikývla a aktivovala mestský interkom. Postupne, využívajúc oddelené linky do jednotlivých sektorov, oboznámila vzbúrencov so zmenou situácie.
Netrvalo ani päť sekúnd a cez vysielačku sa ozval Lorne: „Naozaj je to admirál?“ Cadmanová odpovedala: „Je to on. Videli sme ho na obrazovkách. Má so sebou asi tridsať Cestovateľských vojakov. Všetci majú na sebe Antické ľahké prieskumné brnenia, ten istý typ, aký nosí on sám, keď chodieva na Ereldis. Výzbroj sme si všimli len ľahkú, energetické pištole a pušky. Prečo sa pýtate?“
Lornemu chvíľu trvalo, než odpovedal: „Pretože pred dvoma hodinami som sa mal stretnúť s doktorkou Jacobsenovou, aby sme si vyjasnili postoje k celej tejto záležitosti. Ona však náhle stretnutie zrušila bez udania dôvodu. Spolu s tými jej zásahmi do mestského systému... myslím, že máme vysvetlenie jej činov.“
Laura pozrela na generála a ten prikývol. Chcel čosi povedať, no už to nestihol. Začali sa totiž diať veci, ktoré si vynútili pozornosť všetkých v miestnosti...

Admirál a cestovateľskí vojaci prenikali stále hlbšie a hlbšie do útrob mesta. Prechádzali po kľukatých chodbách, zostupovali a vystupovali po schodiskách, až sa nakoniec dostali do pomocnej Kontrolnej miestnosti na Severnom móle, sedem poschodí pod admirálovým apartmánom.
Forlin strhol pečate z kovových dverí a priložil ruku na snímač otváracieho mechanizmu. Dvere sa s tichým zasyčaním odsunuli do strán a on vošiel do miestnosti, kde sa okamžite začali rozsväcovať svetlá a aktivovať jednotlivé terminály. Keď sa na obrazovkách zobrazila aktuálna situácia, dlho si pozorne prezeral údaje. Nakoniec nahlas povedal: „Atlantis, príkaz člena Najvyššej rady Antickej ríše! Aktivuj protokoly Istahan 3, Fisten 1, 2, 3 a 4 pre celé mesto okrem miestností Vojnového štábu! Aktivuj protokol Istahan 4 a presuň všetky ovládacie prvky na terminály Taktického centra! Overovací kód: Admirál flotily Forlinafalcus 35F-296. Vykonaj!“
Po celom meste sa v tom okamihu začali diať zvláštne veci. Všetky počítačové terminály a obrazovky jednoducho zhasli. Všetky dvere – sklenené, kovové aj pancierové – sa začali zatvárať, rovnako ako vnútorné pancierové prepážky, ktoré chránili dôležitejšie časti mesta. Silové polia v chodbách a pri vstupoch do kriticky dôležitých miestností sa aktivovali. Vyzeralo to ako karanténa, ale alarm, ktorý sa rozoznel po celom meste, mal iný tón. Bol to bojový poplach...
Uzatvorenie dverí a prepážiek spoločne s aktiváciou všetkých silových polí v chodbách mesta efektívne rozdelilo Atlantídu na množstvo malých sektoroch. Teraz už bolo jedno, kto patril ku ktorej strane – vzbúrencom, loajalistom alebo neutrálom. Všetci ostali uzatvorení vo svojích sektoroch a nemali šancu presunúť sa inam.
Tento neočakávaný zvrat vo vývoji situácie mohol znamenať definitívne naklonenie misiek buď na stranu vzbúrencov alebo loajalistov. Otázkou bolo, na čiu stranu sa admirál prikloní. Nikto však nevedel, aký má plán...
Naslepo naťukal do jedného z pohasnutých terminálov svoj overovací kód a terminál sa znovu rozsvietil. Admirál chvíľu prezeral jeho možnosti a potom aktivoval komunikačný systém.
V reproduktoroch v celom meste zapraskala statická elektrina a pozornosť zmätených ľudí sa obrátila k nim. Uzatvorenie mesta vyvolalo zmätok, a tak sa teraz všetci upriamili na reproduktory, odkiaľ očakávali vysvetlenie buď jednej alebo druhej zo znepriatelených strán k tomu, čo sa prave stalo.
Admirál chvíľu hľadel na obrazovku pred sebou a premýšľal nad formuláciami viet, ktoré chcel povedať členom Expedície. Nakoniec sa jemne usmial, stlačil tlačidlo mikrofónu a začal hovoriť...

[Strýček Forďa]

Tak přeci jen žije... Dnes je to nějaký živý den... Nejdřív ožije Mac, potom Aiwe... Ještě by to chtělo patase a Daidyho...

Co se týká kapitoly... Nevím co napsat. Mám takové rozpolcené pocity z ní. Už jsem se přenesl přes to, že konvenční taktiky pro dobití města využito není, ale tak nějak mi přijde, že...

Řeknu to takhle (a neber to prosím ve zlém): Přijde mi celá ta vzpoura moc vykonstruovaná a skoro až umělá. Tím, jak si Forlin, svým způsobem, hraje na boha, tak sráží celou úroveň té vzpourové zápletky... Možná by to působilo více realisticky, kdyby sem tam někdo umřel. (A teď to neříkám proto, že jsem nebezpečný a krve-chtivý psychopat.) Ozbrojené vzpoury zkrátka neprobíhají stylem: "Podívej jak velkej klacek mám! Ale půjdu na tebe jen s polštářem, protože mi vlastně nejde o to vyhrát, ale bojovat čestně."
Neber to prosím ve zlém, jen přijde celé to pojetí vzpoury jako strašně sluníčkářské. Z mého pohledu, jedna z nejslabších částí, co se děje týče...

Ale bych jen nekritizoval, tak nadruhou stranu se mi líbí, že tempo povídky postupně zvolňuje a začínáš se věnovat detailům, jako bylo např. ten celý proces vypnutí štítů a přistání... Je to dobré... sice jsme se z děje dozvěděli zase jen malí kousek, ale zase to znamená, že dílů bude o to víc...

[Aiwendill]

ja som vravel, že novú kapitolu vydám do vianoc a keďže je pondelok, tak je to tu...

ku kapitole: táto konkrétna kapitola sa rodila veľmi krvopotne a asi šesťkrát som ju prepracoval. Aj tak s ňou síce nie som spokojný, ale aspoň ju tu máte... pravdepodobne sa však ešte zmení, ale neviem... je to ešte v ďalekej budúcnosti...