SG Dynasty: The Last of Ancients - 102. Kapitola - Ultimátum

[Aiwendill]

Na podobne pripady mam sarmantnu asistentku, lenze ta je práve na cypre...

[andoriel]

Už není
Psala Ti mail, ale asi sis nevšiml

[Aiwendill]

Kapitola 98. Prípravy

Na Atlantis vládla horúčkovitá činnosť, no nálada bola pod psa. Smrť generála O´Neilla všetkých hlboko zasiahla, no napriek tomu neprerušili svoje bežné pracovné povinnosti. Admirál spolu s Mariou na diaľku koordinoval evakuáciu štyroch planét ohrozených Wraithmi. Celé dni sa zdržiavali v priestoroch Vojnového štábu a dokonca nevychádzali ani na obedy a večere. Namiesto toho Maria pripravovala jedlo pre oboch v malej kuchynke, ktorá sa nachádzala o niekoľko dverí ďalej za Taktickým centrom.
Mali veľmi dobrý dôvod zdržiavať sa v bezpečí. Okrem strategickej situácie v galaxii Pegasus ukazovali obrazovky Taktického centra aj bezpečnostnú situáciu na Atlantis. To, čo na nich obaja videli, nebolo vôbec potešujúce.
Doktorka Miko ostávala na ošetrovni aj hlboko do noci a potajomky pripravovala prostriedky na ošetrovanie strelných rán. Bola služobne najstaršou lekárkou, pretože doktor Beckett bol práve na Telerush Var, kde mal spolu s Annou Kornilovovou prinavrátiť zdravie doktorke Keller-McKayovej. Nikomu preto nebolo podozrivé, že musí brať služby naviac, keďže časť personálu ošetrovne odišla na pohreb a popritom si ešte vybrali dovolenky, aby si trochu užili so svojími blízkymi na Zemi.
Hlboko v útrobách Juhozápadného móla viacero mariňákov a letcov preskúšavalo wraithské aj antické omračovače, páskovalo ostré náboje do zásobníkov, chystalo výbušniny a rozbušky pre prípad odporu.
Najviac zaujali admirála aktivity členov botanického oddelenia, ktorí sa pravidelne vracali z misií s ruksakmi plnými žltých pások a iných rozlišovacích pomôcok. Forlin si vedel domyslieť, na čo to poslúži. Aby vedeli v hodine H rozoznať dobrých od zlých.
Informácie o prípravach vzbury sa však očividne dostali do uší aj druhej strane. Vojaci, o ktorých admirál vedel, že patria k druhej strane, si chystali nepriestrelné vesty a tiež potajomky páskovali náboje. Schyľovalo sa k bratovražednému boju, no všetci sa tvárili, že o ničom nevedia.
Admirál to pozoroval na obrazovkách Taktického centra a zamyslene poznamenal smerom k svojej asistentke, ktorá stála vedľa neho: „Bude to masakra.“ Doktorka Jacobsenová mĺčky prikývla a on po ďalšej chvíli ticha znovu poznamenal: „Asi by sme mali aj my konečne spraviť nejaké opatrenia, čo ty na to?“
Maria znovu mĺčky prikývla a zamyslela sa. Po asi troch minútach zvažovania jednotlivých možností ticho povedala: „Je dosť možné, že buď jedna alebo druhá strana spustí autodeštrukčný systém. Myslím, že by bolo vhodné ho preventívne vyradiť z činnosti.“ Forlin prikývol: „Áno, to by bolo rozumné. Postarám sa o to dnes v noci. Čo ZPM?“
Jeho asistentka sa znovu zamyslela a potom uvážlivo odpovedala: „To záleží na tom, ktorá strana ovládne ako prvá Kontrolnú miestnosť a bude odtiaľ riadiť svoj postup. Až to druhá strana zistí, tak sa logický pokúsi odstaviť energiu, aby protivníka oslepila a o miestnosť s modulmi ZPM a tiež aj o energetickú rozvodňu sa následne povedie boj. Budeme to musieť obzvlášť pozorne sledovať a riešiť operatívne podľa vývinu situácie.“
Forlin si to chvíľu prevracal v hlave a potom prikývol: „Áno, myslím, že obidve strany budú nepríjemne prekvapené, ak sa mi pokúsia poškodiť mesto. Mám k dispozícii zopár darčekov.“ Maria na neho pozrela s nemou otázkou v očiach a on sa nepríjemne usmial: „Uzatvorenie mesta, napríklad v prípade karantény, má viac stupňov a po celom meste sú na to pripravené patričné prostriedky. Stačí poznať protokoly k ich aktivácii a vedieť, čo je možné použiť.“
Zahľadel sa na obrazovku pred sebou, kde sa plukovník Lorne radil s doktorom Zelenkom o komunikácii s loďami na Zemi. Po chvíli pokračoval: „Okrem uzatvorenia všetkých dverí môžeme uzavrieť aj pancierové prepážky medzi jednotlivými sekciami mesta, aktivovať silové polia v chodbách a ďalšie prostriedky, ktorými môžeme mesto rozdeliť na malé sektory. Nebudú po sebe tak môcť strieľať a budú sa musieť dohodnúť. Aktívne bezpečnostné opatrenia by som nerád využil. Nechcem vystrieľať komplet celú Expedíciu.“
Maria zamyslene povedala: „Problémom, ktorý by sme mali vyriešiť najprv, je to, na ktorú stranu sa pridáme.“ Jej šéf pokýval hlavou: „Pravda. Koho preferuješ?“ Pokrčila plecami: „Neviem. Nie som zaujatá proti jedným ani proti druhým. Na oboch stranách mám známych, takže fakt neviem. Ale zasa tu ešte nie som tak dlho, aby som nadviazala skutočné priateľstvá.“
Admirál ticho povedal: „Ja preferujem skôr stranu vzbúrencov. Mám tam viac priateľov a okrem toho vojakov som už raz z mesta vykázal, takže to môžem spraviť znovu. Pridáme sa k vzbúrencom?“
Bola to otázka, nie konštatovanie a Maria pochopila, že sa od nej očakáva rozhodnutie. Prikývla: „Súhlasím. Ale nie celkom otvorene. Nemusia dostať všetko ako na tácke...“
Forlin sa jemne usmial: „Nemáš ich veľmi rada.“ Nakrčila nos v roztomilej grimase a prikývla: „Som v tejto situácii rozpoltená. Vedenie Hviezdneho programu nemám rada a v radoch vzbúrencov som zasa ja tá nepopulárna. To, že som sa pridala k vám, by ešte dokázali zniesť, no odkedy som ukázala, že nie som len obyčajná sekretutka, považujú ma za zradkyňu.“
Pozrel úkosom na ňu: „Sekretutka?“ S odfrknutím prikývla: „Rusi tak označujú sekretárky vrcholových manažérov a oligarchov. Jediný podstatný rozdiel medzi nimi a prostitútkami je, že tieto sa berú aj na dôležité rokovania a predstierajú, že sú sekretárky. Jednoducho oficiálna milenka. Sú len ďalším symbolom bohatstva spolu s limuzínou, drahými hodinkami, vlastným lietadlom a dačou niekde pod Moskvou alebo za Uralom.“
Na chvíľu sa zamyslela a potom vážne povedala: „Pre nás dvoch najlepším riešením by bolo, keby sme vôbec nevyliezli z týchto zabezpečených priestorov, kým nebude po všetkom. Nech si to rozhodnú sami medzi sebou. Ale ak sa fakt chceš zapojiť do tejto rebélie, tak strana vzbúrencov má väčšie šance na úspech. Celá vedecká a technická sekcia k ním patrí, väčšina zdravotníkov a značná časť logistickej sekcie. Vojaci sú rozpoltení, pretože O´Neill nestihol odveliť všetkých, ktorí mu neboli loajálni. Sheppard a Lorne tomu budú veliť. Generál Gerasimov sa tvári, že o ničom nevie. V skutočnosti sympatizuje so vzburou, no bojí sa o svoje postavenie a výhody z toho plynúce...“
Zastavil ju zdvihnutím ruky: „Viem, už sme o tom hovorili.“ Zahľadel sa na jednu z obrazoviek a zamračil sa. Niekoľko mariňákov patriacich k strane vzbúrencov tam práve vyberalo z regálov špeciálne antické pušky, ktoré on sám kedysi priviezol z Ereldis.
Ticho zahundral: „Ak tie pušky použijú počas vzbury, tak to bude masakra. Tie zbrane nie sú určené na zneškodnenie nepriateľa ale na likvidáciu. Nemajú paralyzačné nastavenie. Obávam sa, že budeme musieť zasiahnúť, ak tu nechceme mať krviprelievanie!“
Siahol si na ľavé predlaktie a aktivoval vysielačku: „Plukovník Lorne, dostavte sa, prosím, do hlavnej zbrojnice na severnom móle. Rád by som vykonal námatkovú inventúru antických útočných pušiek a ostatných zbraní.“ Z vysielačky sa ozval Evanov hlas: „Ľutujem admirál, ale teraz to bohužiaľ nejde. Mám tu veľa neodkladnej roboty.“ Forlin sa usmial: „Aha, dobre. Tak si poradím aj bez vás. Len som chcel byť zdvorilý a nekafral vám do právomocí...“
Vypol vysielačku a ukázal na obrazovku so zábermi zbrojnice, kde sa mariňáci započúvali do naliehavého hlásenia na tajnom kanále. Podľa ich reakcií súdil, že to bol Lorne, ktorý ich ihneď varoval, aby všetko uviedli do pôvodného stavu. Aspoň tak to pochopili, pretože okamžite začali baliť antické zbrane do ochranných fólií, v ktorých ich našli a ukladať ich do debien.
O dvadsať minút neskôr admirál spravil formálnu kontrolu antických ručných zbraní v zbrojnici, ktorú potom zamkol a zapečatil, takže sa do nej nemohol nikto dostať. Potom sa presunul do Kontrolnej miestnosti, kde jeho príchod vyvolal mierne zdesenie.
Okolo terminálov postávali všetci vodcovia vzbury a o čomsi debatovali. Forlinova zamračená tvár a dlane položené na rukovätiach paralyzérov, ktoré nosil pripnuté na oboch stehnách, vo všetkých členoch personálu Kontrolnej miestnosti vyvolali reakciu, z ktorej sa dalo veľmi ľahko usúdiť, že majú niečo na rováši.
Admirál pokynul na pozdrav skupinke pri terminále diaľkových senzorov a obrátil sa ku kapitánke Cadmanovej, ktorá sedela pri ovládacom paneli hviezdnej brány: „Vytočte, prosím, bránu na Geniu.“
Laura pozrela na plukovníka Shepparda a ten nebadateľne prikývol. Potom sa jej ruky rozbehli nad kryštálovými doštičkami terminálu a o niekoľko sekúnd neskôr sa brána aktivovala.
Forlin aktivoval komunikačný kanál a pokojne povedal: „Tu je admirál Forlin z Atlantis. Dajte mi vodcu Ladona Radima!“ O sekundu neskôr sa v reproduktoroch ozval Ladonov hlas: „Tu som, admirál. Čo potrebujete?“ Forlin sucho a s očami uprenými na Shepparda povedal: „Stiahnite všetkých svojích ľudí z Indaley Varthis, Sindarey a Asaly. Wraithi presúvajú značné sily do sústavy Lersia. Presne čísla neviem, lebo senzory mesta nemajú na takú vzdialenosť dobré rozlišovacie schopnosti, no je tam minimálne osem materských lodí a dvadsať krížnikov, pričom ďalšie sú na ceste. Spravte, čo treba, ale nech sú vaši ľudia aj tamojší obyvatelia preč do desiatich hodín. Potom pravdepodobne Wraithi zaútočia. A ešte niečo. Do sústavy Veldia letí dvojica Wraithských krížnikov, takže to tam tiež vypracte čím skôr, nech sa zdá, že je planéta opustená. Odhadovaný čas príletu je šesť hodín. Rozumeli ste?“
Ladon potvrdil: „Všetko som rozumel. Ozvem sa vám, keď skončíme evakuáciu.“ Forlin sa jemne usmial: „Výborne! Keby niečo, tak volajte. Ja budem priebežne monitorovať situáciu odtiaľto. V prípade nebezpečenstva vám dám vedieť. Forlin koniec!“
Deaktivoval komunikačný kanál a s ním aj hviezdnu bránu. Potom prikázal kapitánke: „Teraz spojenie na Gereniu!“ Laura poslúchla a o chvíľu bola hviezdna brána znovu aktívna. Admirál naliehavo povedal do vysielačky: „Tu je admirál Forlin z Atlantis. Prosím si admirála Perlitha!“ O niekoľko sekúnd sa z reproduktorov ozval starecký hlas: „Tu som! O čo ide tentokrát, Forlin?“
Antický admirál sa v duchu zasmial. Jeho Cestovateľský kolega, ktorý mal na starosti koordinovanie akcií jednotlivých generačných lodí, bol starý mrzút a mizantrop. Preto zdvorilo povedal: „Volám, lebo mi prišlo vhodné upozorniť vás, že na Lersii sa znovu zhromažďujú Wraithi. Dosť veľká flotila a bude ešte väčšia, lebo viaceré lode sú stále na ceste. Ako cieľ prichádzajú do úvahy sústavy Indalea Varthis, Sindarea a Asala, takže ak tam máte svoje lode, tak by mohli pomôcť s evakuáciou.“
Veliteľ Cestovateľskej flotily si vzdychol: „Už zasa Indalea Varthis. Wraithi sú asi rozhodnutí dostať do pazúrov tamojšiu populáciu. Vďaka za varovanie. Spravíme, čo sa dá? Kedy sa dá odhadovať ich prílet?“ Forlin sa zaškľabil nad zmenou tónu a odpovedal: „Minimálne desať hodín. Taká je doba, kedy sa zhromaždia lode na Lersii. Môžu však zaútočiť skôr.“
Perlith si znovu vzdychol a ticho povedal: „Ja viem, čo treba robiť, Forlin. Priebežne ma informujte o pohyboch v tom sektore. A ešte niečo, keď už vás mám na linke. Mohli by ste sa pozrieť na sektor Lardea? Prezrite to vašími senzormi a dajte mi vedieť výsledok.“ Forlin zdvihol obočie: „Hľadáte niečo konkrétne? Teda okrem Wraithov?“
Cestovateľský admirál triezvo povedal: „Jednu našu loď, ktorá sa tam pred dvoma dňami stratila. Zrazu sa prestala hlásiť a nevieme, čo s nimi je. Už som tam poslal pátracie lode, ale priletia tam až za dvanásť hodín a hviezdna brána je stále obsadená.“
Na Forlinovej tvári sa usadil temný mrak: „Stratená loď a hviezdna brána neodpovedá? To zodpovedá útoku Wraithov. Ale v tom sektore bol predsa absolútny pokoj! Pozriem sa na to a dám vám vedieť čo najskôr!“
Ukončil spojenie a chcel odísť z miestnosti, keď ho zrazu zastavil hlas plukovníka Lornea: „Admirál, mohol by som na slovíčko?“ Forlin sa ani nezastavil, len počas chôdze cez plece povedal: „Teraz nie, plukovník. Ak ste si nevšimol, tak mám dosť veľa práce...“
V tom mu však niečo napadlo a zastavil sa. Pozrel na Evana a tvrdo povedal: „Ale dám vám jednu radu: Ak by ste chcel vziať na nejakú misiu tie útočné pušky zo zbrojnice na Severnom móle, tak na to rýchlo zabudnite. Proti Wraithom vám ich nedovolím použiť, pretože keby im padli do rúk, tak by to bola katastrofa nepredstaviteľných rozmerov. Radšej by som obetoval Sirtu ako jednú z tých pušiek. A proti ľuďom ich nedovolím použiť dupľom. Nie sú určené na zneškodnenie nepriateľa ale na likvidáciu. Nemajú paralyzačné schopnosti, takže na ich použitie bez môjho súhlasu zabudnite!“ Obrátil sa a zbehol po schodoch k Transportnej kabínke. O chvíľu ho už nebolo.
Keď sa presunul, v Kontrolnej miestnosti si všetci vydýchli. Lorne sa obrátil k Sheppardovi: „Zdá sa, že o ničom nevie. Ak aj videl na kamerách mojich mariňákov v zbrojnici, ako prezerali tie zbrane, tak došiel k mylnému záveru. To je naša výhoda.“
Vojenský veliteľ Expedície zamyslene hľadel na dvere Transportnej kabínky a ticho povedal: „Ja si myslím, že admirál vie viac, než dáva najavo. To, čo vám povedal, bolo varovanie, aby sme tie pušky nepoužívali tu v meste, lebo by sme spôsobili masakru. Myslím, že veľmi dobre vie, o čo ide, ale ešte sa jednoducho nerozhodol. Tak hrá na všetky strany a tvári sa neutrálne.“
Lorne zdvihol obočie: „Si si tým istý, John?“ Sheppard pomaly prikývol: „Forlin by sa nikdy nezastavil a neadresoval ti takéto varovanie, keby na to nemal dôvod. Tobôž nie v situácii, keď musí koordinovať obranu proti Wraithom v celom Pegase.“
Obrátil sa k Evanovi a tlmeným hlasom povedal: „Nie, myslím, že admirál vie veľmi dobre, čo sa deje tu v meste, no musí riešiť dôležitejšie problémy ako je naša avantúra. Preto sa on aj jeho asistentka presťahovali do tých tajných miestností a von vychádzajú, len keď je to nutné. Chránia sa pred nami, aby mali pokoj na svoju robotu.
Zozadu k ním pristúpil doktor Zelenka: „Ticho! Ide poručík Normann!“ Obaja plukovníci zmĺkli a sledovali vysokého kanaďana s členmi teamu SGA-14, ktorí práve prichádzali do priestoru brány, aby vyrazili na misiu.
Spoločne pozerali, ako štyria muži zmizli v horizonte brány a pre istotu sa ešte raz rozhliadli okolo seba. Nakoniec Sheppard tlmeným hlasom poznamenal: „Ako som povedal. Admirál toho vie viac, než dáva najavo. Preto sedí neustále vo Vojnovom štábe a doktorka Jacobsenová tiež. Predtým tam boli tiež často, no vychádzali aspoň na jedlo a do telocvične. Teraz sú tam nonstop, aby sme im nemohli nič spraviť.“
Lorne prikývol: „Chápem. Otázka ale znie: Sú s nami alebo proti nám?“ Sheppard pokrčil plecami: „To neviem. Zatiaľ ich však musíme brať ako tretiu stranu. Stranu, ktorá má v rukách veľa tromfov, ktorými môže prebiť naše karty.“ Radek Zelenka, ktorý stál tesne za nimi, sa rovnako ticho ozval: „Ako to myslíš, John?“
Sheppard k nemu natočil hlavu: „Forlin pozná toto mesto do takých detailov, o akých my ani nesnívame. Pozná jeho operačné protokoly a dokáže nám poriadne znepríjemniť život. Ak chceme byť úspešní v našom podujatí, musíme ho buď zneškodniť alebo dostať na našu stranu. Objednám sa k nemu neskôr na audienciu a porozprávam sa s ním o našej veci. Ale až tesne pred spustením operácie. Ak sa k nám nepridá, tak použijeme plán B.“ Obaja vodcovia vzbúrencov prikývli nad jeho slovami a vrátili sa k ostatným v Kontrolnej miestnosti...

[Strýček Forďa]

Hezký díl, ospravedlňuje to tvoje zpoždění. Nicméně bych vytkl jednu věc.

Poslední dobou se mi zdá, že všechno vysvětluješ jak blbcům. Pokaždé, když se objeví v nějaké kapitole něco jako What? moment, nějaké naznačení něčeho co není jasně vysvětleno, náznak který musí čtenář rozlousknout sám. Tak už skoro zajásám, ale ty to ihned zazdíš nějakým rozhovorem, kde všechno polopaticky vysvětlíš, že by to pochopila i opice. Viz. uzamknutí zbrojnice a varování Lorna, aby nepoužívali ty zbraně.

Každý by na to přišel, že to udělal schválně, nemusel jsi to polopaticky vysvětlovat tou Johnovou úvahou....

Ta je asi všechno co se výtek týká.

Hurá nový díl, ale stejně to bude masakr, ale přemýšlím jestli nemá Sheppard taky už nějaké to dítě, o kterém neví
No jinak, Zmizení cestovatelské lodě je špatná zpráva a blíží se temné časy pro celý Pegas. Mám ale jednu otázku, i když víme že Anna nepošle Cernum do Pegasu, bude druhá bitva o Oradeu

vynikající díl

[Aiwendill]

Fordas: pri AD mi ludia vytykali, ze mnoho otazok zostalo nezodpovedanych. Vtedy som napisal, ze to vysvetlim v LA. Teraz mi vycitas, ze plnim to, co som predtym nespravil?

Ondro: ad sheppard - ma, ale v pribehu to nebolo spomenute. Ad bitka- ako teda znie ta otazka?

[Strýček Forďa]

Já ti to o AD nevyčítal... Ale navrhl bych kompromis, který mám např. v plánu já... normálně jen naznačovat jako v případě AD a pak na konci, když to nějakému lehce podprůměrně inteligentnímu člověku nedojde, můžeš napsat jednu bonusovou "kapitolu" kde všechno polopaticky vysvětlíš...

Ale nepleť si neschopnost přemýšlet s neukončeností děje... Už si moc nevzpomínám, jak to přesně na konci AD bylo, ale mám dojem, že jim spíše vadilo, že jsi některé vedlejší linky nedokončil .

Jinak byl to jen můj osobní názor... TY jsi autor, TY rozhoduješ...

[Aiwendill]

O inteligencii mojich citatelov nepochybujem. Podla komentarov, ktore mi vtedy davali (a davali by mi ich este stale, keby neboli tak lenivi...) sa zda, ze su skor lahsie nadpriemerni...
Ano, vycitali mi nedokoncene vedlajsie pribehove linie ale aj to, ze nechapali konanie postav a preco spravil niekto to a to. Vzal som si to k srdcu a snazim sa to teraz rozpisovat aj do hlbky, nielen aby dej odsypal tak plynule ako v AD. Pokial si si nevsimol, tak ja bonusove kapitoly nerobim. Ak niekedy pridavam viac kapitol alebo v inom termine, tak je to vzdy kapitola riadne zapadajuca do pribehu. Pre mna je prvorade pdf a na forum tu davam len dodatocne a tak, aby som natiahol cas a citatelia si to dlhsie uzili. Viem, ze som uz dlho nic neposlal, ale mal som silnu tvorivu krizu a tak som dlho nic nenapisal. To je vsak vedlajsie. Prvorada je pre mna celkova koncepcia a nie jednotliva kapitola. Ale to som uz pisal skor. Nebudem sa opakovat...

[Strýček Forďa]

Jasný, tohle chňápu je to jen můj osobní názor.

Aiwendill: Mě se děj libí. Blíží se akce, na kterou jsem se těšil - vzpoura z Forlinova pohledu.
Další věc, na kterou jsem hodně zvědavý je Forlinovo počínání při Annině cestě za "osudem". Tam, jak bylo naznačeno se mu nebude ze začátku dařit, ale pak se vzpamatuje - na to se těším.

Pokud jde o nepochopení děje v AD, stačí si to přečíst několikrát a člověk to pochopí. A pokud přitom či po AD čte i Forlina, tak se mi osvětlí i nějaké události z AD, které zasahují i do Forlina.

Jinak jsem zvědavý, o kolik natáhneš ten svůj plán. Našel jsem jsem totiž, 2 roky starý excel, kde si měl plán na počty kapitol a tam jsi měl Pro + cca 140 K + Ep.

Je jasné, že příběh skončí Forlinovým povznesením (pokud neplánuješ návrat Forlina jako "světlušku" i do nějakých pozdějších děl), tedy 21.02.2063 (podle Chronologie AD).

Teď jsi někdy v těchto časech (přesnou Chronologii Forlina nemám, tak vycházím z AD):
24.10.2017 - ESS Odyssey priváža doktorku Keller-McKayovú na Telerush Var
02.11.2017 - operácia Rodneyho manželky a liečba nanitmi.
07.11.2017 - Anna sa dozvedá o pripravovanej vzbure na Atlantíde (rozhovor mezi Annou a Forlinem ještě nebyl).

Máš před sebou tedy ještě nějakých cca 45 let a 6 měsíců děje. Za sebou máme skoro 5 let děje. (od 31.12.2012)

[Aiwendill]

Ad kapitoly... ten plan som uz zmenil. Realisticky to teraz hodnotim rak, ze LA bude mat hoooodne cez 250 kapitol...

Rozhovor forlina a anny bude uz v nasledujucej kapitole, takze do chronologie si sa trafil presne...

Jelikož si přesunul většinu obyvatelstva na Oradeu, bude druhá bitva o Oradeu (první velel Sinert proti Stormovi)

[Aiwendill]

Ondra, este furt cakam na tu otazku... a kde si nasiel zmienku o dalsej bitke na oradee? Lebo ja som v AD pisal len o bitke na genii...

Já se tě ptal jestli bude další bitva na Oradee, nevím jestli bude, vím taky jen o Genei, ale tohle mě zajímá z toho důvodu, že v AD žádná Oradea není