takže zopár definitívnych odpovedí...
1) Antikovia mali FTL senzory. To už bolo dané seriálom. Pokiaľ by ich nemali, tak ako sheppard a spol. teda mohli sledovať v reálnom čase bitku medzi dvoma wraithskými krížnikmi v tej epizóde, keď hľadali na Atlantis bombu? vzdialenosti, na ktoré by sa viedla bitka, by určite neboli v svetelných sekundách. Uvedomuješ si, koľko je jedna svetelná sekunda? 300000 km! to je setsakramentsky ďaleko... teda pre veľké lode nie, ale pre stihačku je to pekných pár minút letu! Takže sa vráť k zdravému rozumu...
1-1) Aby sa nepriateľ mohol vyhnúť zásahu, tak musí mať setsakramentsky dobré senzory, ktoré stihnú okamžite (bavíme sa v rozmedzí piko až nanosekúnd) zachytiť nepriateľský pulz alebo laserový lúč a ešte výkonnejší počítač, ktorý dokáže určiť, či ten nepriateľský výstrel zasiahne loď a kde. A ešte do zostávajúceho času skús vtesnať aktiváciu motorov a odlet z bodu, kde sa nachádzaš, aby ťa to nezasiahlo! Takže naspäť k realite, prosím...
2) Bol som to ja. A práve preto by som na Forlinovom mieste vypustil veľkú salvu dronov, ktorými by som zlikvidoval stíhačky a veselo by som pokračoval v streľbe ťažkými kanónmi. Určite by mi to netrvalo tak dlho ako mojej postave. Prečo som mu napísal bitku tak, ako som napísal, je druhá vec. Bolo to, lebo... Ale to nebudem prezrádzať...
3) v druhej svetovej a aj predtým sa postreľovali na takú vzdialenosť, na akú sa videli. Jeden z najvzdialenejších zásahov drží myslím Scharnhorst a to strieľali na nejakých dvadsať kilometrov! Teda na hranici dostrelu kanónov a pekne ďaleko za obzor... Neviem, či si bol na mori ale ja áno. Dohľad nie je až taký veľký ako sa zdá. Pokiaľ je niečo takých desať kilometrov ďaleko, tak to vidíš už len ako špendlíkovú hlavičku... vesmírne bitky by určite neboli na vzdialenosť svetelných sekúnd - to som popísal trochu vyššie. Bolo by to telo na telo, možno na niekoľko kilometrov až desiatok kilometrov, aby mohli využiť všetky výhody svojích zbraní. Drony tiež majú určitý dostrel a na vzdialenosť svetelných sekúnd by ti boli naprd.
4) na mieste nepriateľa by som v prípade, že by si kryl svoj carrier takýmto spôsobom, rozostavil svoju flotilu tak, aby na tvoju eskadru pálila zo všetkých možných smerov - zhora, zdola, sprava, zľava, spredu, zozadu a aj diagonálne... dokážeš pokryť také množstvo vektorov? Pochybujem...
5) Za druhej svetovej mali bitevné lode sprievod hlavne vo forme torpédoborcov a to preto, lebo tak dokázali pokryť svojími radarmi väčšiu plochu. Veľmi zriedkakedy (prakticky len pri presune) chránili sprievodné lode vlajkovú loď svojími trupmi. Furt plávali v určitej vzdialenosti, aby zachytili nepriateľa skôr, ako sa vôbec dostane k hlavnej lodi! Vo vesmíre by ti takáto taktika bola naprd kvôli vzdialenostiam, ktoré sú tam kapánek väčšie. Jamato, Musashi, Prince of Wales a ostatné veľké lode tej doby mali vynikajúcu ochranu proti lietadlám, no boli nasadené tak, že to jednoducho nemohli ustáť kvôli prečísleniu. Keď sa na teba vrhne štyridsať torpédových bombardérov plus bohviekoľko stíhačiek, tak to nezvládneš aj keby si mal akúkoľvek obranu a manévroval akokoľvek dobre. Jednoducho je to vražedná presila. Jamato malo v poslednom boji až DVA sprievodné torpédoborce. Takže to nemal šancu ustať. Samozrejme bavíne sa o tej dobe. Dnes stačí na potopenie lode jeden zásah raketou a je na dne. Naproti tomu vo vesmíre a so silnými štítmi by to bola iná liga. AKo som už popísal vyššie...
6) Uvedom si, že ťažké a ľahké krížniky je len technický termín, ktorý vznikol s Washingtonskou zmluvou o limitácii loďstiev, či dokonca až s Londýnskou dohodou. Bolo to len rozdelenie podľa tonáže a ráže hlavných zbraní, nič viac. A krížniky mali aj tak celkom slušný pancier... Bitevný krížnik bol hybryd bitevnej lode a krížniku, no uvedom si, že v druhej svetovej ich už bojoval sakramentsky málo. Okrem Hooda a tureckého Goebenu ešte z prvej svetovej si na žiadny nespomínam... Okrem toho vývoj vtedy už smeroval k "rýchlym bitevným lodiam" ktoré mali silný pancier, silnú výzbroj, dobrý radar a boli rýchle (trieda Iowa, Montana, Jamato bolo tiež dosť rýchle...) Takže ťažká a pomalá krava platila tak v prvej svetovej. V druhej ani náhodou... Antické bitevné lode by boli rýchle, silné, dobre pancierované a oštítované atď. Prečo ich nemali viac a stavali ťažké krížniky (to je tiež len technický termín, jednoducho neznášam označenie "malá bitevná loď")? Pretože suroviny... Načo stavať tri päťkilometrové lode, keď môžem s tými istými surovinami postaviť päť trojkilometrových, ktoré sú len o trochu slabšie?
7) Prečo? Kvôli príliš širokej fronte a z toho plynúcim stratám. Anna to Wraithom nandala preto, lebo ju nzväzovali konvencie a neváhala bojovať nečestne (použitie strategických bômb mi čestné nepripadá...). Antikovia museli brániť svoje planéty, ona nemusela nič. Mohla sa vyšantiť v boji a nemusela sa obzerať na to, že kde všade sú obývané planéty, kam by musela vyčleniť nejaké tie sily na obranu...
Ono nejde len tak vyrobiť ZPM a namontovať ho na loď. Uvedomuješ si, že by to energetický systém nemusel zvládnuť? Práve tento problém som popísal v AD, keď jej na Tordene buchlo vedenie... Nasadiť do systému niekoľko desiatok ZPM by bola jednoducho samovražda. Systém by to nezvládol. Lorardian pripravovala na výpravu za Destiny pekne dlho, takže tam to určite vyriešila...
Prečo Aurora nemala ZPM? Kto vraví, že namala? Mohlo sa im vyčerpať v bitke... Hippaforalcus bol opravovaný v doku, takže z neho určite presunuli ZPM na potrebnejšie lode...
David-L: ďakujem za uznanie, ale tu ide o to, že Forďas sa snaží posudzovať moje univerzum podľa pravidiel, ktoré si vytvoril pre svoje vlastné univerzum a logicky mu to nezapadá do schémy. Ja som moje univerzum vytváral podľa iných pravidiel než on to svoje. Preto som sa vykašľal na schémy, ktoré platia tu na Zemi a dlho, fakt dlho som špekuloval nad tým, ako by to mohlo vyzerať, aby to fungovalo...
Obsah fóra
Přihlásit se
Registrovat
Hledat
Nebyl jsi to náhodou ty, kdo napsal, že stíhačky nalétávaly do paprsků a oslabovaly je? 
