SG Dynasty: The Last of Ancients - 102. Kapitola - Ultimátum

[Aiwendill]

Reconquista je spinoff príbeh, ktorý sa odvíja ako bočná línia LastA. Je to príbeh viceadmirála Niama po návrate do jeho časovej línie (ten z bitevnej lode Sopdet...)

Aiwe: Už jsem doma, já myslel, že to je příběh "úspěšné" mise do galaxie Sentinel, kam letěl Annin synáček Jack.

Nu už se těším na Niama, ale jsem zvědav jak se to vyvrbí na Ascanis, protože to bude ještě hodně zajímavý co se týká těch dalších povídek tak hádám že jsou od 18+ a to i s Niamem, proto budu doufat že to čakání bude stát za to

Wraith je tvoj a ja si ponechám seba.

[Aiwendill]

jakop: Nie, tamto sa volá Wrath of Sentinel (WraS) a to plánujem písať až na budúci rok.

Ondra Daške: Reconquista nebude 18+. Teda aspoň zatiaľ to tak plánujem, no ktovie, čo sa môže zmeniť v mojej autorskej hlave. Možno to predsa len bude 18+. Uvidíme...

Puk:

Nu už to dlouho trvat nebude

[Aiwendill]

well, ešte stále to môžem posunúť na 21+

No, to už by vůči mě bylo krajně nefér

[Aiwendill]

život nie je fér...

[Aiwendill]

Ako som už písal vyššie, táto kapitola je na niekoľko najbližších týždňov poslednou, pretože nestíham písať všetky príbehy naraz. Akonáhle sa ClaP dostane do takého štádia, že to už bude "samonosný" príbeh, tak budem pokračovať v LastA. A ktovie, možno vám pridám aj Erlinor...

Kapitola 94. – Vnútorné a vonkajšie záležitosti

Nasledujúce dni, týždne a mesiace prebehli v relatívnom pokoji. Slovo „relatívnom“ je namieste, pretože Forlin delil svoj čas medzi desiatky rôznych záležitostí a nemal sa čas ani kedy zastaviť a vydýchnuť si. Napriek tomu to však bolo plodné a pokojné obdobie bez zbytočného stresu, ktorý zvyčajne produkujú neočakávané situácie.
Napriek svojmu počiatočnému odmietavému postoju udelil Marii Jacobsenovej trvalý prístup do miestností Vojnového štábu mesta, čo sa ukázalo ako veľmi užitočný krok. Jednak to posilnilo dôveru medzi ním a jeho asistentkou a jednak Mariine analytické schopnosti sa po zaškolení na technické vybavenie Taktického centra a okolitých miestností rozvinuli do plnej miery.
Admirál na ňu mohol konečne preniesť značnú časť svojích problémov s vojnou proti Wraithom a ona sa čoskoro osvedčila ako cenná pomocníčka a členka štábu. Forlin ju pri riešení problémov potajomky pozoroval a v duchu si poznamenal, že je rovnaká ako bola kedysi kontraadmirálka Eredin.
Tá bola zástupkyňou viacerých po sebe idúcich veliteľov Šiestej flotily a mala obrovský podiel na udržaní akcieschopnosti flotily prakticky až do trpkého konca v bitke o Derenas Taoth. Dokonca aj Annin otec, ríšsky admirál Sinert si jej služby nevedel vynachváliť, pretože zo svojho veliteľa sňala bremeno mnohých drobných starostí o blaho flotily. Eredin zahynula, keď Wraithi prenikli na palubu bitevnej lode Farsal a členovia posádky radšej aktivovali autodeštrukciu, než aby sa nechali vysať Wraithmi.
Maria sa pomerne rýchlo dostala do plného pracovného nasadenia, pretože admirál Forlin ju nasadil rovno na tú najťažšiu úlohu zo všetkých. Mala pozorovať aktivitu Wraithov v celej galaxii, teda v dosahu mestských senzorov a určovať planéty obývané ľuďmi, ktorých by bolo možné zachrániť.
Po každej takto určenej planéte vyrážal Forlin na misiu so svojou hliadkovou loďou Sirta alebo aj za pomoci pozemských krížnikov, ktoré ešte stále vozili zásoby na Atlantis, či za pomoci Cestovateľských generačných lodí, ktoré obchodovali s Expedíciou. Mnoho ľudí sa tak podarilo včas evakuovať a po odlete Wraithov sa mohli znovu vrátiť domov. Avšak mnoho iných sa zachrániť nepodarilo. Wraithi boli jednoducho rýchlejší, či ich v oblasti bolo priveľa, takže Forlin si nemohol dovoliť riskovať svoju jedinú hliadkovú loď v bitke proti niekoľkým materským lodiam či krížnikom.
Mária sa pri prvých takýchto prípadoch cítila mizerne a svojmu nadriadenému vysvetľovala, že určitá šanca na záchranu tých ľudí predsa len bola. Forlin mal v tomto smere omnoho viac skúseností ako ona a vysvetlil jej, prečo nebol ochotný vyslať do tých sústav Sirtu, prečo bolo riziko príliš veľké a výsledok príliš neistý. Hoci nerada, uznala jeho dôvody. Už od začiatku ich spolupráce si cenila, že jej vysvetľoval, prečo robil to alebo ono. Chápala to ako prejav dôvery, pretože sa jej tak dosť odkrýval...
Situácia na Atlantis mu však spôsobovala bolesti hlavy. Za pomoci členov Technickej a Logistickej sekcie Expedície sa mu podarilo konečne vyčistiť a dať do poriadku všetky skladové priestory mesta. Boli to obrovské miestnosti, v ktorých sa kedysi skladovali pohotovostné zásoby pre celú Prvú flotilu.
Tieto zásoby boli síce už dávno vyčerpané, pretože dlhotrvajúce obliehanie Atlantídy Wraithmi a s tým spojená prítomnosť lodí Prvej a Siedmej flotily na orbite Lantey si vyžiadali svoju daň a spotrebovali mestské zásoby. Priestory okrem toho boli zo značnej časti zaplavené pri záplavách mesta v roku 2004, čo prakticky znamenalo, že technici a vojaci z nich vyniesli mnoho zničeného a stuchnutého materiálu, ktorý Forlin následne dematerializoval.
Členovia Logistickej sekcie do vyčistených skladov následne začali navážať zásoby Expedície, ktorých bolo po celom meste viac než dosť. Forlin okrem evakuačných misií letel so Sirtou viackrát aj na Ereldis, aby tam zo zničených základní získal čo najviac použiteľného materiálu, ktorým tiež zaplňoval mestské sklady.
Bola to však úmorná práca, pretože skladištné priestory boli dizajnované tak, aby dokázali pokryť spotrebu Prvej flotily na niekoľko mesiacov až rokov, čo znamenalo viac než milión osôb a nesmierne množstvo materiálu, zásob a rôznych iných vecí. Napriek jeho snahe ostávali obrovské miestnosti až depresívne prázdne...
To by Forlinovi problém nerobilo. Už dávno si zvykol na to, že mestské sklady sú prázdne a potrebné veci radšej priamo vyrábal. Teraz však cítil, že zásoby budú onedlho potrebné.
Vyplynulo to z častej prítomnosti Cestovateľských lodí na orbite. Nadväzovanie úžších kontaktov s Cestovateľmi a obchodovanie s nimi prinášalo aj určité doteraz neznáme veci. Cestovateľská flotila potrebovala zásoby, aby mohla plniť misie, o ktoré ju Forlin občas žiadal. Mali síce dostatok vlastných zásob, no tie boli primerané stavu ich lodí a zásoby Expedície boli povestné svojou kvalitou...
Cestovatelia okrem obchodovania s Expedíciou vykonávali na Atlantis aj určité druhy opráv na svojich lodiach. Tak znela dohoda, ktorú Cestovatelia a Expedícia uzavreli ešte pri evakuácii Salpeáncov na Oradeu. Mali nárok na menšie opravy, čo však vzali po svojom a dovliekli na Atlantis dve lode, ktoré po pristátí už neboli schopné znovu vzlietnuť. Technici Expedície na nich pracovali dlhé dva mesiace a vymenili tak všetko, čo sa vymeniť dalo. Obidve generačné lode nakoniec odleteli a pripojili sa k zvyšku Cestovateľskej flotily, kde sa okamžite stali hitom, pretože po opravách boli jednoznačne v najlepšom stave z celej flotily.
Ďalší veľký problém spôsobovali Forlinovi predstavitelia Hviezdneho programu OSN. Najprv rokoval takmer týždeň s diplomatmi, ktorí prišli na Atlantis, aby s ním dohodli zmluvu o statuse zamestnancov Antickej ríše. Priebeh rokovaní v súkromnom rozhovore s Mariou zhodnotil tak, že radšej by sa ocitol sám a neozbrojený na planéte plnej Wraithov, ako by mal ešte raz rokovať s pozemskými diplomatmi. Vo výsledku sa mu však podarilo vyjednať takú dohodu, že doktorka Jacobsenová a jej prípadní nasledovníci a nasledovníčky sa nebudú mať čoho báť, aspoň čo sa pozemských právnikov týka. Pred tajnými službami sa budú musieť uchrániť sami.
Nemenej vážny problém predstavovali presuny pracovníkov Hviezdneho programu. Niekto na Zemi prekopával celý aparát, aspoň Forlinovi sa tak zdalo. Viacerí členovia Expedície boli prevelení na Zem a základne v Mliečnej ceste a mnoho iných ľudí bolo zasa poslaných zo Zeme na Atlantis. Forlin síce namietal, že to je v rozpore so zmluvou, ktorú so Zemou uzavrel po odsune vojenského kontingentu z mesta.
Jeho protesty však mali malú hodnotu, pretože do Expedície sa vrátilo mnoho známych tvárí, ktoré v nej pôsobili už predtým. Vrátil sa napríklad Evan Lorne, teraz už v hodnosti plného plukovníka a mnoho iných ľudí. Spolu s nimi prišlo aj množstvo vojakov, no boli to prevažne špecialisti z SGC, takže veľmi neprotestoval. Povedal si totiž, že ak by sa o niečo pokúsili, tak zopakuje to, čím ich z mesta vyhnal. Plán so zimou a mrazom bol ešte stále na stole.
Aby toho nebolo málo, osemnásteho júna pracoval Forlin v Taktickom centre mesta, keď sa zrazu vedľa neho ozvalo suché zakašľanie, ktoré malo očividne upútať jeho pozornosť. Svoj účel to splnilo, pretože admirál sa strhol, ako keby ho ihlou pichli. Zakašľanie bolo totiž mužské a on dobre vedel, že okrem neho a doktorky Jacobsenovej nemá nikto prístup do miestností Vojnového štábu. Jedine, ak by sem ona niekoho vpustila...
Otočil sa a vydýchol si úľavou. Mužská postava vedľa neho bola v smotanovo bielej uniforme antických vyšších dôstojníkov. Tvár poznal okamžite. Úctivo sklonil hlavu na pozdrav: „Ríšsky admirál Petronius!“ Povznesený Antik dôstojne kývol hlavou a zahľadel sa na veľké holografické pódium, kde boli na holografickej mape galaxie Pegasus vyznačené pozície Wraithských flotíl aj jednotlivých lodí tak, ako ich zachytili senzory Atlantídy a Ascanidy. Forlin si pred niekoľkými hodinami vyžiadal prostredníctvom diaľkových komunikačných kanálov spoluprácu AI druhého mesta a údaje prišli len pred polhodinou...
Petronius chladne hľadel na holografickú mapu a nakoniec ticho povedal: „Máš vážneho protivníka, Forlin. Ak to takto pôjde ďalej, tak zjednotí Wraithov pod svojím velením tak, ako to spravil admirál Storm.“
Forlin krátko prikývol: „Viem. Veliteľ Puk. Už má pod sebou osem Wraithských kráľovien. Zbiera flotilu a neustále cvičí posádky. Z toho, čo o ňom viem, však usudzujem, že nemá až také vlohy, ako mal Storm, Jakop alebo ostatní admiráli. Jeho lode sa pohybujú vo veľkých skupinách, aby im zaistil numerickú prevahu v bitke. Útočí hrubou silou a má kvôli tomu problémy so zásobovaním, pretože takto veľká flotila toho dosť veľa spotrebuje. Okrem toho stoji proti nemu silná opozícia, pretože viaceré silné kráľovné nechcú pod jeho velenie a veliteľ Todd, s ktorým náš plukovník Sheppard kedysi tak rád spolupracoval, je pre neho tiež vážnym protivníkom na ceste k zjednoteniu Wraithov. Obavy z Puka teda nemám. Aspoň zatiaľ...“
Ríšsky admirál prikývol: „Tvoja analýza je rozumná, no asi by som ťa mal varovať pred podceňovaním protivníka.“ Forlin sa jemne usmial: „Robím, čo sa dá. S podporou spojencov evakuujem všetky planéty, ktoré môžem a Wraithom tak doslova kradnem jedlo. To významne limituje ich možnosti. Ale takto to nebude pokračovať donekonečna. Raz sa mu budem musieť postaviť v otvorenom boji... Čo myslíte, admirál, mám povolať do Pegasu ríšsku admirálku Annu Kornilovovú s jej loďami?“
Petronius akoby ožil: „Sinertová dcéra by bola istotne veľkým prínosom, no mal by si zvážiť, či nie je ešte priskoro. Aké by boli dôsledky takéhoto ťahu vo veľkej hre. Rozhodni sa sám...“
Potom sa odvrátil od holografického pódia a pozrel na Forlina: „Ale prišiel som kvôli niečomu inému. Ostatní ma vyslali, aby som ti pomohol s plnením tvojej úlohy. Musíš odísť do Mliečnej cesty a nájsť planétu Prelas Varanash. Janus tam mal pred povznesením svoju poslednú základňu a je tam jeho všetok výskum...“
Forlin si ťažko vzdychol: „Chápem. Ale tu je toho toľko na práci...“ Ukázal rukou na mapu galaxie. Petronius na neho prísne pozrel: „Toto je podstatne dôležitejšie, Forlin! K tej planéte sa blížia lode istej pirátskej skupiny a my by sme boli veľmi neradi, keby Janusov výskum padol do nehodných rúk.“ Forlin si znovu vzdychol: „Koľko mám času?“ Petronius sa sucho usmial: „Letia k tej planéte kvôli jej bohatým ložiskám kovových rúd a budú tam o necelé dva dni. Potom im dávam maximálne niekoľko hodín, kým objavia Janusovú základňu...“ Forlin si tretí raz vzdychol a už by bol obmäkčil aj kameň. Potom sa zamyslel.
Po chvíli prešiel do jednej z vedľajších miestností a aktivoval diaľkové komunikačné systémy mesta. Dlhú chvíľu niečo nastavoval a nakoniec sa pozrel na svoj tablet, aby zistil, aký je teraz čas na Telerush Var. Zaškľabil sa. Pol druhej v noci. Anna ho zabije...
Dlhú chvíľu sa nič nedialo, no potom sa na jednej z obrazoviek objavila rozospatá tvár ríšskej admirálky: „Forlin, zasa ma budíš uprostred noci? Keď prídem na Atlantis, tak ti strelím také zaucho, že ti stena dá druhé! Čo potrebuješ tentokrát?“
Potom si všimla druhú postavu v antickej uniforme a prekvapene otvorila oči: „Ríšsky admirál Petronius! Ale veď vy ste...“ Pochopila a preniesla pohľad na Forlina: „Už zasa spriadaš plány s Povznesenými?“
Krátko prikývol: „Samozrejme. Admirál ma prišiel pourgovať, aby som pokročil ďalej v plnení tej úlohy pre nich, o ktorej som ti hovoril.“ Zaškľabila sa: „Aha, chápem. A mne voláš kvôli tomu, že znovu potrebuješ loď?“ Prikývol: „Máš pravdu. Potrebujem loď. Alebo ešte lepšie celú eskadru. Mám letieť na Prelas Varanash, kde je Janusová posledná základňa a evakuovať ju. No zároveň tam letí pirátska flotila, ktorá tam letí tažiť, pretože sú tam veľké ložiská viacerých vzácnych kovov. Nevylučujem, že dôjde aj k boju.“
Anna sa úplne prebrala: „Boj? Tak to aby som tam letela aj ja sama! Už sa tu nudím...“ Potom si však uvedomila, koľko toho má na práci aj ona sama a vzdychla si: „No dobre. Pošlem ti zopár lodí. Čo chceš?“ Forlin sa zamyslel: „Jeden ťažký krížnik mi postačí. Pošli ho na...“ Na pomocnom terminále si vyvolal mapu Mliečnej cesty a chvíľu ju študoval. Potom dokončil: „Na Verus Genbree. Prídeme tam cez bránu čo najskôr...“
Ríšska admirálka si vzdychla tak, že to pripomínal tajfún nad japonskými ostrovmi a prikývla: „Dobre, tak idem vydať rozkazy.“ Potom sa zarazila: „Vravíš, že to bola Janusová základňa?“ Forlin aj Petronius svorne prikývli a ona zamyslene povedal: „Tak to by ste tam mali vziať so sebou aj Janusa, ak môžem navrhnúť. Bude vedieť, čo na čo slúžilo a aké sú kódy.“ Mávla rukou kámsi nabok a vydala sériu príkazov, z ktorých obaja admiráli pochopili, že jej lode o chvíľu odštartujú na Vagonbrei.
Ich domnienka sa potvrdila, keď sa k nim Anna znovu otočila a povedala: „Loď vás bude čakať na Verus Genbree o osemnásť hodín. Čo chcete potom robiť s Janusovým výskumom?“ Petronius sa jemne usmial: „O tom sme sa už predsa dohodli alebo nie? Rišska admirálka.“
Anna krátko prikývla: „Takže to pôjde ku mne. No dobre. Aspoň z toho budem niečo mať.“ Potom si spomenula na dohodu, ktorú uzavrela s Povznesenými a uškrnula sa. Forlin naprázdno preglgol, pretože jej úškrn mu nahnal trochu hrôzy. Vedel veľmi dobre, aká bola dohoda Anny s Povznesenými a aj to, ako prebiehali ich rokovania. Prezradila mu to Anna sama, keď s ňou o tom hovoril. V duchu ľutoval, že tam nebol. Užil by si zábavy viac než dosť.
Spojenie sa skončilo a Forlin pozrel na Petronia: „Takže? Čo teraz? Máme osemnásť hodín času. Zahráme si nejakú vojnovú hru? Ste na nich predsa expert, admirál...“ Petronius však pokrútil hlavou: „To by bolo proti naším pravidlám, Forlin. Mám oprávnenie zasahovať do nižšej sféry, len čo sa týka tvojej úlohy.“
Forlin otrávene prikývol: „No dobre. Tak ja sa idem zbaliť a vy choďte nahor. Zožeňte Janusa, Lutheho, Tuliarcreannu a koho ešte chcete, aby pritom bol. Hlavne nech si mám s kým podebatovať počas letu tam aj naspäť...“ Ríšsky admirál sa nespokojne zaškľabil, no potom prikývol a rozplynul sa v náhlom záblesku svetla. Forlin na to chvíľu hľadel a zamrkal očami, aby sa znovu prispôsobil normálnemu osvetleniu. Potom sa otočil a vybral sa k analytickým miestnostiam, kde pracovala doktorka Jacobsenová, aby jej povedal, že si na niekoľko dní odskočí do Mliečnej cesty.

No, jsem zvědav jak se bude vyvíjet ta bitka, pokud k ní dojde. jinak Janusův výzkum mě dost zajímá

Erlinor, co to je

Ondra: Jeden jeho nový příběh, který nemá nic společného s SG a je fakt super - aspoň co jsem četl. Jen nevím zda z toho opět neudělá 18+, což by mi nevadilo.

[Aiwendill]

jakop: práve sa dostávam do fázy, že reálne zvažujem, či to mám spraviť 18+. Príbeh sa totiž dostal k zoznámeniu dvoch hlavných postáv a uvažujem, ako ďalej...

Ondra Daške: uvidíš, ako sa to bude vyvíjať. Ale až za pár týždňov, ako som povedal. Ide leto a potrebujem pauzu...

Aiwendill: Tak to jsem rád, podle toho, co jsem četl to bude hodně vypjaté setkání.

Jinak trochu mě zklamalo, že to jednání Anny s Antiky bylo jen okrajově zmíněno. Neuvažuješ třeba něco jako vzpomínku Anny do jiné povídky?? Třeba v ClaP by mohla při jistém jednání s Cursem zavzpomínat na její jednání s antiky - samo, že by Curso o tom držel pak jazyk za zuby, jinak by se proletěl vesmírem bez skafandru.

Budu se těšit na nějaký tvůj mail. Jak ClaP, tak Erlinor skončili moc pěkně a napínavě.

[Aiwendill]

prvé stretnutie Johanna a Silvie už mám napísané a bolo to vcelku napínavé. Problémom však bude ďalší vývoj...

Anna vs. povznesení - well, čaká nás rebélia atlantídy a evakuácia rodín rebelantov na jej lodiach a ešte následná kampaň proti Wraithom. Anna bude v Pegase a bude mať dostatok času na rozhovory s Forlinom. Budú si mať teda čo povedať...