SG Dynasty: The Last of Ancients - 102. Kapitola - Ultimátum

[Aiwendill]

hmmm... práve som zistil, že musím nanovo spraviť celý obsah, pretože ten pôvodný odkazoval natvrdo na SGA-P a my sme už na novej doméne... takže ma čaká veľa a veľa roboty...

///Edit: Odkazy vás poprosím předělávat až budou povídky finálně roztříděny

Forďa

[andoriel]

Taky jsem to před chvílí zjistila. Nejlepší pro mě bylo otevřít si dvě okna a kopírovat odkazy a kopírovat odkazy a kopírovat.... Čeká mě pár hezky prožitých večerů

[Aiwendill]

odkazy si poupravujem sám, to nie je problém...

ale keďže je pondelok, tak tu pridávam aj novú kapitolu LastA:

Kapitola 92. – Rodinné trenice

O tri týždne neskôr bola celá záležitosť ukončená, pretože Forlin kontaktoval cez diaľkové komunikačné kanály základňu Telerush Var a vysvetlil Anne Kornilovovej, čo od nej žiada. V posledný deň roka 2016 sa s ňou znovu spojil a ona mu povedala, že celá záležitosť je hotová.
Anna sa podľa svojich slov v predchádzajúcich dňoch zastavila na Zemi, kde predala niekoľko zlatých tehličiek a nakúpila množstvo kníh a umeleckých diel. Tiež založila firmu s názvom Anqueta Corporation so sídlom v daňovom raji na Seychellách. Bohužiaľ mu tam nedala žiadne financie, lebo nemala pri sebe dostatok kapitálu. Namiesto toho mu navrhla, aby s radou Hviezdneho programu vyjednal, že Zem bude platiť pravidelný ročný poplatok za „prenájom“ hviezdnej brány na účet tej spoločnosti a Antická ríša v prípade potreby zabezpečí servis brány alebo dodanie novej, keby sa tá pôvodná zničila. Tak bude Zem nepriamo platiť mzdy zamestnancov Antickej ríše.
Admirál nad jej návrhom krútil hlavou, pretože mal veľmi silné pochybnosti o úspechu takejto požiadavky. Zveril sa s tým Marii a dôkladne to s ňou predebatoval. Druhého januára odišiel bránou na Zem, kde mu generál O´Neill zariadil rokovanie s radou Hviezdneho programu. Na jeho veľké prekvapenie to rada prijala a ešte toho dňa bola podpísaná oficiálna zmluva o prenájme hviezdnej brány na dobu neurčitú a dokonca tam bola aj klauzula, že v prípade založenia pozemských kolónií dostanú bránu aj tie a poplatok sa zvýši. Na druhý deň sa Forlin vrátil na Atlantis ako veľmi spokojný človek...
Jeho spokojnosť však netrvala dlho. Sotva stihol usporiadať záležitosti ohľadne Marie Jacobsenovej, prišla na Atlantis skupina obyvateľov planéty Ispalea Valens. Bol to Eldred a ďalší dedinčania, ktorí priniesli mnoho vriec obilia a ďalších produktov, aby ich vymenili za lieky a ďalšie užitočné veci. Normálny medziplanetárny obchod v drobnom rozsahu...
Kým dedinčania obchodovali s podplukovníkom Alatristeom, ktorý prevzal funkciu zásobovacieho dôstojníka od Evana Lornea, pretože ten v súčasnosti velil ľahkému krížniku ESS Phoenix, Eldred sa zavrel s admirálom Forlinom do Konferenčnej miestnosti.
Sadli si do pohodlných kresiel okolo veľkého mahagónového stola, ktorý tu ostal po doktorovi Woolseym a keď ich doktorka Jacobsenová obslúžila čistou vodou, pretože Forlin v službe nikdy nepil, Eldred povedal: „Admirál, na našej planéte sa dejú zlé veci.“
Forlin spozornel: „Čo sa stalo?“ Starý dedinčan si vzdychol: „Princ Tavius zvrhol z trónu kráľovnú Maru a sám uchvátil pozíciu Lorda protektora. Svoju sestru zavrel do väzenia, hoci je tehotná a potom zaviedol veľmi krutý režim. Vyžaduje od nás oveľa vyššie dane, ako to robili jeho otec alebo sestra. Dokážeme to síce splácať, pretože úroda bola vďaka vašej pomoci veľmi veľká, ale jeho vojaci sa k nám správajú, ako keby sme boli len špina za nechtami...“
Admirál si vymenil pohľad so svojou asistentkou a pobadal na jej tvári rovnaké znepokojenie. Už pred niekoľkými dňami jej dôkladne vysvetlil, akú dôležitú úlohu hraje v jeho plánoch mesto Ascanis. Ak je teraz pod vládou takého tyrana ako Tavius, tak to bude znamenať naozaj veľké problémy.
Pozrel na Eldreda: „A čo chcete odo mňa?“ Dedinčan si vzdychol: „No... v dedine aj vo veži kolujú reči, že otcom dieťaťa, ktoré kráľovná Mara nosí pod srdcom, ste v skutočnosti vy, admirál. Že to bol jej plán, ako posilniť krv kráľovského rodu, ktorá je už priveľmi zriedená, aby aj v budúcnosti mohli Lordi protektori chrániť náš ľud...“
Odkašľal si suchým stareckým kašľom, v ktorom Forlin aj doktorka Jacobsenová bezpečne rozoznali slabú astmu a pokračoval: „Myslel som, že by ste mohol prísť spraviť poriadok na našej planéte. Mara je dobrá kráľovná a vládne nám múdro a spravodlivo. Čiastočne aj vďaka vášmu vplyvu, admirál, a vplyvu Expedície. Tavius je veľmi krutý a bezohľadný...“
Nádej v starcových očiach, keď pozeral na admirála, bola nepriehliadnuteľná. Forlin si vzdychol: „Uvidím, čo sa bude dať robiť. Wraithi sa začínajú znovu hýbať a v galaxii to začína byť znovu zlé. Musím dávať pozor aj na iné planéty...“ Zamyslel sa a povedal: „O niekoľko dní prídem na vašu planétu a pokúsim sa uzmieriť oboch kráľovských súrodencov. Pokiaľ si však dobre pamätám na Tavia, tak je priveľmi tvrdohlavý a obávam sa, že toto ich súperenie o moc skončí až smrťou jedného z nich. Ani jeden z nich nebude chcieť byť podriadený tomu druhému. Z hľadiska udržania pokoja na planéte by bolo najlepšie, keby Mara dala svojho brata popraviť...“
Eldred sa zhrozil: „To ona nikdy nespraví!“ Forlin pokýval hlavou: „Ja viem. Na to je príliš dobromyseľná a mäkká. Nikdy si nezašpiní svoje čisté ruky krvou nevinného človeka a už dupľom nie svojho brata. Radšej bude znášať neustále útoky, ktorými bude on podrývať jej vládu.“
Doktorka Jacobsenová, ktorá sedela vedľa svojho šéfa, ticho poznamenala: „Možno by som mohla zasiahnúť ja...“ Admirál však rázne pokrútil hlavou: „Nie, Maria! To nie! Kým Mara neporodí dieťa a potom najlepšie ešte jedno alebo dve ďalšie, tak by bolo veľmi nebezpečné zabiť člena kráľovského rodu. Ak by sa Mare niečo potom stalo, tak by nemal kto chrániť obyvateľov. Nikto iný na tej planéte nemá ATA gén, aby mohol ovládať kreslo a zbrane Ascanidy. Či sa nám to páči alebo nie, Tavius musí ostať nažive. Aspoň zatiaľ...“
Maria pokývala hlavou: „Bol to len návrh. Takže to skúsite najprv po dobrom?“ Forlin prikývol: „Áno, najprv to skúsim po dobrom.“ Preniesol pohľad na Eldreda, ktorý len počúval a nič nechápal, pretože admirál a jeho asistentka viedli svoju konverzáciu v alteránčine. Forlin sa naňho usmial: „O tri alebo štyri dni prídem na vašu planétu. Dokážeš sa dostať do veže?“
Starý dedinčan prikývol: „Áno, občas tam vozievam zásoby a tovar.“ Admirálov úsmev sa rozšíril: „Skvelé. Choď tam akože so zásobami a skús sa nenápadne poobzerať, kde je uväznená Mara a najmä, ako na tom je. Musí vydržať nažive do nášho príchodu, rozumieš? Ak to bude potrebné, nejako podplať stráže, aby sa o ňu postarali či prešli na jej stranu. Rozumieš?“ Eldred prikývol: „Myslím, že áno. Spravím, čo sa bude dať.“
V tom okamihu sa otvorili žalúziové dvere miestnosti a dovnútra nakúkol podplukovník Alatriste: „Už sme skončili a čakáme len na Eldreda, aby sme vytočili bránu.“ Forlin prikývol: „O chvíľku sme tam.“ Španiel bez slova odišiel naspäť do Kontrolnej miestnosti a Forlin sa rozlúčil s Eldredom.
Keď sa dedinčania vrátili na Ispaleu Valens, admirál dlho sedel s tvárou v dlaniach a premýšľal. Nakoniec zdvihol hlavu a pozrel na svoju asistentku, ktorá trpezlivo čakala: „Vidíš, aké veci ma neustále odvádzajú od boja s Wraithmi? Musím riešiť štátne prevraty na spojeneckých planétach, zákerné útoky predstaviteľov Zeme na mňa, Annu, Antikov na Arde, trenice medzi členmi Expedície a na to, aby som bojoval proti Wraithom, jednoducho nemám čas ani energiu...“
Únava a depresia v jeho tvári ukázali jeho asistentke skutočnú váhu bremena moci a zodpovednosti, ktorá spočívala na admirálových pleciach. Chvíľku uvažovala, čo môže spraviť, aby ho povzbudila. Nakoniec vstala, podišla k jeho kreslu a otočila ho k sebe.
Forlin na ňu prekvapene pozrel, keď si sadla na jeho kolená, pritisla svoje pružné a vytrénované telo k jeho hrudi a objala ho oboma rukami okolo krku. Zahľadel sa na jej tvár a opýtal sa: „Snažíš sa ma zviesť?“ Chvíľu sa jeden druhému ponárali do očí a nakoniec Maria ticho povedala: „Nie, o to sa nesnažím. Ale si v depresii a myslím, že potrebuješ jednoducho nejaký impulz, aby si sa z toho dostal...“
Pritlačila pery na jeho ústa a vášnivo ho pobozkala. Admirál jej okamžite vyšiel v ústrety a vychutnával si jemnú hebkosť jej perí. Prekvapene si uvedomil, že jeho asistentka chutí za čerešňami, no potom si spomenul, že to bude asi pozostatok z raňajok. Jedli spolu a ona mala chlieb s nejakou červenou marmeládou...
Keď sa od seba nakoniec odtrhli, Maria si bez slova začala rozopínať blúzu svojej uniformy. Jej šéf ju však zadržal a ona naňho prekvapene pozrela: „Čo je?“ Systematicky pozapínal gombíky jej rovnošaty, ktoré už stihla rozopnúť a keď skončil, s lišiackým úsmevom povedal: „Chcem to rovnako, ako aj ty. Ale o desať minút tu bude mať team SGA-10 briefing pred odchodom na misiu, takže by nás mohli nachytať in flagranti. Nepresunieme sa niekam inam?“
Usmiala sa naňho a znovu ho pobozkala. Potom vstala a jediným ladným pohybom vzala svoj aj jeho tablet zo stola. Forlin tiež vstal a pokynul jej, aby šla napred. Pritom ju jemne pohladil po zadku, čo mu ona oplatila zvodným úsmevom. Potom obaja vyšli z miestnosti.
Zišli po schodoch k hviezdnej bráne a Forlin automaticky zamieril k transportnej kabínke. Keď sa za nimi zavreli dvere, Maria prekvapene zbadala, že stlačil bodku označujúcu vojnový štáb: „Chceš si to so mnou rozdať na tom veľkom holografickom pódiu v Taktickom centre?!“
Admirál na ňu pozrel a s úsmevom pokrútil hlavou: „Nie, to by bolo značne nepohodlné. Sú tam ale odpočinkové miestnosti pre personál Vojnového štábu a je tam jedna veľmi pohodlná pohovka, ktorú by sme mohli využiť bez obáv z toho, že nás niekto prichytí...“
Na chvíľku sa zamyslela a nezbedne sa usmiala. V tom ich však už obalilo biele svetlo teleportu a dvere kabínky sa otvorili. Vydali sa po chodbe obloženej mosadznými platňami a keď míňali dvere Taktického centra, Maria schmatla Forlina za lakeť a potiahla ho k dverám napriek tomu, že on chcel pokračovať po chodbe ďalej.
Prekvapene na ňu pozrel, no ona mu s prefíkaným úsmevom povedala: „Myslím, že môj výstup splnil svoj účel a vytrhol ťa zo depresie. Takže môžeme pokračovať v práci...“ Sklamane nakrčil obočie: „Takže žiadny sex?“ Privinula sa k nemu a objala ho. Chvíľku sa navzájom hladili a potom Maria ticho povedala: „Teraz nie. Až večer...“ Teatrálne si povzdychol: „To je škoda.“
Jeho asistentka sa veselo usmiala: „Ani nie. Toto je moja malá pomsta za to, že si ma nepretiahol vtedy, keď sme v tvojom apartmáne sledovali Shepparda a Larrin. Ty si nedal mne a teraz ja tebe...“ Zaškľabila sa a on si znovu vzdychol: „Žena horšia od čerta.“ Pritiahla si jeho hlavu bližšie a jemne ho pobozkala. Znovu vnímal chuť čerešní na jej perách a uvedomil si, že to nie je z raňajok. Bol to jej rúž.
Trochu sa odtiahla a vážnym hlasom povedala: „Okrem toho budeš mať aspoň motiváciu, aby sa ti lepšie pracovalo, keď sa budeš tešiť na dnešný večer a na mňa.“ Pochopil jej zámer a usmial sa. Znovu sa pobozkali a keď sa od seba odtrhli, Forlin mávol rukou nad snímačom vedľa dverí. Tie sa otvorili a oni vošli do veľkej sály Taktického centra.

Forlinovi však očividne nebolo súdené, aby si užil romantický večer s Mariou Jacobsenovou, ktorý si spoločne naplánovali. Práve keď skončil rozhovor s umelou inteligenciou Atlantídy a vydal jej príkazy, aby sa spojila so svojou sestrou na Ascanis a zistila aktuálny stav v tamojšom meste, ozval sa mestský interkom, ktorý volal admirála Forlina do Kontrolnej miestnosti. Keď sa tam dostavil spoločne so svojou asistentkou, zistil, že na Atlantis prišla Dahlia Radim s jeho synom a niekoľko ďalších genijcov, ktorí priniesli aktuálne spravodajské situácie o dianí na rôznych planétach galaxie Pegasus. Nasledujúcich niekoľko hodín preto strávil spolu s vedením Expedície a genijcami na porade, kde analyzovali všetky získané informácie.
Bolo to oveľa horšie, ako predpokladal. Wraithi znovu postupovali galaxiou. Zdalo sa, že ich občianská vojna sa skončila, pretože väčšina kráľovien a nezávislých veliteľov uznala velenie nejakého výnimočne nadaného veliteľa. Niektoré síce doposiaľ odporovali, no na základe získaných informácií, ktoré genijci vytiahli mučením z niekoľkých Wraithov, ktorých sa im podarilo zajať, bolo len otázkou niekoľkých mesiacov, kým sa Wraithi úplne zjednotia pod velenie toho veliteľa. Dokonca padlo aj jeho meno, no zatiaľ to nebolo overené – Puk.
Forlin si spomenul na to, ako pozoroval cvičenie Wraithskej flotily v sústave Valordis Isdarea a na svoju domnienku, že sa objavil nový Wraithský admirál. Zdalo sa, že sa to teraz potvrdzuje. Na rozdiel od ostatných admirálov však Puk musel o uznanie svojho postavenia bojovať, čo znamenalo, že niektoré kráľovné a velitelia neboli až tak jednoznačne presvedčení o jeho schopnostiach a taktickej či strategickej genialite. Skôr to vyzeralo, že sa vypracoval od piky dlhoročnou trpezlivou prácou a cvičením...

S príchodom Dahlie Radim a ich syna Cursa vyvstál Forlinovi aj nový problém. Mal pri sebe dve ženy, ktoré mal rád. Jednej už spravil dieťa, keď ju vyliečil z neplodnosti spôsobenej otravou radiáciou a s druhou sa chcel konečne pomilovať, pretože ho už mesiac dráždila a priťahovala ako kocúra kus slaniny privysoko zavesený. Okrem toho ešte musel ísť zachrániť ďalšiu svoju milenku z krutých rúk jej tyranského brata a tá tiež čakala jeho dieťa. Bude to celkom zábavné, keď sa všetky jeho milenky stretnú a začnú si ručne stručne vysvetľovať celú situáciu. Sebakriticky si pritom uvedomil, že on sám je tou poslednou osobou, ktorá by mala Sheppardovi čo vyčítať jeho sedem mileniek...
Táto situácia sa však vyriešila ešte v ten večer, pretože Dahlia sa s Cursom suverénne nasťahovala do Forlinovho apartmánu a tiež si všimla pohľady, ktoré na seba vrhali admirál a jeho asistentka. Okamžite pochopila celú situáciu, no namiesto hysterického výbuchu len chladne zamávala prstom pred očami otcovi svojho dieťaťa a potom sa zavrela so svojou sokyňou v jej apartmáne, kde s ňou dlho diskutovala o objekte ich spoločného záujmu.
Forlin ich chcel odpočúvať, no umelá inteligencia Atlantídy si voči nemu dovolila trochu zlomyseľnosti a spustila súkromný mód okolo Mariinho apartmánu, takže sa nič nedozvedel. Jediné, čo mu ostávalo, bolo, že sa mohol hrať so svojím synom, kým sa dve z jeho mileniek pozhovárajú.
O to väčšie však bolo jeho prekvapenie, keď sa po asi dvoch hodinách obidve ženy vrátili do jeho apartmánu a spoločne sa naňho vrhli. Zvalili ho na posteľ a strhali z neho uniformu. Spočiatku nevedel, čo sa deje a pokúšal sa brániť. No ani sa nenazdal a ocitol sa uprostred švédskej trojky...
Keď nakoniec skončili a obidve ženy ležali po jeho bokoch, neisto sa ich opýtal: „Takže? Ako ste rozhodli o mojom osude?“ Dahlia ho zľahka pohladila po nahej hrudi a povedala: „Rozhodla som sa, že ti odpustím, že ma podvádzaš s Mariou. Chápem, že keď sme takto rozdelení, pričom ty žiješ na Atlantis a ja na Genii, tak potrebuješ si občas vyventilovať svoju energiu. Preto sa o teba s Mariou podelím. A tiež aj s Marou a ostatnými tvojími milenkami...“
Prekvapene sa pozrel na Mariu: „Ty si jej povedala o Mare?“ Jeho asistentka prikývla: „Áno, pomyslela som si, že bude najlepšie, keď si s Dahliou všetko poviem na rovinu a tak som jej na teba vyžalovala úplne všetko. A ona tiež...“
Načiahla sa k nemu a jemne ho pobozkala. Dahlia spravila to isté a nakoniec to skončilo tým, že obidve ženy predviedli na jeho hrudi nádherný francúzsky bozk. Potom sa znovu zvalili vedľa neho a Dahlia vážne povedala: „Pozri Forlin, ani jedna z nás si na teba nerobí nejaké nároky. Vieme dobre, aká zodpovednosť spočíva na tvojích pleciach, a že potrebuješ viac než jednú oporu, aby si to zvládol. Okrem toho ani ja a ani Maria nie sme žiadne svätice. Obidve máme dosť za ušami, tak prečo by sme ti mali v tomto niečo vyčítať? Okrem toho... Maria mi povedala, ako si sa k nej zachoval a ako si ju rešpektoval. Si úžasný človek, Forlin a my ti chceme byť oporami...“
Doktorka Jacobsenová na ňu z druhej strany nadviazala: „Preto sme sa rozhodli, že sa o teba podelíme. Nie sme také úzkoprsé, aby sme sa o teba bili, keď ťa môžeme mať spoločne. Keď budeš na Genii, tak sa o teba postará Dahlia, keď budeš tu na Atlantis, tak sa o teba postarám ja. No a s Marou sa ešte dohodneme a tiež aj s ostatnými tvojími milenkami, ak sa nejaké v budúcnosti vyskytnú...“
Neveriaco hľadel raz na jednú a raz na druhú. Potom sa však široko usmial: „Takže, ak som to pochopil správne, tak ste práve založili môj hárem?“ Obidve ženy sa rozosmiali a Maria ho nakoniec opravila: „Hárem ani veľmi nie. Skôr tvoj podporný team, aby sme boli presné. Sex, deti a podobne... to je len jedna časť našej podpory, ktorú ti budeme poskytovať. Sú tu však aj iné veci... Pomoc vo vojne s Wraithmi, pri riešení tvojích dosť problematických vzťahov so Zemou a niektorými inými planétami, pri správe a riadení Atlantídy a všetko ostatné. Jednoducho podporný team alebo admirálov štáb, ak chceš...“
Chvíľu si to všetko prevracal v hlave a nakoniec prikývol: „Dobre. Beriem vás do svojho teamu, dievčatá!“ Pohľad mu sklzol nadol a ony sa tiež zahľadeli tým smerom. Usmiali sa na seba a Dahlia šibalsky poznamenala: „Myslím, že je pred nami ďalšia misia...“

Zajímavé, no nakonec to dopadlo docela dobře, ale admirál Puk, toho, kterýho rozstřílý Anča u wraithskýho města?

[Aiwendill]

nie, to bude ten, ktorého Anča rozstrieľa aj s wraithskou superloďou...

No a ten druhej velitel, to bude taky nějaký bratr nového admirála jako u Storma?

[Aiwendill]

To bude niekto iny. Niekto z fora bude mať veľmi škaredú smrť...

Že by PUK nějak Puknul??

vynikající díl

[andoriel]

Prověřeno, oprav si 11. kapitolu, je tam odkaz na desítku a ne na jedenáctku. Jinak dobré

[Aiwendill]

desiatka a jedenástka sú v jednom príspevku...

[andoriel]

Áááá, sorry, už nevidím. Tak v tom případě

aiwendill :To bude niekto iny. Niekto z fora bude mať veľmi škaredú smrť...

zase plané kecy.
a nebo pokus o spoiler?

[Aiwendill]

ale zaprší...

no sklamem ťa. ty to nebudeš... na to, aby si si zaslúžil takúto poctu, tak musíš postúpiť o niekoľko priečok vyššie v mojom čiernom zozname...

Ha tys přítomen.
Já o takovou poctu nestojím. Nemusíš mít strach.
Na seznamy celkově kašlu. Výjimku jsem nedal ani cibulkovu ci shindlerovu. Tak nevidím důvod proč by mě měl ten tvůj černý nějak zajimat?