Destiny of the Humans (09 Pasca - 1.9. 2013)

Pearson bol znovu chvíľu ticho. „Mali sme za úkol úlohu zničiť malú základňu. Z hlásenia sa malo

Trojica vedená Pearsonom po chvíli došla k izbám predsedov. Ďalšiu pól hodinu strávili

A mal aj pravdu. Na planéte bolo cez desať tisíc ľudí, s toho asi štyri tisíce tisíc, tisícky boli cestovatelia,

výkonnejšie senzory ako mi. Ale skôr ma zaráža prečo nás už neupozornili, určite ich museli vidieť oveľa skôr ako mi.“

Dobrá časť, aj keď si nemyslím, že by Caldwell bol až taký podrazák, ale v takejto situácii ... no, kto vie ... .
Len dúfam, že nemajú nejakého Orija medzi sebou.
Tie citácie neber ako podpichovanie, ale máš tam dosť "chybiek".

prave že je to dobre, ked tie chyby odhaluješ
predsalen su tie časti bez korekcie, takže večšinou sa tam najde vela chyb

o Caldwella sa neboj, ten ešte poriadne zamieša karty

Tak si počkám na rozdávanie kariet. Ale miešaš ich Ty.

no neni na case zase pokrocit a poskocit o kousek dale?
tak konecne sem prihod dalsi dil
dekuju predem za pozitivni odpoved

fuha, nečakal by som že by to mohlo niekomu chýbať ale som rád
ospravedlnujem sa za tu pauzu ... je síce pravda že nasledujúci diel mam spísaný, akurát je menší problem v tom, že som sa trochu zasekol na ďalšom, ktorý naň priamo nadväzuje, takže nerád by som spravil nejakú chybu, ktorú by som mohol neskor oľutovať (nejedná sa o nič veľké, len sa mi akosi nedarí správne spísať jednu situáciu, tak ako si ju predstavujem )

ale pokúsim sa trochu zamakať, aby to bolo ešte tento týžden

ha slovo chlapa

pokúsim sa trochu zamakať, aby to bolo ešte tento týžden

toz to sem zvedav jestli se ti to povede vcas ten zasek vyseknout dle tvych predstav. good luck
preju hodne tvurcich sil

tak ako som sľúbil, tak je tu ďalší diel

08 V hyperpriestore

Hyperpriestor, Achilles, chodba
Pearson stál pred dverami svojej kajuty. Pomaly zadal bezpečnostné heslo na panely a dvere sa otvorili. S povzdychom vstúpil dnu.
K stanovisku to bolo skoro dvadsať hodín a on už mal toho všetkého dosť, potreboval si oddýchnuť. Myšlienka na to, že by ich orijske vojská mohli sledovať kamkoľvek sa pohnú, nebola práve najlepšia.


Hyperpriestor, Atlantída, kontrolná miestnosť
Plukovník Sheppard uderil päsťou do steny. Nenávidel, keď ho niekto zosmiešnil pred jeho nadriadeným... hlavne nie, keď sa jednalo o tak závažnú vec.
„Môže mi sakra niekto vysvetliť, ako je možné, že si nikto nevšimol celú orijskú flotilu!?“ na chvíľu sa odmlčal, aby dodal svojim slovám na váhe. Pred ním stálo niekoľko technikov, ktorý mali v tú dobu službu.
„Nevieme ako sa to mohlo stať, ale automatická výstraha sa nespustila?“ vyhováral sa jeden z nich.
„Ako to myslíte?“ spýtal sa Sheppard.
Pre zmenu mu odpovedal Rodney, ktorý stál za ním „Oriovia vedia, že máme technológiu Antikov. Ešte, keď sme boli v Pegase, použili nejaký druh maskovacieho zariadenia, ktorý oklamal antické senzory. Proste ich prinútil si myslieť, že je to len nejaká prírodná anomália. To znamená, že by sme si ich všimli, až keby to niekto kontroloval ručne.“
„Takže mi chceš povedať, že to je irónia?“
„V podstate áno. Snažili sa oklamať antické senzory, ale neoklamali tie na Achillovi, ktoré sme navrhli sami, za pomoci Asgardskej a Antickej databáze. Nie sú ani zďaleka tak účinné, ako na Atlantíde, ale svoj účel splnili. Možno preto nás u Zeme zastihli nepripravených.“
„Hmm, to od vtedy nikto neprišiel na to ako to obísť?“
„Nie, až doteraz to znovu nepoužili. A zdá sa, že to aj značne vylepšili.“
„Nepoznáš nejaký spôsob ako to obísť?“
Rodney sa zamyslel „Poznám: niekto bude musieť stáť u senzorovej obrazovky a dávať na to pozor. Inak to zatiaľ nepôjde. Nikdy som to zariadenie nemal možnosť študovať, takže by mi zabralo, kým by som to upravil. Teda ... pokiaľ nechcete, aby sa alarm spúšťal každú chvíľu pri nejakej supernove alebo podobnej anomálii.“
Sheppard chvíľu premýšľal, než znovu niečo povedal: „Zožeň si Radka a pokúste sa zistiť, ako nás orijské vojská dokážu sledovať, pretože sú len dve možnosti, prečo tam leteli: tá prvá je, že poznali polohu základni a ta druhá, že tam leteli kvôli nám. A, vzhľadom k tomu, že ich tam letelo toľko, som presvedčený o tej druhej možnosti.“
Rodney len prikývol a bez slova odišiel.


Hyperpriestor, Artemis, Mostík
Admirál Caldwell stál pred holografickou obrazovkou, v zadnej časti mostíka. Na nej bola zobrazená formácia pozemských lodí letiacich hyperpriestorom.
Každá informácia o lodi, každý detail o jej veliteľovi. To všetko sa mu teraz preháňalo hlavou. Jedna mestká loď, jedna vlajková loď. Tieto dve vypadávali z jeho plánu. No a potom tam bolo ešte trinásť ďalších lodí. Trinásť veliteľov, ktorý by dokázali podporiť jeho plán. Tie tri cestovateľské lode ktoré kotvili na Atlantíde rovno vyškrtol, boli nepodstatné.
Ale nebol si tým istý. Nevedel koľko z nich do toho pôjde.
Celý plán, ktorý sa mu rysoval v hlave, však ešte nemohol uviesť do reality. Nebol na to pripravený. Nikto na to nebol pripravený. Až nastane správna chvíľa, musí jednať rýchlo, musí jednať tvrdo.
Porážka u Zeme a následný rozkaz ktorý prišiel od jeho nadriadeného ho len utvrdil v tom, že to tak bude lepšie.
Ale dokáže tento plán doviesť do konca? Budú jeho podriadený natoľko lojálny, ako sa o nich domnieva? Tieto a mnohé ďalšie otázky si celú dobu kládol. V prípade, že jeho plán zlyhá, môže s tým narobiť oveľa viac škôd, ako úžitku. A čo viac. Mohlo by to znamenať už definitívnu porážku na prahu vojny.
Pomaly odstúpil od obrazovky. Prešiel k svojmu kreslu.
„Preberáte velenie na mostíku, major. A oznámte plukovníkovi Ellisovi, že sa má dostaviť do mojej kajuty!“ oznámil Kleimanovi a potom sa vybral preč.


Hyperpriestor, Atlantída, kontrolná miestnosť
K Sheppardovi práve pristúpil postarší muž. Mal na sebe krátku koženú vestu a nohavice.
„Zdravím, ja som Terack, vodca Cestovateľov.“ predstavil sa.
Sheppard mu pozdrav oplatil a tiež sa predstavil.
„V prvom rade by som chcel vyjadriť svoju ľútosť nad vašou stratou. Musí to byť hrozné stratiť domovskú planétu.“ pokračoval Terack.
„Áno, to je.“
„Len aby ste vedeli, moji ľudia sú ubytovaný na našich lodiach, takže vám tu nebudeme zaberať miesto. Hneď, ako budú opravené hyperpohony, sa môžeme od vás oddeliť, ak to budete chcieť. Rozhodnutie už je na vás.“
„Myslím, že bude lepšie ak zostanete. V týchto časoch by mohla byť chyba rozdeliť sa.“
„Ako chcete, ale aj tak si myslím, že toho naše lode veľa nezmôžu, takže neviem ako by sme vám mohli pomôcť.“
„To je v poriadku, možno dokážeme vaše lode upraviť.“
„Tak teda dobre.“

Rodney medzi tým kontroloval údaje na svojej obrazovke v bočnej časti miestnosti. Radek stál za ním a cez plece mu hľadel na obrazovku.
„Hmm, a je to. Žiadne stopy po subpriestorovej komunikácii som nezachytil, všetko je čisté.“
Radek nevyzeral príliš nadšene. Prvý jeho nápad nevyšiel. „Takže, čo teraz?“
„To neviem. Nenapadá ma žiaden iný spôsob, akým by nás orijske vojská mohli sledovať.“
Radek sa na chvíľu zamyslel. „Možno to nemusí byť nepretržitý signál.“ skúsil navrhnúť.
„Ako to myslíš?“ Rodney sa na neho nechápavo pozrel.
„Pokiaľ by sme mali na palube špeha, mohol by udávať našu pozíciu len raz za čas. Potom by už pre orijsku flotilu nebol problém určiť náš smer.“ vysvetlil Radek.
„Ahá. Takže budeme monitorovať všetky frekvencie a len čakať?“
„Skúsiť to môžeme.“
„Tak fajn, zostaň tu! Ja sa zatiaľ vrátim do laboratória a skúsim vymyslieť niečo lepšie.“
„OK.“ Odpovedal Radek a ďalej sa venoval obrazovke. Rodney si to namieril do svojho laboratória. Prešiel pár chodieb až sa dostal ku transportéru. Preniesol sa do inej časti Atlantídy a vydal sa po chodbe ďalej. Cestou si všimol mladého muža v civilnom oblečení ako si prezerá panel od zamknutých dvier.
„Prepáčte pane, ale sem je vstup zakázaný!“ oznámil mužovi skoro automaticky. Ani ho to veľmi neprekvapovalo, že sa niekto stratil. Niektoré sekcie boli pred civilným obyvateľstvom uzamknuté.
„Oh, áno, prepáčte.“ Odpovedal muž. Rodney nezaujato pokračoval ďalej. Ani si nevšimol, že ho dotyčný sleduje.


Hyperpriestor, Artemis, Caldwellova kajuta
Caldwell sedel v pohodlnom kresle za pracovným stolom.
Zrazu na dverách zapípal zvonček. Caldwell k ním presunul zrak. Vstal a šiel ich otvoriť. Za nimi stál plukovník Ellis.
„Admirál.“ úctivo ho pozdravil, tak ako kohokoľvek iného z vyššou hodnosťou.
„Abe, poď ďalej.“ a obaja vošli dnu.
Caldwell sa posadil do svojho kresla za stolom.
„Sadni si.“ ponúkol mu malú kovovú stoličku hneď oproti stolu.
Ellis ju neodmietol a poďakoval.
Chvíľu medzi nimi bolo ticho.
„Svet sa nám rozpadá priamo pred očami.“ skúsil začať Caldwell.
„To teda hej.“ súhlasil Ellis.
„Vieš čo som nikdy nepochopil?“
„Nie.“
Caldwell chvíľu premýšľal, aké slová má zvoliť.
„My dvaja sme služobne najstarší kapitáni. Už viac ako desať rokov slúžime na lodiach. Máme veľké skúsenosti v oblasti taktiky. A len si to predstav: velenie nad najdôležitejšou flotilou v dejinách Ľudstva dostane niekto, kto je tu nový. Iste, Pearson síce dva roky velil jednej tristo štvorke, ale rozhodne nemá také skúsenosti ako my.“ vyslovil tak svoju nespokojnosť.
Ellis bol chvíľu zarazený. Vôbec mu nedochádzal zmysel Caldwellových slov.
„Niečo ti poviem,“ pokračoval Caldwell „Pearson pravdepodobne neplánuje oslobodiť Zem.“
„Ako to myslíš?“ vyhŕkol na neho Ellis.
„Čim dlhšie čakáme, tým je väčšia šanca, že Zem buď vyhladia, alebo konvertujú. To znamená, že aj keby sme v Andromede našli niečo, čo by dokázalo zvrátiť priebeh vojny, čo si myslím, že je dosť nepravdepodobné, Zemi už nedokážeme pomôcť. Pearson to musí vedieť.“ vysvetlil Caldwell.
V tom sa Ellis zarazil. Došlo mu o čom Caldwell hovorí.
„Skôr, než stihneš spraviť nejakú hlúposť, ta musím varovať, že to, o čo sa chystáš, sa klasifikuje ako neuposlúchnutie rozkazu a vzbura.“ posledné slovo sa snažil čo najviac zdôrazniť.
Caldwell tam chvíľu sedel, než sa odvážil odpovedať: „Zavolal som ťa sem preto, lebo som sa chcel uistiť, že, ak už moje rozhodnutie bude akékoľvek, ty budeš stáť za mnou.“
Ellis nad tým chvíľu uvažoval. „Ja ti neviem. Porážka u Zeme riadne zamávala s morálkou posádky. Nie je práve najlepší nápad podkopávať ju tým, že sa im vedenie rozpadne prakticky pred očami.“
„Ešte nad tým pouvažujem. Každopádne si myslím, že Pearson nie je práve najvhodnejší veliteľ v takýchto ťažkých časoch. Jediné zlé rozhodnutie a všetko môže byť stratené. Teraz sa ťa ale pýtam: budeš stáť za mnou, alebo proti mne?“
Chvíľu bolo ticho.
„Poznáme sa už dlho.“ začal Ellis a na chvíľu sa odmlčal. Caldwell netrpezlivo čakal na jeho odpoveď. „Budem stáť za tebou.“ oznámil nakoniec. Caldwellovi spadol kameň zo srdca.
„Ale chcem ťa varovať. Dobre si rozmysli, čo urobíš, pretože sa veľmi ľahko môže stať to, čomu chceš práve zabrániť.“ A pomaly odišiel.
Caldwell tam ešte chvíľu sedel. Nebol si istý, či tým ľudstvu naozaj pomôže, alebo ho nadobro zničí.
Postavil sa a z neďalekej skrinky vytiahol fľašku whiskey a malý pohárik. Naplnil ho do plna a posadil sa naspäť. Musel sa upokojiť.
Pripadalo mu až neuveriteľné, čo dokáže strata domova spraviť s človekom.


Hyperpriestor, Achilles, chodba
Wagner a Jackson kráčali po jednej s chodieb Achilla.
„Mal by som na vás jednu otázku: prečo sa tak zaujímate o túto loď? Veď ste archeológ.“ nadhodil otázku Wagner, ktorý práve ukazoval Jacksonovi loď.
„No, ako by som to povedal: Časy sa menia. Táto loď sa asi na dlhšiu dobu stane našou jedinou nádejou a je dobre sa v nej vyznať.“ odpovedal.
Wagner medzi tým otvoril dvere a obaja vstúpili do veľkého hangáru. Daniel stuhol úžasom, keď si ho prezeral. Hangár bol v podstate veľký sklad. Na výšku mal až dvadsať metrov. Väčšinu priestoru zaberala rôzna pozemná technika, od tankov až po rôzne transportéry a obrnené vozidla. Miestami tu pobehovalo pár vojakov, ktorý mali práve službu.
„Páni...“ zmohol sa len Daniel.
„Na lodi sú celkovo dva takéto sklady.“ oznámil Wagner.
„Čo je v tom druhom?“
Wagner si chvíľu formuloval odpoveď: „Dosť prostriedkov k tomu, aby sme s tým vyhladili nejednu planétu. Cez desať tisíc atómových hlavíc a asi sto rakiet typu horizont.“
„To ste si so sebou zobrali celý americký arzenál, čo?“ zavtipkoval Daniel.
Wagner sa zasmial. „No, na zásobovaní tejto lode sa podieľalo niekoľko štátov.“
„Predpokladám, že tie hlavice sa dajú použiť aj vo vesmírnej bitke.“
„To hej, ale asi vám nemusím pripomínať, čo by sa stalo, ak by sa odpálili nad atmosférou planéty, ak sa pýtate na toto.“
„To som nemyslel, ale v prípade, že by nás napadli niekde vo voľnom vesmíre...“
„Teoreticky by to šlo, ale do lodí ich aj tak nemôžeme transportovať kvôli štítom a orijskej lodí by taký atómový výbuch vedľa nej tiež nič nespravil.“
Obaja zatiaľ vyšli von zo skladu a mierili k transportéru.
„Smiem sa vás spýtať, ako dlho sa už poznáte s admirálom?“ nadhodil tému Jackson.
„Už od detstva. V podstate sme bývali susedia.“
„Aha.“
„Je to silný muž. Väčšina ľudí by psychicky neuniesla to, čo prežil on.
„Prepáčte, že sa pýtam, ale čo také prežil?“
Obaja nastúpili do transportéru. Wagner niečo stlačil na obrazovke. Na krátko ich pohltilo biele svetlo a keď pominulo vyšli na chodbu.
„Stratil celú rodinu, v jednej nepodarenej leteckej operácii stratil celú letku, v poslednej misií, pred tým, než ho naverbovali do programu Hviezdnej brány, zostrelili jeho najlepšieho priateľa. Mohol by som takto rozprávať ďalej.“
„Aha, tak to je mi ľúto.“ Ani sa nesnažil skrývať utrápenú tvár, keďže sám dobre chápal aké to je.
Za hovoru dorazili k dverám, ktoré Wagner otvoril. Za nimi sa nachádzala priestranná miestnosť, plná rôznych konzol a ovládacích panelov. V strede sa nachádzala hlavná konzola do tvaru U.
„Toto je náš hlavný technik. Dan Piers.“ A ukázal na staršieho muža s dlhými čiernymi vlasmi. Potom, ako sa obaja zoznámili, Wagner prešiel k dverám na druhej strane miestnosti a so slovami: „Asi by ste chceli vidieť aj srdce tejto lode.“, ich otvoril.
Jacksonovi sa naskytol výhľad na veľkú priestrannú miestnosť osvetlenú jasným modrým svetlom. Prešiel ďalej a, s výrazom neskrývajúcim údiv, sa začal rozhliadať.
Stál na malej plošine vysoko nad podlahou. Po stranách sa nachádzali dve veľké kopule, visiace zo stropu, s ktorých vychádzali dva hrubé modré lúče smerom dole. Jackson pristúpil bližšie, aby sa mohol pozrieť dole. Lúče sa vetvili na skupinkách ramien trčiacich z podlahy presne pod kopulami a pomaly sa do nich akoby vstrebávali.
„Asgardské neutrino - iónové generátory?“ vydal zo seba prekvapene Jackson. Už mal možnosť ich vidieť na asgardských lodiach, ale nikdy nie v tomto dizajne.
„Presne tak. Síce sme ich trochu museli upraviť a s pomocou databázy čo nám nechali Asgardovia aj vylepšiť. Toto je primárna dvojica, ale máme ešte sekundárnu a terciálnu.“ oznámil Piers
Daniel sa ešte chvíľu kochal výhľadom. Potom sa vrátili späť.


Hyperpriestor, Atlantída, Laboratórium
Rodney rezignovane zdvihol hlavu od monitoru. Lode už boli v polovici svojej cesty a on stále nemal žiadne riešenie, ako zabrániť tomu, aby ich orijske lode mohli sledovať.
Postavil sa a zamieril si to k dverám. Mal v úmysle skontrolovať Radka a ponižujúco mu oznámiť, že na nič neprišiel. Vybehol na chodbu a zamieril si to k transportéru. Znovu si všimol toho istého civila, ktorého pred tým upozorňoval, ako niečo robí popri panely zo zamknutými dvermi.
„Hej! Čo to robíte?“ vykríkol na neho. Muž si ho však nevšímal. Dvere pred ním sa otvorili a on vbehol dnu. Rodney sa za ním rozbehol. „Stojte!“ kričal za ním. Prešiel krátkou chodbou za dverami a ocitol sa v malej miestnosti s konzolami. Čo bolo však zvláštne, nikto tu nebol a žiaden iný vchod nevidel.
„Čo to?“ Zarazene ostal stáť a prezeral si miestnosť. „Predsa nemôžem mať halucinácie.“
Potom pristúpil k jednej konzole a aktivoval ju.
„Zvláštne. To nedáva zmysel.“ vypadlo s neho po chvíli. Konzola umožňovala prístup k časti databázy, venovanej senzorovým systémom. Nič zvláštne. Sám si tu databázu už dávno prezeral. Nič s toho nedávalo zmysel. Náhle ho niečo napadlo. Dal si dohromady dve slová: databáza a senzory. Rozbehol sa preč. Cestou si ešte rýchlo formoval svoj nápad, až dorazil do kontrolnej miestnosti.
„Radek!“ vykríkol celý udýchaný.
Radek sa na neho nechápavo pozrel. „Čo je, Rodney? Na niečo si prišiel?“
„Asi hej.“ Trochu si vydýchol, než pokračoval. „Asgardské Jadro zanecháva nejaké častice, ktoré dokážu orijske armády vysledovať.“ Dal si menšiu pauzu.
„No a? Asgardské Jadro sme vypli.“
„V tom je ten háčik. Pokiaľ dokážu sledovať Asgardskú technológiu, prečo by nemohli sledovať aj Antickú?“ vyslovil konečne svoju myšlienku.
Radek len na sucho preglgol. „Tak to by sme boli pekne v háji.“
„To hej.“
„A čo chceš teda robiť?“
„Pokúsime sa prekalibrovať senzory, aby zachytávali všetky vyžarujúce častice. Podľa toho potom môžeme skúsiť určiť, ktoré dokážu sledovať a ktoré nie.“
„Tak fajn, pustime sa do toho.“ A obaja začali pracovať. Spoločne.


Hyperpriestor, Apollo, Mostík
Ellis sedel vo veliteľskom kresle a rozmýšľal nad tým, čo mu povedal Caldwell. Čas rýchlo ubiehal a on sa stále nevedel rozhodnúť na čiu stranu sa pridať.
Jedno však musel uznať: Caldwell mal vo väčšine pravdu. Cesta do Andromedy by trvala aj pri maximálnej rýchlosti, akú by dokázali vyvinúť lode, prinajmenšom mesiac. To znamenalo minimálne dva mesiace pokým by sa vrátili. Tak dlho by odpor na Zemi nedokázal odolávať. Horšia otázka bola: v akom stave by našli Zem, keby sa vrátili? Veľká väčšina ľudí na Zemi mala nejaké vierovyznanie. Ako dlho by asi priorom trvalo presvedčiť ich o pravosti ich bohov?
Táto cesta bola pravdepodobne len jednosmerná, aj keď si to možno Pearson neuvedomoval. Ale čo iné mohli robiť? Priamy útok na Zem by znamenal ich smrť.
„Major?“ otočil hlavu ku svojej pilotke Mayersovej.
„Áno, pane?“
„Čo si myslíte o tom úteku zo Zeme?“ spýtal sa.
Meyersová vypadala, že ju to zaskočilo a chvíľu rozmýšľala, než odpovedala: „Bolo ich proste veľa.“
„Takže si myslíte, že sa Pearson rozhodol správne?“
„V tom momente áno. Avšak, neodvažujem sa posudzovať jeho ďalšie rozhodnutia.“
Ellis otočil hlavu späť k oknu a ďalej sa nepýtal. Stačilo mu to.
Dúfal len, že Caldwell neurobí nejakú hlúposť. Nechcel ho nakoniec zradiť, rovnako ako nechcel zničiť posledné zvyšky ľudstva.


Hyperpriestor, Atlantída, kontrolná miestnosť
Rodney zdvihol hlavu od monitoru a prekvapene sa pozrel na Radka „Si si istý?“
„Kontroloval som to tri krát.“
Rodney sa na chvíľu zamyslel. Potom sa pozrel späť na obrazovku. „To by potom vysvetľovalo toto.“ a ukázal niečo na obrazovke. Radek sa pozrel a neveril vlastným očiam.
„Zavolaj Shepparda! Máme problém.“ Dodal po chvíli Rodney.


TO BE CONTINUED

a ešte menší bonus, aby ste sa nestrácali, tak tu mám zoznam lodí Prvej flotily (a ich kapitánov)

Vlajková loď:
Achilles – Admirál Thomas Pearson

BC – 305:
Artemis – Admirál Steven Caldwell
Dorian Gray – Plukovník Stiller Sawyer
Nomad – Plukovník James Dixon
Avenger – Plukovník Dylan Caine
Chiméra – Plukovník Michael Reynolds

BC – 304:
Herakles – Plukovník Mitchell Wallance
Minotaurus – Plukovník Kyle Douglas
Generál Hammond – Plukovník Samantha Carter
Daedalos – Plukovník Ronald Peterson
Apollo – Plukovník Abraham Ellis
Agamemnón – Plukovník Martin Willford.
Odyssey – Plukovník Ian Davidson
Hydra – Plukovník Malcolm Graham
Interceptor – Plukovník William Rogers

tak jsi to stihl
pekne a ten seznam vazne uzitecny
a kdy mozne ocekavat pokracovani?jestli ten zasek pretrvava ci se to podarilo vyresit?

tak o tom ďalšom diely, tak to nevie zatial asi ani boh, kedy ... pokusim sa to stihnut do dvoch týždnov (v ramci možnosti aj do jedneho ale to asi nie)
konkretny zásek som vyriešil, len nastal dalši trochu ďalej.... ale na druhu stranu, pokial sa niekde zaseknem, tak sa snažim pisať dalšie diely, napriklad už mám dva skoro hotove (len ich trochu prepisať do čitatelnejšej podoby) ktore zaradim niekde medzi 13-16 (podla toho, kolko dielov podla pribehovej linky ešte rozdelim na dvojdiely) ... a tak isto už mam asi 9 strán z druhej série (ktoré ale podla mna majú trošku lepšiu kvalitu, než toto)

Pekné pokračovanie a je tam aj konšpirácia , tak je to zaujímavé.
Len dúfam, že počínanie Caldwella a ostatných neovplivní v negatívnom smere Tvoje plány.
Oprav si tam: Mi - ako jeden a My - ako viac.

„Môže my sakra niekto vysvetliť, ako je možné, že si nikto nevšimol celú orijskú

síce dva roky velil jednej tristo štvorke, ale rozhodne nemá také skúsenosti ako mi.“

Niekde to máš dobre a niekde zle. Prejdi si to.

diky, budem sa snažiť na to dávať pozor

no uz uteklo hodne vody a pokracovani nikde.
hodlas jeste pokracovat?

za to sa ospravedlňujem, len je teraz trochu po menej času (brigáda, dovolenka atd.)
pokračovať rozhodne plánujem, kedže mám už dosť materialov v PC a už cca 40 strán z druhej serie, a nechcem to len tak zahodiť

ale budem sa snažiť, aby sa tu dalši diel objavil čo najskôr (presny termin si radšej dávať nebudem, lebo nerád by som ho nedodržal)

tak ty pises do supliku
misto aby jsi to hodil do placu
okamzite to spusti