Presiel som si 3 stranky komentarov a nikde nenasiel, ze je to prave atmosfera a emocie vsetkych SG, co vas k tomu tak pritahuje. Priznam sa, ze okrem SG-1 a SGA bol jedinym dalsim serialom, ktory som zvykol sledovat Simpsonovci. Obdivujem, ake tu mate niektori zakulisne informacie a prehlad nielen o SG serialoch.
So mnou a s SG svetom je to asi takto. Cez tyzden som v "abstaku" a cakam na novy diel SGA. K SG veciam mam tak dobry vztah, ze tu na fore spomenute negativa som si nikdy prilis neuvdomil a ono to je fakt pravda

Niekedy, ked si hocikedy pocas dna spomeniem na nejaky podarenejsi diel a tu atmosferu/emociu z neho, zacitim taky elan, zimomriavky a zacinam sa tesit na dlasi. Tiez sa mi paci ako do SG-1, aj SGA zapracovali humor - hlasky vacsinou stoja za to a neprehana sa to s nimi. Posledna hlaska, ktora ma naposledy dostala patri Rodneymu z dielu Shrine, ako Johnovi hovori: "Si dobry priatiel, Arthur."

(funguje iba v kontexte). A celkovo, ta scena na mole patri k tym pravym emocionalnym/atmosferickym scenam, ktore na mna velmi dobre funguju.
Trosku k postavam: Woolsey sa im podla mna celkom podaril. Pre mna lepsi ako Carterova a dotahuje sa na Wierdovu. Malo sa to v diskusii toci taktiez o Johnovi a hlavne Rononovi. Roodney je frajer, ale je ho moc.
Je jedno co bolo (SG), je (SGA) a bude (SGU). Jedna mudra filozofia vravi, ze nie je dolezite, CO robite, ale AKO. Ak bude v SGU iba AKO, stale dobre. Ak tam bude aj CO, vynikajuce. Podla mna herecke vykony a charizmaticky herci (nie iba jeden, dvaja) su jeden velky klenot vsetkych SG dielov. Tym myslim, ze aj ked bol scenar/dej slaby, skveli herci a spravna atmosfera (najkor reziser a pribuzni) vam to neumoznili tak lahko rozpoznat. Ak vsak nie ste velky analytik a prilis to nerozoberate - to vam ubera zo zazitku. Ja sa filmami/serialmi proste spontanne bavim alebo nie. Proste ich pozeram a necham na seba, svoje emocie a pod. posobit.