Kapitola 91. – Dôvera
Forlinovo očakávanie sa nenaplnilo. Generálka Carter-O´Neillová sa nemohla vrátiť na Atlantis. ESS George Hammond bol už príliš ďaleko a nemal spojenie s pegaskou sieťou hviezdnych brán. Generál O´Neill však zareagoval prekvapivo rýchlo a už na druhý deň prišiel bránou na Atlantis. Okamžite sa pýtal na admirála a Gerasimov ho spolu so Sheppardom a čerstvo povýšeným podplukovníkom Alatristeom odviedol na Severné mólo do Forlinovho apartmánu, kam ich admirál všetkých pozval.
Admirál pozval ešte aj manželov McKayovcov, manželov Zelenkovcov a samozrejme svoju novú asistentku. Všetci desiati sa usadili na sedačkách a pohovkách a Forlin ich spolu s Mariou pohostil vínom zo svojích zásob a rôznymi pochutinami, ktoré pre nich vyrobil v syntetizátore.
Nakoniec sa Jack pohodlne oprel v kresle a pozrel na Forlina: „Keďže sme tu všetci starí známi, tak preskočíme formality a zdvorilosti. Forlin, Anatolij mi povedal, že si mu ukradol asistentku. Čo je na tom pravdy?“
Forlin sa napil ťažkého červeného vína, zamľaskal jazykom a odpovedal: „Je to podstatne komplikovanejšie, ako sa zdá. Doktorka Jacobsenová nikdy nebola asistentkou veliteľa Expedície. V skutočnosti bola agentkou Vnútornej bezpečnosti Hviezdneho programu a spadala pod generála Sommersa. Úloha Anatolijovej asistentky bola len jej krytím. Mala ma zlikvidovať a tak umožniť návrat k pomerom, aké tu panovali predtým, než som zredukoval Expedíciu na dnešný stav. Taký bol aspoň plán generála Sommersa...“
Keď Jack počul meno veliteľa Vnútornej bezpečnosti, zatváril sa, akoby zahryzol do obzvlášť kyslého citrónu. Nakoniec sa však upokojil a úkosom pozrel na Mariu: „Takže ty robíš pre Davida Sommersa?“
Ona však s úsmevom pokrútila hlavou: „Už nie. Dnes ráno som oficiálne podala výpoveď. Teraz pracujem pre admirála Forlina a Antickú ríšu. Generál Gerasimov to potvrdí, ak chcete.“ Jack preniesol pohľad na veliteľa Expedície a ten neochotne prikývol. Chvíľu bolo ticho, ktoré bývalý veliteľ SG1 prerušil tým najmenej očakávaným spôsobom. Burácavo sa rozosmial...
Všetci sa naňho zvedavo zahľadeli a on sa pomaly upokojil. Napokon povedal, pričom mu ešte stále kútiky úst pomykávali: „Toto ho určite nepoteší.“ Preniesol pohľad na Forlina a s úsmevom povedal: „Ukradol ti Torden a znovu oň prišiel, poslal na teba toho izraelského špióna a ty si ho zlikvidoval...“
Admirál ho prerušil: „Čože?! Toho špióna poslal on?“ Jack prikývol: „Áno, senátorka Castleová to zistila pri dôvernom vyšetrovaní. Tých štyroch zabijákov, ktorí ho zlikvidovali, poslal tiež David Sommers...“
Všetci na neho ostali neveriacky hľadieť a nakoniec sa Sheppard opýtal: „On poslal zabijákov, aby zlikvidovali jeho vlastného agenta? Prečo?“ Generál O´Neill sa oprel v kresle a zamyslel sa. Potom ticho povedal: „Myslím, Forlin, že veľmi podceňuješ Davida Sommersa. Ten chlap je skvelý stratég a mimoriadne schopný manipulátor a intrigán. Občas si myslím, či nie je náhodou šibnutý. To, že poslal na Atlantis dve oddelené skupiny, aby bojovali proti tebe a zároveň aj proti sebe navzájom, svedčí buď o bláznovi alebo o intigánovi, proti ktorému aj Baal vyzeral ako školák. Dávaj si naňho pozor. Je to úskočný had a získava čoraz viac moci v Hviezdnom programe...“
Celá skupina sa zamyslela a Maria na Forlinov nenápadný pokyn doliala víno tým, ktorí už dopili. Admirál sa pozrel na Shepparda a s tvárou anjela sa opýtal: „Ako ti chutí moje víno, John?“ Vojenský veliteľ Expedície pokýval hlavou: „Je vynikajúce!“ Forlin mrkol na Mariu a potom povedal: „To je dobre, lebo v nasledujúcich dňoch ho premiestnim do Vojnového štábu. Podozrivo rýchlo sa mi totiž míňa a ja ho zas toľko nevypijem...“
Uprel pohľad na Shepparda, no ten sa zatváril nevinne: „No a?“ Forlin znovu mrkol na svoju asistentku a tá pochopila. Spomenula si na včerajšie sledovanie porna, ktorého aktérmi boli Sheppard a Larrin a na jej tvári sa na veľmi krátky okamih objavil prchavý úsmev. Potom sa však znovu zmenila na tvár sfingy.
Forlin sa usmial: „John, nevadí mi, že mi kradneš víno a tiež mi nevadí, že spávaš s kapitánkou Larrin. Ste obaja dospelí a máte na to právo aj biologické dispozície. Ale keď to už robíte v mojom apartmáne počas mojej neprítomnosti, tak sa aspoň nauč ukladať veci na miesta, odkiaľ si ich vzal. Tie poháre, z ktorých ste pili, boli pôvodne na tom stolíku pri brnení a nie na tamtej skrinke, kam si ich po umytí a vyleštení položil. Ale musím ti poďakovať, že si mi vyluxoval apartmán, aby si zakryl stopy svojích sexuálnych dobrodružstiev...“
Sheppard zčervenel, keď sa naňho upreli pohľady všetkých ostatných a zahundral: „To o tom vie celá Expedícia?“ Forlin s anjelskou tvárou pokrčil plecami: „To neviem. Ale vzhľadom na to, že len Mária...“ pokynul smerom k doktorke Jacobsenovej: „...mala v mojom apartmáne štrnásť špionážnych kamier a vzhľadom k záľube vojenských a iných orgánov špehovať ma by som sa ani nedivil, keby tvoje dobrodružstva s Larrin kolovali po sieti...“
Všetky pohľady sa znovu stočili na Shepparda a ten ešte viac očervenel. Než však stihol čokoľvek povedať, ozval sa Rodney: „Sheppard? Nakoľko si ceníš moje a Radkovo mlčanie? Nejakým nedopatrením by sa mohli záznamy z bezpečnostných kamier dostať na sieť...“ Jeho najbližší priateľ naňho zachmúrene pozrel a precedil cez zuby: „Aj ty, Brutus?“
Forlin sa uchechtol. Pobavene pozrel na Mariu a potom na Jacka. Ten vyzeral dosť rozpačite, no bolo vidieť, že si užíva Sheppardovo poníženie. Zelenka sa tváril ako stelesnená nevinnosť, keď poznamenal: „Myslím, že by sa v bezpečnostnom systéme mohla vyskytnúť nejaká porucha, ktorá by zmazala niektoré zábery. Samozrejme, ak...“
Nechal vetu nedopovedanú, no všetci pochopili jeho zámer. Bolo to obyčajné vydieranie a Sheppard očervenel ešte viac. Potom precedil na pol úst: „Myslím, že v takom prípade sa na Atlantis vráti Rononov duch a osoba, ktorá by také zábery chcela pustiť na sieť, sa stane účastníkom záhadnej a veľmi bolestivej nehody...“
Jennifer Keller-McKayová a Silvia Zelenková vyprskli do smiechu a po nich sa rozosmiali aj ostatní prítomní. Nakoniec ich generál O´Neill utíšil: „Tak dosť decká! To by už stačilo. Nechajte Sheppardovi aspoň štipku sebaúcty...“
Ešte chvíľu sa pochechtávali a nakoniec sa Jack obrátil k Forlinovi: „Takže? Čo spravíme s doktorkou Jacobsenovou?“ Admirál na neho pozrel so záujmom v očiach a starý generál si odpil trochu vína. Položil pohár na nízky stolík vedľa seba a vážne povedal: „V Hviezdnom programe už pracovať nemôže a na Zemi budú požadovať jej okamžitý návrat z Atlantídy. Obzvlášť generál Sommers si na nej zgustne, keď ju dostane do rúk...“
Všetci zvážneli, pretože si uvedomovali jasnú hrozbu, ktorá sa rysovala nad Mariinou budúcnosťou. Forlin sa zadíval na pohár, ktorý držal v ruke. Dorwinionské víno vrhalo cez jemný výbrus kryštálového skla odblesky karmínovej farby, ktoré na jeho smotanovej uniforme vyzerali ako krvavé škvrny.
Dlho premýšľal a nakoniec ticho povedal: „Založíme na Zemi firmu. V niektorom bezpečnom štáte, kde nebude priťahovať priveľa pozornosti. Máte tam predsa takzvané „daňové raje“, či nie?“ Jack prikývol a Forlin pokračoval: „Doktorka Jacobsenová a ostatní prípadní záujemcovia, ktorí budú chcieť vystúpiť z Hviezdneho programu a prejsť pod moje velenie, budú oficiálne zamestnancami tejto firmy a budú poberať riadny plat na svoje účty v pozemských bankách. Antická ríša je ešte stále oficiálnym vlastníkom siete Hviezdnych brán a jej zamestnanci budú mať preto právo prechodu hriezdnou bránou.“
Generál Gerasimov okamžite zaprotestoval: „To snáď nie! Na to tá banda vo vedení Hviezdneho programu nikdy nepristúpi!“ Forlin na neho bezvýrazne pozrel: „V tom prípade vezmeme bránu zo Zeme a môžete si potom robiť, čo chcete.“ Rodney na to zareagoval pochybovačným úsmevom: „Niektorý z našich krížnikov v takom prípade privezie bránu z inej planéty na Zem a všetko bude znovu pri starom.“
Admirál však pokrútil hlavou: „Nebude, Rodney. Existujú totiž kódy, ktoré umožňujú deaktivovať celé siete hviezdnych brán. Sú to bezpečnostné kódy, ktoré sú napevno vstavené do počítačového systému každej brány a ich aktivácia spôsobí znefunkčnenie brány. Dokážem v prípade potreby vyradiť každú bránu, ktorá by sa dostala do sektoru Terra Atlantus v Mliečnej ceste. Mohli by ste tam presťahovať hoci aj všetky brány z Mliečnej cesty a Pegasu a aj tak by vám nefungovali, kým by som ich znovu nesfunkčnil...“
Rodney vyzeral otrasene: „Načo ste do toho systému dávali také kódy?“ Forlin bezstarostne pokrčil plecami: „Práve pre takýchto chytrákov, ako ste vy. Keby sa niekto pokúšal zneužiť systém brán v náš neprospech. Použili sme to mnohokrát proti Goa´uldom aj Wraithom a dokážem to použiť aj proti vám...“
Jack pokýval hlavou: „Takže neobmedzené používanie hviezdnej brány zamestnancami tej firmy. Ale ako, keď brána na Zemi je v SGC a to je vojenskou základňou?“ Forlin na neho pozrel a nepríjemne sa usmial: „To si veľmi rád vydiskutujem s vedením Hviezdneho programu... pravda, možno predtým zavolám Anne na Telerush Var, aby mi poslala na pomoc niekoľko naších lodí.“ Jack sa zamračil: „Načo?“ Forlin sa neprestal nepríjemne usmievať: „Ako by povedal Al Capone: Namierenou pištoľou a láskavým slovom dosiahnete viac než len láskavým slovom...“
Všetci sa jemne zachveli, pretože Forlin, ktorého poznali ako síce náladového, no väčšinou priateľského človeka, sa im teraz zjavil vo svojej pravej podobe – ako mnohými bojmi ostrieľaný veterán a všetkými masťami mazaný intrigán. Zatiaľ ho takto zažili len niektorí a aj to len raz – vtedy, keď hrozil celej Expedícii zimou a mrazom a donútil odísť z mesta väčšinu vojenského kontingentu. Aj tentokrát očividne plánoval postupovať tvrdou líniou.
Jack okamžite zatrúbil na ústup: „Prednesiem vaše požiadavky, admirál, na rade Hviezdneho programu a dohodnem stretnutie, aby sa to mohlo prediskutovať a vyriešiť mierovou cestou.“ Forlin zdvorilo pokýval hlavou: „Budem vám povďačný, generál.“ Jack sa jemne usmial: „V tom prípade by ste však mal vymyslieť meno pre tú svoju kryciu firmu a získať kapitál na výplaty vaších nových zamestnancov...“
Forlin pokrčil plecami: „Kapitál nebude problém. To zariadim. Mám isté kontakty, ktoré môžem použiť. A meno firmy? Hmm... čo takto Umbrella Corporation? Abstergo Industries? Stark Industries? Napadá mi ešte niekoľko skvelých mien, ktoré by sa dali použiť...“ Všetci sa rozosmiali, pretože admirál prejavil svojrázny zmysel pre humor.
Generál Gerasimov sa po istej chvíli trochu neisto opýtal: „A ako budete prijímať nových zamestnancov? Každého, kto odíde z Hviezdneho programu? Alebo len niektorých?“ Forlin prikývol: „Zamestnancov si budem vyberať buď ja sám alebo ríšska admirálka Anna Kornilovová, prípadne aj iní Antikovia a to po veľmi prísnej previerke. Doktorka Jacobsenová ňou už prešla a môže vám potvrdiť, že to nie je lízanie medu. Vaše najprísnejšie previerky sú proti tomu, čo mienim na svojích zamestnancoch vykonať ja, len prechádzkou ružovým parkom.“
Rodrigo Alatriste, ktorý sedel naproti Forlinovi, sa ozval: „Môžem sa opýtať, o akom druhu previerok vravíte, admirál?“ Forlin sa pohodlne oprel v kresle a odpovedal: „O tom najprísnejšom druhu. Nezaujímajú ma vaše financie či podobné nezmysly, na ktoré sa pýtate vy pri svojích previerkách. Na doktorku Jacobsenovú som použil previerky Výskumnej a Prieskumnej služby Antickej ríše a veľmi dôkladne som preskúmal jej myseľ. Prešiel som všetky jej osobnosť aj jej spomienky od narodenia až doteraz. Preskúmal som jej rozhodnutia a vlastne všetko, čo doteraz prežila. Viem o nej všetko, čo potrebujem aj nepotrebujem. Viem, čo je schopná a ochotná spraviť v tej ktorej situácii, poznám dopodrobna jej silné aj slabé stránky, viem... všetko.“
Na chvíľku sa zamyslel a potom dodal: „Takéto previerky podstúpia všetci moji zamestnanci. Nehodlám si vpustiť do môjho štábu nejakého špióna. Aj keby ste sa mi pokúsili nasadiť nejakého krtka, tak by som ho odhalil. Previerka mysle ukáže veľmi jasne a v reálnych farbách, čo je daná osoba zač.“
Silvia Zelenková, sympatická štyridsiatnička štíhlej postavy a krátkych blond vlasov, ktorá bola vedúcemu Technickej sekcie Expedície vernou oporou v šťastí aj nešťastí, ticho poznamenala: „Ale to je veľké porušenie ľudských práv danej osoby! Právo na súkromie...“
Forlin zdvihol ruku a prerušil ju: „Ľudské práva, tak ako ich chápete vy, sú výmyslom dvadsiateho storočia na Zemi. Nikde inde v galaxiách Mliečna cesta, Pegasus alebo iných, neexistuje žiadny koncept ľudských práv. Všade to berú tak, že máš také práva, aké si vydobyješ a najmä udržíš. Aj my v Antickej ríši sme to tak brali a berieme. Dieťa má právo na život, ale je povinnosťou matky, aby mu to právo udržala a ochránila svojho potomka pred nástrahami. Človek má právo na vzdelanie, ale ak ho nedostane alebo nie je schopný sa niečo naučiť, tak smola. Prežije aj bez toho. Koľko civilizácií ste už stretli a ich obyvatelia nevedeli písať alebo čítať? Obišli sa bez toho alebo nie? Obišli... Alebo právo na rodinu...“
Odpil si z vína, aby si zvlažil hrdlo a pokračoval: „Rodina je základným stavebným prvkom Antickej spoločnosti a aj drvivej väčšiny ľudských spoločností. No my sme to nikdy nechápali, že mať rodinu je nejaké automatické právo. Rodina... to bolo privilégium spojené so zodpovednosťou. Mnoho Antikov si rodinu nezaložilo a žili len vo voľných zväzkoch. Jednoducho nemali na to schopnosti, vlastnosti, čas alebo povahu, aby mohli mať rodinu...“
Trpko sa usmial: „Pre dobro spoločnosti je niekedy potrebné sa vzdať niektorých z tých vaších ľudských práv. Osoby, ktoré majú v rukách priveľa moci, alebo na ktorých pleciach spočíva priveľká zodpovednosť alebo dôvera, sa musia vzdať svojho súkromia, ak majú prijať takúto moc alebo zodpovednosť. Preto moji podriadení bez výnimky podstúpia previerku mysle... Samozrejme môžu odmietnuť a ja budem ich rozhodnutie rešpektovať, pretože sú slobodné a samostatné osobnosti. Ale v takom prípade nedostanú prístupové heslá a oprávenia k vstupu do zabezpečených sekcií mesta, nedostanú identifikačné kódy, ktoré im umožnia využívať v plnosti naše technológie a podobne. Budem ich poverovať úlohami, ktoré budú len podružné alebo vcelku bezvýznamné. Dôveru si treba zaslúžiť a treba pre ňu niečo obetovať...“
Generál O´Neill sa ticho opýtal: „Admirál, ako veľmi dôverujete doktorke Jacobsenovej?“ Forlin sa krátko zamyslel a vážne povedal: „Ak by sme obaja boli na jednom lane, to by sa trhalo a ja by som vedel, že pozná moje plány, tak by som jej bez obáv podal nôž, aby prerezala lano a zachránila sa, hoci ja by som zahynul. Vedel by som, že by uskutočnila moje plány tak, ako by som jej to prikázal a spravila by to nie preto, žeby cítila voči mne nejaký morálny dlh, ale preto, že by vedela, že môj plán je správny, dôležitý a v konečnom dôsledku prinesie omnoho viac dobra, než keby sa ma pokúsila zachrániť a obaja by sme napríklad uviazli na skalnej stene s roztrhnutým lanom... Dôvera má byť obojstranná a ja dôverujem mojím podriadeným, že použijú aj vlastný mozog a nenechajú sa zväzovať mojími rozkazmi, ak by to bolo na škodu celej veci. Viac hláv, viac rozumu...“
Jack sa oprel vo svojom kresle a zamyslene si odpil z vína. Potom pozrel na Mariu, ktorá sedela vedľa Forlina a o niečom očividne meditovala: „A vy, doktorka? Ako veľmi dôverujete svojmu novému nadriadenému?“
Strhla sa a zahľadela sa na starého generála. Potom pochopila, že táto otázka je skúškou, ktorú na ňu vymyslel. Tichým ale veľmi pevným hlasom povedal: „Dôverujem mu tak, že keby mi prikázal, aby som pozabíjala všetkých generálov v Pentagone a vysvetlil mi pritom, čo tým chce dosiahnúť a aký je jeho celkový plán a moja úloha v ňom, že by sa tým napríklad ukončila nejaká krvavá vojna na Zemi alebo v Mliečnej ceste a v celkovom výsledku by to prinieslo viac úžitku ako škody, tak by som šla a spravila to, hoci by som vedela, že idem na istú smrť.“
Chvíľu premýšľala a dodala: „Moji bývalí nadriadení na Zemi ma považovali len za obyčajného pešiaka na svojej šachovnici a tak so mnou aj jednali. Robila som za nich špinavú robotu, dokonca veľmi špinavú a oni sa ani len neunúvali vysvetliť mi, o čo im ide. Jednoducho povedali: odstráň toho a toho alebo znič to a to. Ja som šla a spravila to. Ale admirál mi dal slobodu rozhodnúť sa. Preveril si ma a bolo to veľmi bolestivé a ponižujúce, to priznávam. No zároveň ma rešpektoval do takej miery, že ma včera neznásilnil, keď sme spoločne pozerali záznam z bezpečnostných kamier, na ktorom bol pohlavný styk Shepparda a Larrin. Videla som na ňom, že by to spravil a okrem toho som bola tak vzrušená, že by som sa ani veľmi nebránila, no on mi vysvetlil, že rešpektuje moje rozhodnutie a ak to nechcem, tak to nespraví. Samozrejme mi ponúkol, že mi je k dispozícii, ak by som chcela, no odmietla som a on akceptoval moje rozhodnutie...“
Rodney zmätene poznamenal: „Nechápem...“ Maria na neho pozrela a s jemným úsmevom povedala: „Doktor, tu nejde o to, že ma nepretiahol, hoci sme to obaja chceli a bolo by to logické vyústenie situácie, v ktorej sme sa nachádzali. Ide o to, že ma poctil svojou dôverou a rešpektoval ma ako samostatnú osobnosť. To isté spravil aj tam na Ascanis, keď skúmal moju myseľ. On mi však vysvetlil, čo tým sleduje a neskrýval predo mnou kontext celého svojho plánu so mnou. Ukázal mi z nadhľadu mňa samú a to, čo so mnou chce spraviť. Umožnil mi, aby som sa sama rozhodla, či chcem byť architektkou svojho osudu. Aby som ho citovala: „Uvedom si, že aj keď sa ťa mnohí pokúsia ovplyvniť, či už úspešne alebo neúspešne, tak zodpovednosť za samotné rozhodnutie ostáva vždy na tebe. Nebudem predstierať, že sa ťa aj ja sám nepokúsim ovplyvniť alebo zlákať do postele. Chcem, aby si sa rozhodla ty. Si samostatná a jedinečná osobnosť...“ A ja som sa rozhodla, že mu budem dôverovať a preto som vstúpila do jeho služieb.“
Doktor McKay chcel ešte niečo povedať, no generál O´Neill zdvihol ruku a rozhodným hlasom povedal: „Doktorka Jacobsenová, rada Hviezdneho programu vám nebude robiť žiadne prekážky pri vašej práci pre Antickú ríšu a rovnako ani žiadne vládne orgány. Generál Sommers na vás bude samozrejme naštvaný a pokúsi sa o nejakú pomstu, no nebude to autorizovaná akcia ale len jeho súkromná záležitosť. Ako sa mu ubránite, to už je vaša vec. Ako povedal Forlin: Svoje práva si musíte vydobiť a ustrážiť sama. Toľko k tomu a teraz mi ešte nalejte z toho skvelého vína, ktoré mi tak chutí...“ Atmosféra napätia opadla a všetci sa rozosmiali.
01.6.2016 22:21:39
) a som tvrdohlavý ako starý cap, tak moje príbehy budú vychádzať v duchu hesla "verný až do konca". V pondelok sa teda môžete tešiť na ďalšiu kapitolu Forlinovho príbehu, ako keby sa nechumelilo... 
no a pak to bude tóčo. Jelikož si nevezme ani jednu tak ho nemohou zažalovat za mnohoženství. Až se trhnou od země tak si určitě neponechají mnohé svazující či omezující zákony. Možná se stane uznávaným a obletovaným samcem 
Obsah fóra
Přihlásit se
Registrovat
Hledat
