SG Dynasty: The Last of Ancients - 102. Kapitola - Ultimátum

[Aiwendill]

sorry za doublepost, ale keďže práve skončilo vydávanie novej verzie Dolinarthu, tak od budúceho týždňa sa môžete znovu tešiť na forlinov príbeh... ENJOY!

Ok

Uráááá na Forlina se už delší dobu těším

Konečně

[Strýček Forďa]

"Two, four, six, eight
who do we appreciate?
your stories
yo-yo-your stories!"

[Aiwendill]

PhD Forlin: ehm... no comprendo senyor...

[Aiwendill]

Keďže v časovom pásme, kde sa práve nachádzam, už je pondelok, hoci tam u vás je ešte nedeľa, tak pridávam novú kapitolu forlinovho príbehu, ako som bol sľúbil...

kvôli obsahu som musel túto kapitolu trochu cenzúrovať. (ale fakt len trochu, snažil som sa to okresať tak, aby ste s tým nemali problém...) Ale veď názov hovorí za všetko...

Kapitola 90. – Vzťahy a Voyeurizmus

Vyšli z horizontu hviezdnej brány a ocitli sa na Atlantíde. Pokynuli na pozdrav vojakom na stráži. Maria sa chcela vydať k transportnej kabínke, aby sa dostala do svojho apartmánu, no Forlin ju panovačne zastavil a pokynul jej, aby ho nasledovala. Obaja sa vybrali do kancelárie veliteľa mesta.
Gerasimov práve diskutoval s plukovníkom Sheppardom, keď sa ako veľká voda do kancelárie dovalil Forlin, v ktorého pätách drobčila doktorka Jacobsenová. Sheppard sa okamžite zdvihol: „To by malo byť asi tak všetko. Tie hlásenia vám prinesiem večer, generál.“ Admirál mu však položil ruku na plece: „Ostaňte sedieť, plukovník. Toto si budete musieť vypočuť aj vy.“
Sheppard len zdvihol obočie a znovu sa posadil. Forlin ukázal Marii na ďalšie kreslo pri stole a nahlas prikázal: „Atlantis, súkromný mód! Overovací kód 35F-296!“ Sklenené dvere sa s tichým svišťaním zavreli a priehľadné steny okamžite pokryl vkusný mliečny povlak pripomínajúci námrazu. Na vonkajšej strane dverí sa objavil oranžovo svietiaci nápis v alteránčine oznamujúci, že je aktivovaný súkromný mód.
Veliteľ Expedície len nemo hľadel na svojích návštevníkov a čakal, ako mu Forlin vysvetlí svoje správanie a tiež aj to, kde bola posledné dni jeho asistentka. Admirál sa posadil do posledného voľného kresla pri stole a bez akéhokoľvek úvodu začal rozprávať priamo k veci.
Sheppard a Gerasimov ticho počúvali a prekvapene otvárali oči. Forlin podrobne hovoril o tom, ako ho doktorka Jacobsenová prekvapila na palube Sirty a aj dôvody, ktoré ju viedli k tomu činu. Popísal jej skutočné zaradenie v rámci Hviezdneho programu OSN, na čo obaja velitelia Expedície zbledli a naprázdno preglgli, lebo vedeli, že vo Vnútornej bezpečnosti sú tí najhorší grázli. Admirál im oznámil, akú dohodu s doktorkou uzavrel a nakoniec ich požiadal, aby ju uvoľnili z pracovného pomeru v rámci Hviezdneho programu a umožnili jej prejsť pod jeho velenie.
Jeho žiadosť bola vyslovená suchým a chladným úradným tónom, z ktorého obaja dôstojníci pochopili, že ak ju nesplnia, tak im Forlin značne znepríjemní život. Hrozba bola jasná. Nakoniec generál ticho povedal: „Pohovorím si o tom s našími nadriadenými na Zemi a dám vám vedieť, admirál. Ale najprv... chcel by som vedieť názor doktorky Jacobsenovej. Aké sú jej zámery. Nech mi to povie ona sama a bez hovorcu...“
Všetky pohľady sa stočili na Mariu a tá trochu zčervenela. Potom pevne povedala: „Moje zámery vám už povedal admirál. Chcem byť pod jeho velením a bola by som rada, keby to bolo aj oficiálne.“ Gerasimov sa nervózne ošil: „Prídem teda o asistentku...“ Forlin ho však prerušil: „Generál, o svoju asistentku ste prišiel už vo chvíli, keď sa doktorka Jacobsenová rozhodla nezabiť ma. Rozhodla sa sama a jej loajalita sa zmenila. Mal by ste to akceptovať.“
Gerasimov však stále nebol presvedčený a tak Forlin povedal: „Obaja sme v tomto prípade trochu zaujatí. Myslím, že najlepšie by bolo, keby ste to celé posunul na vyššie miesta. Mohol by som požiadať, aby ste pozval sem na Atlantis na bleskovú návštevu generála O´Neilla a jeho manželku? Nech si s Mariou pohovoria a nech oni rozhodnú, čo a ako.“
Sheppard sa zaškľabil: „Generál Sommers asi nebude nadšený, že zlyhal ďalší z jeho plánov na vaše odstránenie, admirál.“ Forlin dôstojne prikývol: „Toho som si vedomý. Doktorka Jacobsenová má odteraz všetku voľnosť, čo sa týka pohybu na Atlantis a celkovo na planétach Antickej ríše a galaxie Pegasus. Ak sa generál Sommers proti nej o niečo pokúsi, tak sa bude môcť brániť podľa svojej ľubovôle. Ak ma požiada o ochranu, tak jej pomôžem v rámci mojích možností. Jednoducho budeme rešpektovať zákon akcie a reakcie. Toľko k tomu a odkážte to aj generálovi Sommersovi.“
Nápad pozvať O´Neillovcov na Atlantis na krátku návštevu sa Gerasimovovi zapáčil. Ak by sa niečo nevydarilo, tak zodpovednosť bude na nich a nie na ňom. On z toho všetkého nakoniec výjde čistý ako ľália. Po dlhej chvíli uvažovania nakoniec prikývol a ticho povedal: „Zavolám generálovi O´Neillovi a požiadam ho, aby prišiel aj s manželkou sem na Atlantis. Ale bude to istý čas trvať. Generálka Carterová bola na Atlantis pred niekoľkými dňami a práve je na ceste do Mliečnej cesty. Jedine, ak by som ju požiadal, aby zastavila pri nejakej hviezdnej bráne a vrátila sa sem. Hammond by potom mohol pokračovať bez nej alebo ju počkať.“ Forlin dôstojne prikývol: „Isteže. Rád by som ale mal celú túto záležitosť čo najrýchlejšie z krku.“ Gerasimov prikývol: „Chápem. Vynasnažím sa to uskutočniť čo najskôr.“
Obaja vysokí dôstojníci sa na seba jemne usmiali. Bol to však úsmev dvoch tygrov. Navzájom sa síce rešpektovali a priatelili, ale predstavovali dva súperiace tábory.
Zrazu sa Sheppard opýtal: „Admirál, nič v zlom, ale ste si naozaj istý loajalitou doktorky Jacobsenovej? Predsa len... ešte pred niekoľkými dňami vás chcela zabiť. Teraz formálne zrádza svoju dôstojnícku prísahu a prechádza na stranu cudzej mocnosti. Môže zradiť znovu, tentokrát vás...“
V miestnosti zavládlo mrazivé ticho. Forlin chvíľu premýšľal nad odpoveďou a nakoniec s úsmevom povedal: „John, podrobil som Mariu skúške, akú ste vy nikdy nezažil a modlite sa, aby ste ju nemusel nikdy podstúpiť. Viem absolútne presne, aká je a na čo si mám dať pozor. Verím, že až si s ňou vybudujem vzájomnú dôveru, tak ma nikdy nezradí. Pre začiatok som rozhodnutý poskytovať jej podstatne viac informácií o tom, čo zamýšľam alebo čo od nej chcem. Viac informácií o celkovej situácii, ako ste jej vy alebo vaši nadriadení kedykoľvek poskytli. Dôverujem jej, že s tými informáciami naloží dobre.“
Hoci Maria sedela len pol metra od neho, hovoril, ako keby v miestnosti nebola. Podľa jej kamennej tváre však bolo jasné, že pochopila, že tie slová boli určené práve jej, hoci ich hovoril Sheppardovi. Rovnako pochopila aj to, že odpoveď alebo reakcia na jeho slová nie je potrebná. Forlin jej práve vyjadril dôveru a jemne si kopol do Expedície a celého Hviezdneho programu.
V duchu sa usmiala, keď si uvedomila to, čo už dávno vedela. Admirál jednoducho neuznával autority. Shepparda a ostatných, ktorých považoval za priateľov, uznával po ľudskej a aj po profesionálnej stránke, ale ich autorita pre neho nič neznamenala. Dokázal im bez mihnutia oka vynadať alebo ich uraziť a v nasledujúcom okamihu sa znovu tváril, akoby sa nič nebolo stalo.
Po admirálovom prejave zavládlo v miestnosti znovu ticho a tak sa Forlin zdvihol: „Mám ešte isté veci, ktoré musím vyriešiť. Budem rád, ak Jacka a Sam pozvete na Atlantis čo najskôr, generál. Pokiaľ možno dnes, teda ak je Hammond ešte v dosahu pegaskej siete hviezdnych brán. Až sem prídu, tak mi to oznámte. Budem buď vo Vojnovom štábe alebo vo svojom apartmáne. Zatiaľ dovidenia...“
Podišiel k dverám a nahlas povedal: „Atlantis, ukončiť súkromný kód!“ Sklenené steny okamžite spriehľadneli a dvere miestnosti sa pred ním otvorili. Maria sa ospravedlňujúco pozrela na svojích doterajších nadriadených a pokynula im hlavou. Potom vyšla z miestnosti za Forlinom, pričom Sheppard a Gerasimov na ňu hľadeli s otvorenými ústami.
Nevedeli si predstaviť, čo na Forlinovi videla, že mu dobrovoľne venovala svoju loajalitu. Admirál očividne dokázal preniknúť cez pancier jej neprístupnej osobnosti a zohriať jej ľadové srdce. A možno aj niečo iné, ako Sheppard ticho povedal generálovi, na čo sa obaja ticho zasmiali. Obaja vedeli zo svojich zdrojov, že admirál Forlinafalcus začínal mať reputáciu nenapraviteľného sukničkára.

Forlin bez slova viedol Mariu do transportnej kabínky, kde Forlin stlačil na jej veľké prekvapenie bodku označujúcu jednu z veží na Severnom móle mesta. Pochopila, že ju vedie do svojho apartmánu.
Keď sa pred nimi otvorili dvere apartmánu, Forlin bez obalu povedal: „Maria, chcem, aby ste okamžite odstránila všetky kamery, ktoré ste nainštalovala v tomto apartmáne a vôbec na celom poschodí.“ Ohromene na neho pozrela. Vôbec neuvažovala, že by ju o niečo takéhoto požiadal hneď po príchode na Atlantis.
Dávalo to síce logiku, no očakávala to až neskôr. Prvé kroky, ktoré by ona na jeho mieste spravila, by boli kontaktovanie Anny Kornilovovej, určenie povinností a pracovnej náplne novej asistentky a podobne.
Pozrel sa jej pevne do očí a zbadal, aké myšlienky sa jej preháňajú hlavou. Jemne sa usmial a vysvetlil jej svoj príkaz: „Doktorka Jacobsenová, v tomto meste je pomerne veľká koncentrácia vedcov a technikov takého kalibru, že napichnutie sa do vášho súkromného kamerového systému by pre nich bola otázka menej než jednej minúty. Do Antického bezpečnostného systému sa však nedostanú a ja chcem, aby sme si pracovné úlohy rozdelili v súkromí.“
Pochopila a hlboko si vzdychla. Potom začala prechádzať z jednej miestnosti jeho apartmánu do druhej a likvidovala ukryté minikamery, ktoré len pred niekoľkými týždňami nainštalovala. Forlin si sadol za svoj pracovný stôl a pozoroval ju cez priehľadnú obrazovku počítačového terminálu, na ktorom začal čosi rýchlo vyťukávať.
O tri minúty neskôr položila na pracovný stôl kôpku minikamier. Forlin ich spočítal pohľadom a pozrel sa na ňu: „Dve kamery chýbajú. Nainštalovala ste ich štrnásť a nie dvanásť.“ To ňou otriaslo: „Ako viete?“ Pokynul jej k obrazovke: „Poďte sem. Ukážem vám to...“
Obišla pracovný stôl a postavila sa za jeho kreslo. Naťukal na termináli znovu nejaký kód a na priehľadnej obrazovke sa rozbehol záznam z kamier antického bezpečnostného systému. Bol to záznam z doby, keď inštalovala kamery.
Prizrela sa pozornejšie, aby si vryla do pamäti špecifikácie a polohy kamier Antického systému, no Forlin ticho povedal: „Až nadíde správny čas, tak vám ten systém sprístupním. Ale žiadam vás o dôveru!“
Prikývla, no ešte stále bola naklonená ponad jeho plece. Zahľadela sa na obrazovku a požiadala: „Môžete to posunúť trochu dozadu? Tie poháre boli na tamtom stolíku a nie na tej skrinke, keď som inštalovala tie kamery...“
So záujmom k nej otočil hlavu a tvár mu pohladili jej tmavohnedé vlasy. Na krátku chvíľku vdychoval ich vôňu a spoznal sildanové mydlo. V duchu sa usmial. Jeho nová asistentka používala kozmetiku, ktorá ostala na Atlantis po Antikoch a nie pozemskú kozmetiku. Sildan bola modro kvitnúca rastlina podobná pozemskému skorocelu, ktorá sa vyskytovala na desiatkách planét galaxie Pegasus. Bola to bežná burina, no v čase kvitnutia nádherne a podmanivo voňala. Práve preto z nej Antikovia vyrábali jeden z mnohých druhov toaletných mydiel.
Obrátil pohľad k terminálu a pretočil záber smerom dozadu. Na obrazovke sa nakoniec objavila situácia, ktorú tam rozhodne nečakal. Plukovník Sheppard a kapitánka Larrin od Cestovateľov pokojne sedeli v jeho apartmáne a pili jeho víno. Dlho debatovali a nakoniec sa na seba vrhli. Nasledujúca sexuálna scéna bola z tých, ktoré Forlin príliš nemiloval. Vášnivý, barbarský a veľmi surový pohlavný styk. Vyzeralo to skoro ako znásilnenie, no obeť plne spolupracovala...
Forlin to sledoval na obrazovke a na krku cítil teplý dych svojej novej asistentky. Jej zrýchlené dýchanie svedčilo o tom, že ju to vzrušilo, no zároveň sa perfektne ovládala. Všimol si, že naňho kútikom oka hľadí a pozoruje jeho reakcie.
Usmial sa a ticho povedal: „Práve vidíte porno Atlantídy. Čo vy na to?“ Chladne naňho pozrela: „Deje sa to často?“ Admirál mykol plecami: „Podstatne častejšie, než by bol ktokoľvek ochotný pripustiť. Keď si odmyslíme manželské páry, ktoré bývajú v meste – McKayovci a ďalší, ktorí na to majú takpovediac legálne právo – tak je frekvencia sexuálnych scén veľmi vysoká. A tým myslím sexuálnych scén všetkého druhu. Teda azda s výnimkou nekrofílie a zoofílie...“
Maria sa zamračila: „Nadriadené orgány by mali zakročiť! Tu ide o jasné porušovanie predpisu o vzťahoch na pracovisku.“ Forlin ticho a veľmi pevne povedal: „Žiadne nadriadené orgány v meste nebudú zasahovať! Aspoň nie dovtedy, kým k tomu ja sám nedám povolenie.“ Zvedavo na neho pozrela: „Prečo?“ Usmial sa na ňu: „Z dvoch dôvodov. Za prvé: Všetky štáty, ktoré sú súčasťou Hviezdneho programu OSN a majú svojích zástupcov v Expedícii Atlantis, nemajú také prísne pravidlá, čo sa týka sexuálnych vzťahov na pracovisku a celkovo vzťahov medzi spolupracovníkmi, ako je tomu v USA. Ak by som potrestal jedných a nemohol potrestať druhých, lebo tí to nemajú zakázané, tak by som istú skupinu diskriminoval a vyvolávalo by to len problémy. Chápete? Kým si oni sami neustanovia jednotné predpisy pre všetkých, tak ja do toho nebudem zasahovať.“
Pochopila jeho juridické odôvodnenie: „A za druhé?“ Veselo sa usmial: „Pracovný výkon to neovplyvňuje. Dokonca to vo viacerých prípadoch ešte aj zvyšuje pokojnosť a psychickú stabilitu niektorých vedcov a vojakov. Tak prečo im kaziť radosť?“
Nadýchla sa a chcela niečo poznamenať, no potom sa zarazila a znovu zavrela ústa. Pokývala hlavou nad jeho dôvodmi a nakoniec sa zdvorilo usmiala: „Takže benevolentný prístup v tejto otázke? Počula som, že vy, Antikovia, ste boli veľmi skazenou spoločnosťou, čo sa týka sexuálnych vzťahov...“
Pochopil jej rýpnutie a zasmial sa: „To vôbec nie je pravda! V skutočnosti to bolo úplne ináč...“ Za necelých desať minúť jej prehľadne vysvetlil systém vzťahov v Antickej spoločnosti a úlohu rodiny ako stavebného prvku celého systému. Osvetlil jej privilégiá, ktorým sa tešili rodiny a aj to, prečo Antikovia nemali alternatívne formy rodiny. Podrobne popísal problém milencov/mileniek a nemanželských detí, to ako ich začleňovali do spoločnosti na princípe rovnosti a ich práva či povinnosti.
Pozorne ho počúvala, pričom na obrazovke terminálu ešte stále bežala sexuálna scéna Shepparda a Larrin. Maria sa hrýzla do perí, lebo ju to celé veľmi vzrušovalo. Napriek tomu sa však plne ovládala a vedela, že si nemôže dovoliť podľahnúť nadriadenému hneď v prvý deň po návrate do mesta. Bola skvele vycvičená v sebakontrole a nemienila v tom poľaviť. V Hviezdnom programe ju tí, ktorí ju poznali, prezývali „ľadová kráľovná“ a tá prezývka bola plne zaslúžená. Pustila si síce admirála pod kožu, no nehodlala ho pustiť aj do svojho lona. Aspoň nateraz nie. Musí sa najprv zmieriť sama so sebou a nájsť si svoje miesto na slniečku.
Aby odvrátila pozornosť od narastajúceho vzrušenia, pichľavo sa opýtala: „Ďakujem za prednášku. Myslela som to ale tak, že či často sledujete členov Expedície pri sexe. Vyznávate voyeurizmus, admirál?“
Forlin sa na ňu vážne zahľadel a okamžite si pomyslel, že tá otázka je príliš okatá. Ešte pred chvíľou ho pozorne počúvala a zvukovú kulisu im robili divoké vzdychy kapitánky Larrin a teraz takáto náhla otázka? Na jeho novú asistentku to vôbec nesedelo. Jej osobnostný profil, ktorý vypracovali tri umelé inteligencie, svedčil o niečom úplne inom – o perfektnom sebaovládaní a vnútornej stabilite. Jej otázka svedčila, že sa ho pokúša od niečoho odvrátiť...
Pozorne si ju premeral a ona si zahrýzla do spodnej pery. Pochopil a rozosmial sa. To ju doslova šokovalo. Ešte nikdy ho nepočula tak veselo sa smiať...
Keď sa dochechtal a upokojil, so šibalským úsmevom povedal: „Takže, aby sme si boli načistom... Za prvé: Nevyznávam voyeurizmus. Nevzrušuje ma to, ale z toho, kto má akého partnera a čo si pritom rozprávajú, zisťujem, čo sa v skutočnosti deje v meste. Neverili by ste, aké tajnosti si partneri navzájom prezrádzajú, keď si to medzi sebou rozdávajú pekne telo na telo. Okrem toho podľa toho, kto sa s kým stýka, dokážem určiť, či sa niečo vážne nedeje s nimi samotnými. Je to psychológia vzťahov. Teraz napríklad zisťujem, že Sheppard sa stále schádza s kapitánkou Larrin, pričom z bezpečného zdroja viem, že ešte prednedávnom spával s Laurou Cadmanovou. Vzťahy s ňou však neprerušil...“
Prekvapene otvorila oči: „Sheppard má dve milenky naraz?“ Forlin si veselo odfrkol: „Dve? Má ich sedem!“ Kútiky úst mu začali pomykávať, keď dodal: „Bude to pekný škandál, keď sa o sebe dozvedia a pustia sa navzájom si do vlasov. Alebo sa pustia spoločne do neho. Kto vie? U vás žien si človek nikdy nie je istý...“ Prižmúril oko a ona sa nechtiac usmiala.
Forlin zvážnel a otočil sa aj s kreslom k nej. Pozrel sa jej do očí a povedal: „Maria, vidím, že ste veľmi vzrušená a nechcete to predo mnou priznať... Nechcete vliezť do mojej postele. Chápem vás... Nepoznáte ma veľmi dobre a nechcete sa oddať neznámemu človeku.“
Od úžasu skoro zabudla dýchať. Jeho otvorenosť a to, že ju okamžite prekukol, ju dokonale vyviedli z miery. Ako to zistil?
Videl jej rozpaky a vstal z kresla. Položil jej ruky na pás a pritiahol si ju bližšie k sebe. Myslela si, že ju chce pobozkať, no on jej len zblízka hľadel do očí. Dlhú chvíľu mlčal, no nakoniec ticho povedal: „Ak to chceš, som ti k dispozícii. Ak nie, tak ti nebudem brániť v odchode, aby si si to mohla spraviť sama. Ale ak by ťa to niekedy v budúcnosti zaujímalo, tak by som ti mohol odkryť netušené možnosti, čo sa týka erotiky a tiež aj autoerotiky. My, Antikovia, sme boli v tomto veľmi vynaliezaví a databáza tohto mesta je plná vecí, z ktorých by sa dal zostaviť druhý aj tretí diel Kamasútry...“
Jeho tichý a podmanivý hlas jej pripomenul scénu z virtuálnej reality, keď ju tri umelé inteligencie skúmali, trhali jej pamäť na kusy a on ju upokojoval. Doslova sa roztápala v jeho rukách, keď ho počúvala. Pripadala si, akoby ju hypnotizoval a uvedomovala si, že sa jej to páči. Bolo to, akoby láskal jej najvnútornejšie ja. Cítila, že takto jemne a nežne s ňou ešte nikto nezaobchádzal...
Videl, čo sa s ňou deje a nevdojak sa zachvel. Mal nad ňou absolútnu moc, lebo sa mu úplne oddala. Keby chcel, tak by ju mohol prehovoriť na všetko, čo by si len zmyslel. Vo virtuálnej realite na Ascanis však videl, čím si prešla a bolo mu jej ľúto. Zároveň ju rešpektoval ako jedinečnú osobnosť...
Trochu ňou zatriasol, čo ju prebralo z tranzu, do ktorého sklzávala. Potom vážne povedal: „Ak to chceš, som ti k dispozícii, ako som už povedal. Ale chcem, aby si za mnou v tejto záležitosti prišla sama od seba. Nie preto, že by si si len potrebovala zapichať. To síce patrí medzi naše genetické potreby, ale treba k tomu pristupovať s istou dávkou rozumnosti. Chcem, aby si za mnou prišla nie z nejakej vďačnosti alebo vypočítavosti, nie kvôli získaniu informácií alebo nejakej službičky, ktorú by som ti mohol splniť. Nechcem, aby si zo seba spravila kurvu, ktorá platí svojím telom za nejaké služby alebo odmeny. Chcem, aby si sa zamyslela nad sebou samou a rozhodla sa, čo chceš ty. Uvedom si, že aj keď sa ťa mnohí pokúsia ovplyvniť, či už úspešne alebo neúspešne, tak zodpovednosť za samotné rozhodnutie ostáva vždy na tebe. Nebudem predstierať, že sa ťa aj ja sám nepokúsim ovplyvniť alebo zlákať do postele. Nie som svätec, ale nie som ani zloduch. Ak si užijeme trochu nehy a neviazaného sexu, tak chcem, aby si sa pre to rozhodla aj ty. Si samostatná a jedinečná osobnosť... Chápeš, čo tým chcem povedať?“
Pozrela mu do očí a uvažovala nad jeho ponukou. Ohromilo ju to. Nikdy v živote nestretla osobu, ktorá by s ňou jednala tak ako on. Osobu, ktorá by ju rešpektovala a to nielen ako ženu, vojenskú, pracovnú alebo sexuálnu partnerku, ale ako samostatnú bytosť s právom na vlastné rozhodovanie a sebaurčenie. Všetci jej vždy len niečo prikazovali alebo od nej niečo požadovali. Nikto sa jej nikdy nepýtal na jej názor a ak, tak to boli len banality...
Dlho mu hľadela do očí a nevdojak ho objala okolo pliec. Potom sa náhle rozhodla a pritiahla si jeho hlavu bližšie k sebe. Na chvíľku zaváhala a potom mu vtlačila bozk... na líce. Odtiahla sa a vážnym tichým hlasom povedala: „Budem o tom uvažovať, Forlin. A ďakujem za pochopenie...“
Jemne sa vymámila z jeho objatia a potlačila ho dozadu, takže si chtiac-nechtiac musel znovu sadnúť do kresla. Obrátila sa a z malej okrasnej lampy vybrala jednu z dvoch posledných minikamier. Druhá bola v ráme balkónových dverí maskovaná ako smietka prachu.
Položila posledné dve minikamery k ostatným na stole a vyšla von z apartmánu. O dve minúty sa vrátila s plnou hrsťou ďalších špionážnych minikamier. Forlin na ňu hľadel nevyspytateľným pohľadom. V duchu však bol udivený množstvom kamier. Dve hrste minikamier... mala nimi pokryté celé poschodie a nielen jeho apartmán!
Nerozhodne sa zastavila pred jeho pracovným stolom a on na ňu spýtavo pozrel: „Čo je?“ Nervózne sa ošila: „No viete, admirál. Ukradla som vám zopár litrov vína. Ako vám ho môžem nahradiť?“ Rozosmial sa a mávol rukou: „To nič nie je! Víno mi kradne polovica Expedície. Aj Sheppard so svojími milenkami, ako ste práve videla...“ Uvedomila si, že prešiel znovu do vykania.
Nahol sa dopredu a s lišiackým úsmevom povedal: „Ale keby si to naozaj chcela nahradiť, tak môžeš, až budeš najbližšie na Zemi, kúpiť niekoľko fliaš nejakého naozaj kvalitného vína, napríklad z Francúzska alebo Španielska a priniesť mi ich sem. Alebo nejaké fajnové likéry...“ Váhavo prikývla: „Dobre. A ako to bude s mojím pracovným zaradením? Čo výplata a ostatné veci?“
Oprel sa v kresle a zadíval sa na ňu. Bola ešte vždy trochu nervózna. Potom sa rozhodol a odpovedal podľa pravdy: „Budem sa o vás musieť porozprávať s admirálkou Annou Kornilovovou. Požiadam ju, aby mi konečne zriadila na Zemi nejaký fond, z ktorého vám budem vyplácať mzdu. Až potom sa dohodneme vo finančných otázkach. Čo vy na to? Lebo dovtedy vám budem môcť vyplácať mzdu akurát v naturáliach, ak by ste chcela...“
Pobavene sa usmial: „V naturáliach?“ Pokýval hlavou: „Samozrejme. Môžem vás vycvičiť v mnohých smeroch alebo vám môžem zaobstarať naozaj skvelé zbrane, ak by ste chcela. Alebo luxusné zariadenie do vášho apartmánu. Mimochodom, bol by som rád, keby ste sa presťahovala sem, na Severné mólo. Opravil a vyčistil som všetky apartmány na tomto poschodí a doplnil som ich výbavu. Môžete si vziať jeden z nich. Niežeby ste sa mi nepáčila ako žena a nechcel som vás mať neustále pri sebe, ale ušetrí nám to mnoho času a zároveň je to kvôli bezpečnosti. Váš odchod z Hviezdneho programu asi nebude taký ľahký, ako sa zdá. Ale to si asi uvedomujete, však?“ Súhlasne prikývla. Vedela, že to, čo spravila, vyvolá búrlivú odozvu a tak bolo celkom rozumné, ak sa presťahuje k nemu. Keby k niečomu došlo, tak jej bude môcť poskytnúť istú ochranu...
Znovu prikývla: „Presťahujem sa ešte dnes. Ak mi dodáte zariadenie podľa môjho výberu, tak to bude záloha na výplatu...“ Usmiali sa na seba. Forlin potom lišiacky povedal: „Všimol som si, že používate Antickú kozmetiku.“ Pozrela naňho a on dodal: „Z vaších vlasov som cítil sildanové mydlo. Ak chcete, tak vás môžem zásobiť plnou škálou kozmetiky. Všetko, čo si len budete priať. Za dávnych čias sme používali veľké množstvo vôní a v meste sú ešte stále značné zásoby všetkého možného. Môžete si vybrať aj inú vôňu, ak budete chcieť...“
Prikývla: „Dobre, ale až keď sa presťahujem. A dovtedy... môžete mi ukázať susedné apartmány a ich výbavu? Aby som si mohla vybrať svoje nové bydlisko...“ Mávnutím deaktivoval terminál a zasunul obrazovku do písacieho stola. Potom sa zdvihol z kresla a dvorne jej ponúkol rameno. Uchopila ho a spoločne vyšli z apartmánu.
Prešli všetkých šesť apartmánov, ktoré boli na tom istom poschodí veže, kde bol aj Forlinov apartmán a na jeho odporúčanie si jeden z nich vybrala. Bol len o troje dvere ďalej po chodbe smerom od transportnej kabínky a núdzového schodiska, než bol jeho a medzi oboma apartmánmi bol sklad, kde Forlin skladoval svoje víno a krabice so zásobami a potom údržbárska miestnosť, kde boli umiestnené filtre vzduchotechniky, recyklátory pitnej vody, rozvody energetických a dátových vedení a ďalšie podobné zariadenia.
Máriin nový apartmán bol vybavený rovnako ako jeho a mal aj podobné rozmiestnenie miestností. Akurát bol zrkadlovo obrátený kvôli miestnostiam technickej podpory. Forlin jej ukázal aj malé tajomstvo, pre ktoré si vybral svoj apartmán, a ktoré bude odteraz zdieľať s ňou.
Steny boli pokryté šedozelenými dekoračnými panelmi a on jeden z nich odklopil. Za ním bola akási šachta s rebríkom zabudovaným do steny. Bola to tajná úniková trasa. Z druhej strany šachty boli dvierka, ktoré viedli do jeho apartmánu. Usmial sa na svoju novú susedu: „Táto šachta je na pláne mesta zakreslená v podstatne menších rozmeroch, než má v skutočnosti. Podľa plánu je to šachta na odhadzovanie špinavého šatstva a ústi na spodku veže v práčovni. Ten rebrík som do nej nainštaloval ja, keď som tu býval už za starých čias. Keby ste potrebovala újsť pred prípadnými útočníkmi, tak toto je jedna z možností...“
Zdvihla obočie: „Sú aj iné?“ Prikývol: „Medzi našími balkónmi je asi dvojmetrová medzera s rôznymi výstupkami, po ktorých sa dá pri istej dávke opatrnosti loziť nahor aj nadol. Ale neskúšajte to pri námraze. Mohla by ste si vyskúšať pád zo siedmeho poschodia na kovovú plošinu...“ Prikývla: „Rozumiem, admirál.“ Usmial sa na ňu a ona jeho úsmev opätovala. Dokonale si rozumeli...

[Strýček Forďa]

Ono to žije! Last of Ancients žije!

[Aiwendill]

Aha. A co tim chtel basnik rici?

vynikající díl

No konečně Forlin je zpět, ale Sheppard je teda odvážnej. Mět sedm milenek to je dost. A otázka, sedm z personálu na Atlantidě a nebo i na jiných lodích, či planetách???

[Aiwendill]

Ondro, je to tam napisane. Jednou z jeho mileniek je aj Larrin, takze su aj na inych miestach ako na Atlantis...

Paráda konečně další díl.

Ono to žije! Last of Ancients žije!

No moc dlouho asi nebude když čtu oznámení o konci.
To aby na to pěkně šlápnul jestli to chce stihnout před koncem tohoto webu.

Kdo má zájem, tak se prosím vyjádřete sem:
viewtopic.php?f=6&t=9599&p