SG Dynasty: The Last of Ancients - 102. Kapitola - Ultimátum

mno ja neverim ani jednomu.

Ten výslech ve virtuální realiťe, fakt super nápad. Konečně bude rebélie, už se těšim, snad bude forlin a expedice lépe spolupracovat, hlavně s Cártrovou, a sheppardem na nějakejch tech misích. A nakopou nějaký ty Wreitský zadky.

[Aiwendill]

takže je tu nový týždeň a s ním aj nová kapitola. Dúfam, že sa bude páčiť a ja sa aspoň môžem dať do poriadku po PegasCone, ktorý sa uskutočnil tento víkend a ja som si ho parádne užil...

Kapitola 89. – Simulácie

Forlin nechal Sirtu letieť na autopilota mierne zníženou rýchlosťou a tak až na druhý deň popoludní vystúpila z hyperpriestoru a zaparkovala na orbite planéty Baldara, kde sa nachádzala Atlantis. Na planéte síce panovala doba ľadová, takže Atlantis sa musela neustále udržiavať na rovníku planéty, kde bola ako-tak znesiteľná teplota, a Forlin už tiež pomýšľal, že mesto vráti na Lanteu alebo s ním preletí na Ereldis, kde boli jednak prijateľnejšie klimatické podmienky a jednak odtiaľ mohla lepšie operovať Expedícia, pretože mnoho starších členov malo v pamäti ešte stále zafixovanú adresu Lantey a tak sa teraz neustále mýlili, keď sa vracali z misií do mesta. Nenašiel sa však k tomu dostatočne vážny dôvod a tak Atlantis ostávala na Baldare.
Keď zostúpil atmosférou a pristál v doku číslo sedem na Severnom móle mesta, poslal technikov a vojakov, aby sa ohlásili svojím nadriadeným a spravil rýchlu prehliadku priestorov Sirty, či na niekoho nezabudol. Sotva si to však pomyslel, stŕpol. Samozrejme, že na niekoho zabudol! Doktorka Jacobsenová bola predsa na Ascanis a on na ňu kvôli celonočnej práci s dvoma desiatkami technikov a vojakov úplne zabudol. Ešte stále bola zavretá v stázovej komore zasypaného mesta...
Rýchlo prešiel jednotlivé miestnosti Sirty a presvedčil sa, že tam nikto neostal. Zapečatil podľa svojho zvyku prechodovú komoru, ku ktorej bol pripojený dokovací mostík a rozbehol sa chodbami Atlantídy do Centrálnej veže.
O polhodinu neskôr bol už naspäť na Ispalee Valens a zostupoval zaprašenými chodbami Ascanidy do miestnosti so stázovými komorami, kde zanechal svoju asistentku. S červenou tvárou si pritom vybavoval uškrňajúce sa tváre technikov v Kontrolnej miestnosti, keď ich žiadal, aby vytočili bránu na planétu, z ktorej sa práve vrátil. Pochopili okamžite, že tam niečo zabudol a preto mu to budú ešte niekoľko mesiacov otĺkať o hlavu pri každej príležitosti.
Keď vošiel do miestnosti so stázovými komorami, okamžite zbadal, že doktorka je ešte stále v tej komore, v ktorej ju zanechal. Chvíľu uvažoval, či ju okamžite vytiahnúť alebo sa pozrieť, ako je na tom vo virtuálnej realite. Rozhodol sa pre druhú možnosť a po chvíľke váhania vliezol do vedľajšej stázovej komory. Zatvoril veko komory a zavrel oči.
Svet okolo neho sa okamžite zmenil a keď otvoril oči, zbadal, že sa nachádza v Kontrolnej miestnosti mesta. Prezrel si údaje na obrazovkách a chvíľu o nich premýšľal. Ascanis aj vo virtuálnej realite ukazovala informácie o reálnom stave mesta. Pokýval nad tým hlavou a nahlas povedal: „Ascanis, ukáž sa mi, prosím!“
Priestor okolo neho okamžite zazrnil a rozostril sa. Po chvíľke sa pred ním sformovala postava umelej inteligencie. Na tvári mala veselý úsmev a keď ho pozdravila: „Zdravím, admirál. Tak ste si na nás konečne spomenul?“, v hlase jej znel sarkazmus. Zdvihol ruky v obrannom geste: „Moja vina... mal som toho toľko na starosti, že mi toto úplne vypadlo. Prepáčte mi to, všetci štyria...“
Založila si ruky na prsiach a chvíľu sa naňho prísne pozerala. Potom sa však zľutovala: „No dobre. Prepáčime...“ Usmiali sa na seba a Forlin sa opýtal: „Kde sú ostatní?“ Ascanis kývla hlavou kamsi nabok a vážne povedala: „Keďže sme mali skoro dva dni času naviac, tak sme ju podstatne podrobnejšie zasvätili do pomerov v Antickej flote.“
Podozrievavo sa na ňu pozrel a ona sa rozosmiala: „Neboj sa, nebol žiadny sex. Rešpektovali sme tvoje príkazy a len sme ju cvičili a skúšali. Podstúpila základný výcvik pre adaptáciu na antické prostredie a potom, keďže si na nás zabudol, tak sme si dovolili poskytnúť jej skrátený vojenský výcvik.“ Prekvapene otvoril oči: „Vojenský výcvik? S akým zameraním?“
Ascanis veselo pohodila hlavou: „Bojové podmienky. Simulácie vesmírnych bojov na viacerých úrovniach velenia, simulácia abordáže a boja v priestoroch lode či mesta, strelecký výcvik a boj bez zbrane a tak podobne...“ Forlin sa sucho opýtal: „A ako to dopadlo?“ Umelá inteligencia sa jemne usmiala: „Zhrniem to tak, že máš odporúčanie odo mňa, Osgilu aj Mindolu, aby si ju spravil svojou zástupkyňou. Je veľmi schopná a jej schopnosti sa najlepšie prejavia v podpornej úlohe. Môžeš na ňu prenášať tisíce drobných starostí a ona to všetko zvládne. Okrem toho je neuveriteľne skvelá na strednom a nižšom stupni velenia. Prvotriedna veliteľka a vodkyňa zverených vojakov. Ale na vyššom stupni sa jej musí všetko podrobne vysvetliť, pretože občas ma problém pochopiť celkový obraz udalostí so všetkými dôsledkami. Môžeš sa na ňu spoľahnúť a dôverovať jej vo všetkom, čo jej zveríš, ale musíš jej to podrobne vysvetliť, aby bola v obraze. Ak nemá dostatok informácií, môže sa pokúsiť o niečo podľa vlastného uváženia a nie vždy je to dobré. To bola tiež príčina toho, že zmenila stranu a pridala sa k tebe. Keď k nej budeš otvorený a úprimný, tak ti bude dôverovať a nezradí ťa. Ale musíš s ňou komunikovať a to často. Vtedy bude najosožnejšia tebe, sebe a aj ostatným.“
Forlin si vypočul hlásenie a zamyslel sa. Potom sa opýtal: „A čo bojové testy?“ Ascanis sucho odpovedala: „Bez problémov by zvládla prijímacie testy do špeciálnych jednotiek flotily aj do Prieskumnej a Výskumnej služby. Je mimoriadne skvelá strelkyňa a tiež vynikajúco ovláda boj bez zbrane. Ak ti niekedy napadne, žeby si s ňou skúsil trénovať, tak ťa varujem: nerob to! Skopala by ťa do kocky a ani by sa pritom nezapotila...“
Takmer vyprskol od smiechu, keď to povedala. Ascanis sa zamračila: „Prečo sa smeješ?“ Pokúsil sa prestať, no ešte stále mu pomykávalo kútikmi úst, keď hovoril: „Uvedomuješ si, čo hovoríš? Aké hodnotenie si jej práve udelila?“ Ascanis sa zarazila a chvíľku zvažovala to, čo predtým povedala. Nakoniec vážne povedala: „Forlin, v doktorke Marii Jacobsenovej si získal špičkovú odborníčku na vojenské otázky. Má skúsenosti z bojov, hoci len tých pozemských. Je veľmi inteligentná a vzdelaná a my veríme, že jej poskytneš ešte dodatočné vzdelanie podľa naších štandardov, aby si rozvinul jej potenciál do plnosti. Zo všetkých informácií, ktoré sme z nej získali, s istotou môžeme predikovať, že v nej budeš mať skvelú zástupkyňu. Jediné, čo ešte musíš vykonať, je, aby si získal jej dôveru.“
Zahľadel sa na umelú inteligenciu a zdvihol obočie: „Jej dôveru snaď mám, či nie? Veď sa ku mne pridala dobrovoľne...“ Ascanis ho jemne upravila: „Máš jej loajalitu. Nezradí ťa, aspoň kým sa nevyskytne niečo neočakávané, čo podrobí skúškou jej vernosť k tebe. Dôvera je však niečo iné. Aby sa naplno rozvinul jej potenciál, musíš jej dôverovať a ona musí dôverovať tebe. Musíte vytvoriť taký team, aby ste sa mohli na seba navzájom spoľahnúť. Musíte si navzájom dôverovať. Bude ju treba vycvičiť a bude s tebou musieť chodiť na tvoje misie, aby si k tebe vybudovala istý pracovný vzťah a najmä dôveru v tvoje aj svoje schopnosti.“
Na chvíľku sa odmlčala a potom vážne povedala: „Forlin, hovorím o takom stupni dôvery, že jej budeš schopný a ochotný zveriť aj bezpečnostné kódy k strategickým hlaviciam... teda ak to bude potrebné...“
Vážne si hľadeli do očí a on nad tým uvažoval. Nakoniec sa opatrne spýtal: „To nebude ľahké. Si si istá, že si ju mám až tak veľmi pustiť k telu?“ Ascanis prikývla: „Ak ju budeš správne viesť, tak ma Maria dosť veľkú šancu stať sa druhým generálom Cisiorom.“
Forlin prekvapene zdvihol obočie, no nič nepovedal. V duchu sa vrátil do doby pred desaťtisíc rokmi, keď žil svoj predošlý život. Generála Cisiora poznal veľmi dobre. Ostatne kto z vysokých dôstojníkov floty ho nepoznal? Bol to človek, ktorý bol pevnou kotvou rozumu a pragmatizmu v Najvyššej rade. Nebál sa pohádať aj s kancelárom Morosom a len vďaka nemu a radným Veldisovi a Melii sa podarilo evakuovať mnoho miest a základní v relatívnom poriadku ešte predtým, ako tam dorazili Wraithi. Samozrejme sa to nezaobišlo bez obetí, najmä materiálnych, no Cisior vedel veľmi dobre predvídať a vyberať, čo ešte budú potrebovať a čo možno zahodiť, respektíve zničiť, aby to nepadlo do rúk Wraithom. Pol roka pred evakuáciou Atlantídy sa povzniesol do vyššej sféry, lebo pociťoval, že jeho služby už nie sú potrebné. Kancelár Moros vtedy už úplne ovládal Najvyššiu radu a Admiralitu a Cisior už jednoducho nevládal...
Nakoniec prikývol a ticho povedal: „Zvážim vaše odporúčania. Kde je teraz a čo robí?“ Ascanis pozrela kamsi nadol a jemne sa usmiala: „Práve podstupuje simuláciu viacstranného boja. Mindol a Osgil jej robia protivníkov. Chceš si to pozrieť?“ To ho zaujalo a prikývol. Viacstranný boj bol jednoducho boj všetkých proti všetkým...
Ascanis mávla rukou a priestor okolo nich sa zmenil na čistú bielu farbu. Potom sa okolo nich objavila čerň vesmíru. Obzrel sa okolo seba a zbadal, že sa vznáša na orbite nejakej planéty. Mohol však dýchať a manipulovať s priestorom okolo seba, pretože to bola len simulácia. Obzrel sa okolo seba a zbadal Ascanis, ako sa vznáša vedľa neho. Usmiala sa naňho a ukázala kamsi nahor.
Pozrel sa tým smerom a zbadal tri flotily, ako sa navzájom ničia v poli asteroidov. Boli farebne odlíšené, aby sa vedelo, ktoré lode patria komu. Ascanis ticho povedala: „Maria je modrá, Osgil červený a Mindol sivý. Ja som bola žltá...“ Ukázala kamsi nabok a Forlin zbadal trosky štyroch Wraithských materských lodí a ôsmich krížnikov, ktoré sa vznášali medzi asteroidmi.
Modrou farbou bola označená mohutná bitevná loď triedy Carnen. Obďaleč bola ešte jedna a trochu nad ňou boli ďalšie dve rovnaké lode. Sivý hráč mal šesť wraithských materských lodí s dvanástimi krížnikmi a červený zasa dve materské lode a rovnú dvadsiatku krížnikov...
Forlin si prezrel taktickú situáciu a uvedomil si, že doktorka Jacobsenová mala pôvodne šesť lodí. Jedna bola už len kopou trosiek, ktoré boli premiešané s troskami niekoľkých wraithských lodí rôznych typov. Druhá sa kŕčila ďaleko vzadu mimo bojisko a občas vystrelila do stredu nepriateľských flotíl silný lúč zo svojích ťažkých laserových kanónov. Ináč sa do boja vôbec nezapájala.
Dlhú chvíľu sledoval vývoj bitky. Štyri bitevné lode modrého hráča zúrivo bombardovali strelami z ťažkých pulzných kanónov lode červeného hráča. Podľa trosiek zničených lodí si Forlin uvedomil, že Osgil mal pôvodne najpočetnejšiu flotilu. Napriek tomu však dostával na frak rovnako, ako sa to predtým stalo v prípade žltého hráča.
Ako odpoveď na jeho nevyslovenú otázku sa naľavo od neho objavila v priestore holografická obrazovka, na ktorej začal okamžite rolovať prúd údajov. Admirál chvíľu pozorne čítal a nakoniec uznanlivo zošpúlil pery. Jeho asistentka bola v ničení Wraithských lodí veľmi efektívna. Už zlikvidovala desať materských lodí a dvadsaťtri krížnikov a sama prišla len o jednu bitevnú loď triedy Noreia.
Nad tým sa na chvíľu zamyslel a potom si spomenul, že šesť lodí triedy Noreia bolo postavených ako modifikovaná verzia triedy Carnen pre potreby Výskumnej a Prieskumnej služby. Zmizli počas plnenia jednej tajnej misie a on ešte nemal čas, aby preskúmal databázu Osgilu a zistil, čo sa s tými loďami vlastne stalo.
Obrazovka zmizla a on sa znovu zahľadel na bojisko. Práve explodovala ďalšia materská loď, ktorú pred chvíľou zasiahol laserový lúč zo vzdialenej bitevnej lode. Istý čas admirál nechápavo hľadel na taktiku, ktorú používala doktorka v boji s oboma protivníkmi.
Nakoniec však pochopil a takmer sa rozosmial. Maria Jacobsenová bojovala trochu podobným štýlom ako on sám, keď bojoval s pozemskými krížnikmi proti Luciánskej aliancii. Tie štyri lode v strede bojiska zamestnávali nepriateľa a nedovoľovali mu uniknúť. Zároveň ničili všetko, čo sa priblížilo na určitú vzdialenosť, hoci to bola značná záťaž pre ich energetické systémy. Forlin nepochyboval, že tá zničená loď explodovala kvôli preťaženiu systému a so sebou vzala do večných lovíšť aj niekoľko nepriateľských plavidiel.
Loď, ktorá sa motala na okraji bojiska a z diaľky odstreľovala hlavnými zbraňami, slúžila ako vzdialená podpora. Postupne likvidovala lode, ktoré hlavnej skupine spôsobovali problémy. Zároveň spôsobovala dezorganizáciu nepriateľa, pretože neustále unikala, ak sa niektorá loď pokúsila s ňou bojovať. Nepriateľ bol tak otravovaný a nemohol sa plne sústrediť na boj s hlavnou formáciou.
Forlin sa pochválne usmial nad tou kombinovanou taktikou a pozrel sa na Ascanis, ktorá sa vznášala vedľa neho: „Dáva vám zabrať, čo?“ Umelá inteligencia prikývla: „Je naozaj dobrá taktička. Toto je už piata simulácia, ktorú robíme. Prvé dve prehrala na plnej čiare. To sa však ešte len učila, čo môže a čo nie. Tretiu uhrala na remízu, keď jej posledná loď explodovala kvôli poškodeniu a tým zároveň zničila posledné dve lode Mindolu, ktorý sa držal najdlhšie. Predchádzajúcu simuláciu znovu prehrala, pretože si na začiatku zvolila iné lode a nebola si istá, ako ich správne použiť. Teraz nám však dáva poriadne na držku. Zvolila si šesť lodí triedy Noreia a nás nechala zvoliť si lode, aké sme chceli. Mysleli sme, že osemnásť materských lodí a raz toľko krížnikov nám bude stačiť, ale ona nás zaskočila. Moju flotilu rozstrieľala za päť minúť ďalekou paľbou svojích ťažkých laserových kanónov, kým som sa stihla vôbec dostať do takej vzdialenosti, aby som mohla vystreliť. A teraz... vidíš sám, čo predvádza...“
Pokynul hlavou k troskám bitevnej lode: „A tamto? Ako sa to podarilo?“ Ascanis sucho povedala: „Doclea patrila k jej hlavnej skupine a schytala najviac poškodení. Prišla o štíty a dostávala zásahy do trupu. Červená flotila ju skoro rozstrieľala, no ona sa držala a strieľala celými salvami dronov, kým ich všetky neminula. Potom spustila autodeštrukciu, čo bolo fakt v poslednej chvíli a so sebou vzala časť červenej flotily. Osgil zúril, keď sa to stalo. Chcel ju zajať, no ona ho preľstila a spôsobila mu poriadnú škodu...“
Znovu sa zahľadel na bojisko a pozoroval prebiehajúci boj. Vzdialená bitevná loď – Ardeia – znovu vystrelila dva zelené laserové lúče a dve materské lode sivého hráča sa rozpadli v efektných explóziách, pričom vážne poškodili okolité krížniky, ktoré boli pod paľbou pulzných kanónov zo štyroch lodí hlavnej skupiny modrého hráča.
Admirál sa jemne usmial a opýtal sa: „Ako to vidíš? Vyhrá alebo prehrá?“ Ascanis nevrlo zahundrala: „Kto? Maria?“ Prikývol a ona odpovedala: „Samozrejme, že vyhrá. Teda, ak bude pokračovať v tejto taktike. Úplne nás zaskočila. Predtým to nepoužívala. Ak si odmyslím prvé dve simulácie, keď sa ešte len zoznamovala s pravidlami a možnosťami, tak použila zakaždým inú taktiku. V tretej použila obrannú formáciu Sireld deväť, hoci o tom vôbec nevedela. Vo štvrtej si zvolila ľahké lode a stupňovitý útok ľahkých lodí proti ťažkým, no popálila sa, lebo postupovala s chybami. Posielala príliš málo lodí naraz a zo zlých smerov. No teraz... vidíš sám, ako s nami vybehla...“
Chvíľku pozorovala bojisko spolu s Forlinom, no potom zrazu povedala: „Keby som nevedela, kto to je, povedala by som, že je to prevtelený veľkoadmirál Pindarus. Je veľmi inteligentná, dokonca by som povedala, že až priveľmi inteligentná... na človeka. Veľmi rýchlo sa učí nové veci, len sa jej to musí podrobne vysvetliť. A je skvelou analytičkou. Myslím, že sa poučila zo svojích chýb v predošlých simuláciách a vymyslela takú taktiku, ktorá jej najviac pasuje. Budeš mať dôstojnú spojenkyňu, aspoň čo sa taktiky týka.“
Červený hráč práve prišiel o posledné materské lode a vrhol všetky zostávajúce krížniky do bezhlavého útoku proti stredovej formácii modrého hráča. Štyri bitevné lode akoby zamrzli, no potom obrátili svoje pulzné kanóny proti mase wraithských krížnikov. V nasledujúcom okamihu jediná mocná salva viac ako päťdesiatich energetických pulzov a ôsmich laserových lúčov rozprášila polovicu krížnikov a bubnová paľba, ktorá nasledovala, dokončila dielo skazy. Červený hráč prestal existovať a stredová formácia modrého hráča sa otočila proti sivému hráčovi, ktorý začal konečne ustupovať.
Vedľa Forlina a Ascanidy sa zjavila ďalšia postava. Bol to Osgil a bol riadne naštvaný, ako sa dalo vyčítať z jeho tváre. Forlin mu pokynul na privítanie a s úškrnom povedal: „Vybabrala s tebou...“ Ascanis s rovnakým úškrnom dodala: „Ten tvoj masový útok ju na chvíľu zaskočil, no potom ťa zlikvidovala s priam neskutočnou ľahkosťou. Vlastne sa divím, že to nespravila už skôr...“
Chvíľu trvalo, kým sa Osgil upokojil. Potom sa však pokojne opýtal: „Ako to myslíš?“ Ascanis sa len jemne usmiala: „Všimol si si, že počas bitky vôbec nepoužívala ťažké laserové kanóny na tej svojej stredovej formácii? Len pulzné...“ Forlin pochopil, kam Ascanis smeruje a tak dodal: „Pritom ich mala nabité už dosť dlhý čas, len nestrieľala. Vyčkávala... a celkom dobre sa pritom bavila, trúfam si povedať. Nabehol si jej priamo na palebnú čiaru.“
Osgil sa nad tým zamyslel a potom prikývol: „Máte pravdu. Obaja. Preľstila ma a ja som ju podcenil.“ Pozrel na Ascanis a s jemným úškrnom povedal: „Ale s tebou tiež vybabrala. Vystrelila si si vôbec v tejto simulácii?“ Druhá umelá inteligencia sucho pokrútila hlavou: „Nie. Nestihla som. Zlikvidovala ma ešte predtým, než som sa dostala na dostrel mojích kanónov. Doslova odstreľovačskou taktikou...“ Pozrela na bojové pole, kde Antické lode práve likvidovali sivého hráča a objektívne zhodnotila: „Do desiatich minút je koniec. Dostala ho do krížovej paľby...“
Všetci sa pozreli nahor a zbadali, že dovtedy pevná formácia štyroch bitevných lodí v strede bojiska sa rozdelila na dve dvojice, ktoré teraz z dvoch strán bombardovali všetkými zbraňami zostávajúce lode sivého hráča. Z diaľky k tomu ešte prispievala paľbou laserových kanónov aj piata loď. Forlin sa zamyslel a usúdil, že Ascanis má so svojím odhadom zostávajúceho času pravdu.
O osem minút neskôr sa posledná Wraithská loď rozpadla na organický šrot a bitevné lode modrého hráča prestali strieľať z ťažkých kanónov. Namiesto toho sa na ich trupoch vysunuli z krycích šácht ľahké pulzné kanóny a okolo lodí sa rozpútalo skutočné peklo energetických striel. Ascanis sa zamračene opýtala: „Čo to, dofrasa, robí?“ Forlin len lakonicky odpovedal: „Uisťuje sa, že nikto neostal.“
O päť minút neskôr už na bojisku neostali žiadne väčšie trosky a tak Ascanis mávla rukou. Čerň vesmíru zmizla a nahradila ju oslepujúca beloba. Potom sa okolo nich objavili steny a Forlin zbadal, že sú v Konferenčnej miestnosti.
Doktorka Jacobsenová vyzerala unavene, no zároveň šťastne. Obzrela sa po ostatných a keď zbadala admirála, vydýchla: „To ale bol záber! Teraz by som dokázala spať aj dva dni v kuse. Som úplne vyšťavená...“
Forlin sa však tváril prísne, čo ju zarazilo: „Stalo sa niečo?“ opýtala sa. Admirál sucho prikývol: „Vyhrali ste bitku, no vaše výsledky ma veľmi neuspokojujú.“ Zvážnela a akoby z nej vyprchal elán: „Prečo? Čo som spravila zle? Veď som ich všetkých porazila...“
Zahľadel sa na ňu a chvíľu hľadal slová. Nakoniec ticho povedal: „Maria, prišli ste o jednu bitevnú loď a štyri ďalšie utrpeli silné poškodenia. Podľa môjho odhadu by tie štyri lode museli stráviť nasledujúcich niekoľko mesiacov, možno aj rok alebo dva v lodenici, kde by museli podstúpiť generálnu opravu kvôli poškodeniam z boja. Uvedomujete si, čo by v skutočnej vojne znamenalo, že päť elitných bitevných lodí by bolo vyradených z boja? Váš výsledok by sa dal nazvať jednoznačným taktickým víťazstvom a ukážkou veľmi inovatívnych taktických postupov, no po strategickej stránke to bol debakel. Ostala vám jedna bitevná loď, ktorá by nemusela ísť do doku. Za tejto situácie by stačilo niekoľko koordinovaných útokov, ktoré by nemuseli byť vôbec silné – stačila by jedna materská loď alebo dva krížniky na každý – a mnoho planét by prišlo o svojích obyvateľov, lebo by ich nemal kto brániť. Jedna jediná loď, ktorá vám zostala po tejto bitke nepoškodená, by nedokázala byť na viacerých miestach naraz. A do toho ešte nepočítam členov posádky tej lode, ktorá vám explodovala. Keby to bolo v skutočnosti, tak by som vás poslal na akadémiu, aby ste si zopakovala učivo o stratégii vedenia vojny a možných rizikách...“
Jeho slová ju doslova zdrvili a nevedela, čo povedať. V očiach sa jej objavili slzy, no ovládla sa a opatrne sa opýtala: „Čo som mohla spraviť lepšie?“ Forlin sa na ňu pozrel a už menej prísne jej odpovedal: „Mohli ste lepšie manévrovať. S loďami sa totiž dá aj cúvať, nielen ísť neustále dopredu. Podsvetelné motory majú vektorovateľný ťah a dokážu fungovať aj v opačnom smere. Tiež ste mohli viac a lepšie využívať prostredie, v ktorom sa boj odohrával. Mali ste tam tú najlepšiu clonu, akú si možno predstaviť. Celé pole asteroidov! Stačilo sa lepšie ukrývať za jednotlivými šutrami a vaše lode by neutrpeli také silné poškodenia...“
Zamyslela sa nad tým a potom prikývla. Naozaj sa mohla so svojími loďami lepšie hýbať a keď uvažovala nad jeho výrokom, že to bola taktická výhra a strategická prehra, musela uznať, že mal pravdu. Nabudúce bude musieť pamätať aj na to, že každá bitka sa raz skončí, no vojna bude pokračovať ďalej a sily, ktoré mala k dispozícii, budú potrebné aj inde.
Pozrela sa na admirála: „Takže? Dáme si ďalšie kolo?“ On však pokrútil hlavou: „Nie. Simulácie sa skončili, doktorka. Ideme domov. Generál Gerasimov sa už na vás pýtal. Očividne sa mu nepozdávalo, že ste len tak na celý týždeň niekam zmizla a nič mu nepovedala....“
Trochu sa zarumenila a on vstal. Pozrel na ostatných a prikývol: „Ďakujem za spoluprácu. Možno sa ešte niekedy zastavíme.“ Mindol a Osgil s úsmevmi pokývali hlavami, no Ascanis sa opýtala: „Budete chcieť výsledky tých simulácií, admirál?“ Forlin na ňu pozrel a usmial sa: „Samozrejme! Pošli to cez bránu na Atlantis, keď budeme odchádzať.“ S tými slovami sa odpojil z virtuálnej reality.
Keď vyliezal zo stázovej komory, ozvalo sa vedľa neho zasyčanie a otvorila sa aj druhá komora. Doktorka Jacobsenová opatrne otvorila oči a rozhliadla sa po miestnosti. Potom sa s Forlinovou pomocou osadila na lôžku a po chvíli sa postavila. Neisto spravila zopár krokov, lebo ju zachvátila menšia nevoľnosť. Admirál vedel, že to po chvíli prejde. Pri prvom použití stázovej komory sa to stávalo skoro každému.
Mlčky vystúpali zaprášenými chodbami na povrch a došli k hviezdnej bráne. Keď Forlin vytočil adresu, poslal aj signál zo svojho GDO. Kým čakal na potvrdenie o sklopení bránového štítu, otočil sa k svojej asistentke: „Maria, chcem sa vám ospravedlniť, že som na vás zabudol. Mal som toho veľa na starosti a až keď som priletel so Sirtou na Atlantis, tak som si uvedomil, že som vás nechal v stázovej komore. Odpustite mi to.“
Prikývla: „To nič nie je. Stáva sa to každému. V pohode, admirál.“ Usmial sa na ňu: „Tak v tom prípade by ste mohla dnes večer dôjsť ku mne do apartmánu a mohli by sme predebatovať vaše nové pracovné zaradenie. Čo vy na to? Pri čaši vína a tak...“ Usmiala sa a súhlasila: „Prídem. O dvadsiatej?“
Z GDO sa ozvalo pípnutie, že štít brány je deaktivovaný a tak sa usmial: „Výborne. Budem vás čakať.“ Otočil sa k hviezdnej bráne, no tesne pred horizontom sa zastavil a znovu otočil k nej. Usmial sa na ňu: „Ale v tej poslednej bitke ste sa držala kurevsky dobre!“ Vypŕskla smiechom, pričom ignorovala vulgarizmus a obaja prešli horizontom brány.

Aiwendill: Moc pěkný díl a už se moc těším na další zážitky z Pegasu a to jak u Forlina, tak i Cursa.

Mám jen takový malý dotaz:

O polhodinu neskôr bol už naspäť na Baldare a zostupoval zaprašenými chodbami Ascanidy do miestnosti so stázovými komorami, kde zanechal svoju asistentku.

Já myslel, že Baldare je planeta, kde je ATL a ne Ascanis

Ano bylo to zajímavé.
Několik nesrozumitelných slovenských výrazů. - Zase jsem si rozšířil slovní zásobu.

vynikající díl

Pěkný díl, ale jsem zvědav, jak to bude pokračovat s Maruškou

pěkny díl kdy pak mame očekavat příběh Cursa

[Aiwendill]

jakop: opravené, ďakujem za upozornenie. akurát som trochu zmätený, ktoré zážitky myslíš... Teraz cez víkend som bol totiž na PegasCone a o tom ešte len píšem report... ale posnažím sa poslať aj to...

pal: to je dobré. Nielen my sa musíme učiť po česky ale aj vy sa môžete po slovensky...

posedlík: ďakujem

Ondra Daške: uvidíš...

Endysek: Ospravedlňujem sa, že ClaP som doteraz neposlal, ale vyskytol sa PegasCon a tak sa to celé posunulo...

Aiwendill: Není zač, rád jsem pomohl. No myslím jsem zážitky ohledně rebelie na ATL a také další zajímavé části s Marií.

Jak to vidíš s ClaP???

[Aiwendill]

rebélia sa pomaly ale isto blíži, no ešte predtým sa nám v príbehu objaví O´Neillová smrť a pohreb a Forlinovo krátke a akčné pôsobenie na Zemi... to by si mal predsa vedieť.

ClaP bude vtedy, keď to budete najmenej čakať...

Aiwendill: To vím, ale na tu rebelii se těším víc. Smrt Jacka mě nepotěšila, tak proč se na ní těšit a to že bude Forlin na Zemi může být zajímavé, ale rebelie bude rozhodně lepší.

Doufám, že to povstání bude skvěle propracované a promyšlené, hádám, že určitou roli v tom bude hrát i naše nová doktorka.

coldvel: Na to bych vsadil botky a taky jsem zvědav,zda Marii vezme sebou až bude plnit svou misi pro antiky na Zemi.Dost mě zajímá i reakce Anničky na Marii.

Aiwe: Pochlubil se aspoň Forlin s Cursem Anně?

[Aiwendill]

V pondelok nova kapitola nebude. Sice ma kopla muza a posledne dva dni pisem ako besny, ale nepisem LastA. Pisem Dolinarth, takze ten velkonocny termin vydania je velmi realny... LastA je nateraz na bocnej kolaji az za Dol a ClaP, ktory uz coskoro poslem...