Poviedky od "Samo1995" som späť :D :D

Tak, rozhodol som sa napísať niečo no-stargate. Prosím, napíšte nejakú kritiku, aby som vedel, čo mám opraviť.

1: Avidemux viewtopic.php?p=326820#p326820
2: Útek viewtopic.php?p=326821#p326821
3: Kov viewtopic.php?p=326822#p326822
4: Hainrichov strach viewtopic.php?p=326824#p326824
5: Nesplnená misia viewtopic.php?p=327067#p327067
6: viewtopic.php?p=327547#p327547

Pěkné. Zajímavé. Přišlo mi to jako poučka. Budeš psát i dále v takovém stylu? Nic ve zlém, ale po tomhle, zase nic ve zlém dílku se mi to tovje psaní zdá lepší. Byl bych rád, kdybych si ještě něco podobného mohl přečíst.

Ale mně to nepřipadalo jako díl, mně to připadalo jako kratičká povídka. A skvělá! Rozhodně pokračuj, jsem zvědavá, co dalšího napíšeš.

Ďakujem. Už len čakám na Rayov zdrcujúco dlhý komentár. Každopádne budem pokračovať.

1 Avidemux

Už veľa krát som stál na prahu dverí pevne rozhodnutý odísť a veľa krát som sa vrátil späť. Veľa krát som už už platil za letenku na Zem. Veľa krát. No nikdy som to neurobil. Lebo ak by som to urobil, nebol by som tu a ak by som nebol tu, nestalo by sa to, čo sa stalo. Viem len jedno.

Bol som vtedy na Mesiaci a robil som rutinnú prácu vykladača nákladu zo Zeme. Všetko čo som mal bol malý bytík s miniatúrnym televízorom a nepohodlnou tvrdou posteľou. Toaletu a umývadlo, tak ako aj sprchu sme mali všetci spoločnú. Bolo nás dvanásť. Tucet chlapov ktorí boli ochotní pracovať veľa, za málo. Nemali sme nič. Len záruku, že po desiatich rokoch tejto mizernej práce dostaneme rovnako mizernú, ak nie ešte mizernejšiu prácu na nejakej bohom zabudnutej stanici kdesi na okraji slnečnej sústavy. Odborne sa tomu hovorí povýšenie, no podľa mňa je to skôr trest. Nemám nikoho a nič. Ledva som si nasporil na cestu na Zem, ale čo tam? Pre boha. Veď som Slovák. Slovák bez vzdelania, nejakého zvláštneho nadania alebo aspoň chuti do života. Toto som si povedal vždy, keď som už bol pri dverách pevne rozhodnutý nechať túto prácu tak a ísť hľadať šťastie inde. A tak som tu. Už sedem rokov. S nenávisťou sa pozerám na papalášov a kdejakých zbohatlíkov vystupujúcich z vesmírnej lode Stellaris 1. Pravidelný prílet o sedemnásť nula nula.
„Pohni kostrou chlape! Stellaris odletí o pätnásť minút. Nemyslím si že by niekto z nich bol rád, ak by si mu jeho ctenú batožinu nechal vypariť pri štartovaní lode.“ zvrieskol na mňa John. Tridsaťpäťročný chlapík, tiež Slovák, môj najlepší kamarát.
„No jasné, veď už makám. Nemusíš sa zbytočne znervózňovať.“
„Tak fajn. Dnes večer je výplata. Príď ku mne. Trochu sa napijeme.“
„Už sa na to teším. Tak zatiaľ.“
„Tak tak.“
Vykladanie lodí. Nedá sa povedať, že by to bola tá najhoršia práca na svete. Iste že sú aj horšie. Ale aj tak. Keď sa tak pozerám na tých nafúkaných blbcov ako si pyšne vykračujú, je mi zle. Och, ako rád by som tam vtrhol a všetkých ich tak pobil. Ale dnes sa mi zazdalo, že jedného z nich odniekiaľ poznám. Vysoký chlap, trochu tučný, s čiernym koženým kufríkom v pravej a čiernym dáždnikom v ľavej ruke.
„Peter! Si to ty?“ Vykríkol som a hnal som sa k nemu.
„Ehm. My sa odniekiaľ poznáme?“ začudovane sa spýtal.
„ No iste že áno. Nepamätáš sa?“
„ Oh áno. Si to naozaj ty? Čo robíš v tejto diere?“
„No, to vieš. Nie každý má šťastie.“
„To áno. A nie každý sa dobre učí. Však?“
„No to teda. Večný bifľoš Peter Kozel. Vždy ti išlo o prospech.“
„A pozri sa, kde som skončil.“
„Ja ani neviem. Čím sa živíš?“
„Mám firmu, ktorá vyrába čipy, ktoré potom riadia vesmírne lode ako je táto.“ A pritom ukázal na Stellaris.
„Aha, to tak to som rád. Počuj, rád by som pokecal, ale mám nejakú prácu. Mohli by sme sa pozhovárať večer?“
„No iste. Rád si vypočujem čo si robil po tom, č si dokončil školu.“
„Tak super. Ja si ťa už nájdem. Čau.“
„Dovidenia. Takže večer.“
Neviete si predstaviť, aký som bol vzrušený keď som večer vchádzal do hotelu Poirot, kde bol Peter ubytovaný. Vedel som, že on je moja vstupenka do nového života. On by mi mohol pomôcť. Nájsť mi novú prácu. Nejaké teplé miestečko kde by mi bolo príjemne a teplučko a kde by som bol spokojný. S vedomím že toto možno sú moje posledné dni na tejto prekliatej základni som vošiel do výťahu, ktorý ma odviezol ku izbe tristotridsaťštyri. Zaklopal som.
„Kto je tam?“ ozvalo sa z vnútra.
„ To som ja, Peter.“
„Aha, no, iste. Poď ďalej.“
„Tak, povedz. Čo ťa sem privádza?“
„Som na služobnej ceste. Mám sa tu stretnúť s šéfom ťažby. Veď vieš, obchodné záležitosti. Ale ty hovor ako si sa tu dostal.“
„No, to vieš. Spravil som si základku a ďalej sa mi učiť nechcelo. Najprv som začal pracovať na Zemi ako vykladač odpadu a potom ma poslali sem.“
„A prečo?“
„No, vo firme pre ktorú pracujem platí jedno pravidlo. Vždy po desiatich rokoch ťa pošlú niekam inam. Najprv som bol na Zemi. Kamarát, tam boli strašné podmienky. A potom ma poslali tu.“
„A je to tu lepšie?“
„ Aj hej. Ale tiež to nie je žiadna sláva. Osemhodinová pracovná doba, obedy a večere, malý plat.“
„Tak aspoň niečo že?“
„No áno. Ale ak by si vedel o niečom lepšom, rozhodne by som to neodmietol.“ konečne som naznačil, pre čo tu vlastne som.
„Bohužiaľ. V tomto smere nie som moc informovaný.“
„A nejaké miesto v tvojej firme by sa nenašlo.“
„Aha, tak o to ti ide.“
„Neviem, o čom...“ Zarazil som sa. Uvedomil som si že bude lepšie ísť s pravdou von. „Vlastne áno, pre to tu som.“
„No tak fajn, a máš nejakú kvalifikáciu?“
„Neviem. Čo presne máš na mysli?“
„No veď vieš, rád by som ťa zamestnal, ale neviem, kde ťa mám dať.“
„Kľudne môžem byť nočný strážnik. Alebo môžem robiť za pásom.“
„Jedno miesto by sa pre teba našlo.“
„Vážne?“
„Áno. Nakladal by si kontajnery na lode. Prakticky to, čo robíš aj tu. Môžem ti ponúknuť plat pätnásťtisíc kreditov a ubytovanie blízko pri továrni. Tak čo, berieš?“
„No jasné. To by bolo super.“
„To som rád. Kúpim ti letenku na Zem. Pristaneš v továrni. Hlás sa u šéfa výroby.“
„Veľmi ti ďakujem. Konečne vypadnem z tejto smradľavej diery. Tak čau.“
„Rád som sa s tebou porozprával.“
O pár hodín na to som už sedel v starej lodi. V ruke som pevne držal cestovný lístok. Bol som nesmierne šťastný. Idem preč! Konečne! Po sedemnástich rokoch ťažkej driny opúšťam rady a odchádzam kdesi na zem robiť do firmy svojho bývalého spolužiaka. Od šťastia som sa nezmohol na slovo keď ma revízor vyzýval, aby som mu ukázal cestovný lístok. Uniformovaný blbeček. Pomyslel som si podávajúc moju vstupenku do nového a lepšieho života. O chvíľu už bol preč a ja som sa ešte pozrel von z okna. Uvidel som tam Johna, ako maká. Dvíha obrovský kufor a leje sa z neho pot. A vtedy som si spomenul. Predsa ma včera pozval a ja som neprišiel. Prišlo mi ho ľúto. Chvíľu som rozmýšľal, potom som vstal a vyšiel som vonku z lode. Vyzdvihol som si kufor a išiel som domov. Predsa neopustím najlepšieho priateľa. Nech čert berie celú Zem. Priatelia sa neopúšťajú. Radšej budem pracovať tu, a o tri roky pôjdem spolu s Johnom niekde na okraj slnečnej sústavy na stanicu.

2 Útek

Pred pár rokmi sme mali za úlohu previezť zo stanice pri Plute na Zem nebezpečného väzňa. Nebol to však obyčajný darebák, ale známy terorista, vydierač a zlodej lodí Michael Basman. A ešte jednou vecou bol známy. Veľa krát ho už chytili, no vždy sa z toho nejako dostal. Buď utiekol z vezenia, alebo pobil strážcov a zdrhol na stíhačke. Preto vtedy poslali nás.
Keď sme ho preberali, bol som pri tom. Sedel v uzamknutej kajute a hral sa s kúskom dreva. Zobrali sme ho na našu loď a nariadili sme výnimočný stav. Bol zavedený do špičkového lodného vezenia obohnaného silovým poľom. Miestnosť bola následne zapečatená a odomknúť ju mohli iba traja najvyšší dôstojníci so svojimi osobnými kódmi. Ak by sa ju pokúsil otvoriť niekto iný, okamžite by vyletela do vzduchu. Počas cesty nebolo dovolené sa s väzňom zhovárať a dokonca sa ani priblížiť ku miestnosti, v ktorej bol uväznený. Pamätám sa, čo mi povedal pred tým, než som ho zamkol.
„Veď ja sa odtiaľto dostanem.“
Samozrejme som mu neveril, ale stále som si to pripomínal a sledoval som ho cez kameru. Celú cestu som visel očami na obrazovke. Nakoniec, keď sme boli už len niekoľko miliónov kilometrov od Zeme som zaujal miesto druhého pilota a spolu s kolegom sme začali brzdný manéver. Zrazu sa ozvala siréna. Väzeň utiekol! Nerozumel som, ako je to možné. Rýchlo so bežal ku vezeniu, ale už bolo neskoro. Bol niekde na lodi. A tak som uvažoval. Kde mohol ísť? Jediné miesto ktoré ma napadlo, bol hangár. Utekal som, čo mi sily stačili. Ešte som ho zbadal ako nastupuje do stíhačky a štartuje motory. Rýchlo som sadol do druhej a prenasledoval som ho. Vyleteli sme von a vzápätí celá loď s tristo mužmi na palube vybuchla. Prežil som len ja.
Doteraz neviem, ako to urobil. Veď celú posádku som veľmi dobre poznal a nikto by sa nenechal podplatiť. A navyše, jeden z tých troch dôstojníkov, ktorý mohli otvoriť vezenie som bol ja. Jediné čo viem je, že ten muž je majster útekov.

3 Kov

Počas cesty na iné planéty samozrejme používame kriogenické komory, ale niekto musí byť rozmrazený, aby dával pozor na systémy. Preto sa striedame. Každý mesiac slúži niekto iný. Teraz som na rade ja. Mám pred sebou mesiac samoty na malej výskumnej lodi. Letíme do systému troch hviezd na okraji Galaxie, kde je planéta na ktorej naši vedci predpokladajú život. Každý výskumník sa za roky tejto práce naučil nenávidieť steny svojej lode, neskôr ten kov z ktorého je vyrobená a nakoniec dokonca aj všetky kovové veci. Preto, keď idete na návštevu ku starému výskumníkovi, tak v jeho byte nenájdete nič vyrobené z tohto materiálu.
Veď si to predstavte. Celý mesiac sedíte, ležíte alebo chodíte, prípadne varíte v kove. Všade kam sa pozriete samý kov. Kov je na stenách, na strope, na podlahe, sú z neho vyrobené dokonca aj vaše papuče. Tak, čo máte robiť? Proste ho začnete nenávidieť.

4 Hainrichov strach

Tento príbeh mi rozprával môj kamarát ktorému ho rozprával jeho kamarát, ktorému ho rozprával zať a tak ďalej. Takže nie všetko v ňom je pravda, ale čosi určite.
Raz letel jeden chlapík na Saturnov mesiac Titan a v noci sa zobudil na to, že počul divný šramot pod posteľou. Vstal, zodvihol ju, no nič tam nebolo. Poobzeral sa ešte pod stôl, do nádoby na špinavé veci, slovom všade, ale nič nenašiel. Tak si ľahol a zaspal. Celý deň potom prešiel bez nejakých zvláštnych úkazov, ale v noci zasa začul ten tajomný zvuk. No tentoraz omnoho zreteľnejšie. Ale našťastie, len čo vstal všetko stíchlo a bol pokoj. Tato sa to opakovalo niekoľko nocí, až raz, tesne po polnoci sa chlapík strhol z postele na to, že ho niečo slizké chytilo za nohu. Po rozsvietení svetla však nič nebolo vidieť. Chlapík už bol poriadne vystrašený a celú noc nezaspal. Neskôr, keď jeho loď doletela na Titan a zakotvila v prístave ho mŕtveho našli vykladači nákladu.
Ten chlapík sa volal Hainrich a z tohto príbehu potom vzniklo slovné spojenie Hainrichov strach, čiže strach z niečoho, čo neexistuje. Tento strach zažívajú zväčša labilnejší ľudia ktorí sú dlho sami, či už na vesmírnej lodi, alebo doma.

Musím uznat, že tohle je velmi povedené. Nevadí, že to není SG, vůbec tu nevadí délka, i když je to krátké, je to poutavé, velmi pěkně napsané a i když ich-formu nijak nevyhledávám a nepovažuji za lehkou, tak musím uznat, že je to skvěle zpracované.
Celé tvé vyprávění mě vtáhlo do děje a to jsme k povídce přistupovala velmi kriticky, vzhledem k tomu, co už jsem dnes četla (no spíše už včera) .
Strašně se mi líbí první odstavec prvního dílu parádně napsaný .
Děkuji za zpříjemnění dne

Řeknu to stručně - jednička je malá bomba (tedy ne, že by tikala, dokonce jsem při čtení ani neodpočítával řádky, které ještě zbývají, prostě jen hloupě přirovnání ) Je to působivě napsáno, není to zbytečně natahované ale není to ani příliš stručné, prostě naprosto ideální.
Dvojka je o něco horší než jednička, ale přesto velmi, velmi zajímavá a poutavá.
Co se týče trojky a čtyřky, ty - oproti jedničce a dvojce, jsou slabší, ale přesto to není ani v nejmenším nic, co bych zařadil do skupiny "hrůza","příšernost".

Určitě se budu těšit a budu doufat, že něco dalšího napíšeš

Souhlasím, ty díly jsou krátké, ale poutavé a nikdy nudné.

´Dakujem veľmi Tak som rád že sa to páči Tá jednotka, no, poviem to taak, že som dal neopravenú verziu takže ešte to trochu prepíšem a pokúsim sa konečno niečo zmotať Jako v deň keď som napísal Avidemux som bol úplne vprdely z toho že neviem najsť jednu knihu a tak som sa rozhodol že si niečo podobné napíšem Tiež to boli také poviedky.

K ďalším poviedkam len toľko že práve pozerám Babylon 5 a nejak sa mi nedarí nič napísať. Je to super sci-fi ale nedá sa to pozerať a aj písať tkže tak Ale po týchto reakciách som dostal chuť zase niečo napísať takže idem na to

Tak Babylon 5 ti schvaluju S ohledem na to si klidně dej na čas

No jo najlepšie sci-fi. Lde sa hrabe SG

btw- už mám niečo rozpísané

Toto ma dostalo http://img215.imageshack.us/img215/5025 ... 904912.jpg

Tak já k SG mám osobitý vztah, protože mě ke sci-fi jako žánru přitáhla, ale nejlepší určitě není ...na to je moc velká konkurence, B5, Firefly, Farscape, BSG,....ale to bychom se mohli dohadovat dlouho a spamovat tohle vlákno, což by asi nebylo účelem....a hlavně Dragon by nám nabacal