SG Dynasty: Dolinarth 2.0

[Aiwendill]

Ondra: Nechcem...

Posedlík: ďakujem...

Proč, odkryli by jsme další budoucí události

[andoriel]

Četla jsem to v pondělí a ještě dneska mě všechno bolí

[Aiwendill]

tak ti treba...

Pro ty co neznaj bolest doporučuju si zatrénovat s http://stanislavgazdik.cz/ je to síla jinak těšim se na další epizodu

[Aiwendill]

Andoriel ale mala na mysli dusevnu bolest. Ona totiz vie, co sa stane v nasledujucej kapitole...

No sakra to bude beztak nějaká katastrofa

[Aiwendill]

tak je tu teda pondelok a s ním aj nová kapitola Dolinarthu. Príbeh sa už dostal do záverečnej fázy a preto je to aj posledná kapitola + epilóg. Nikdy som nezamýšľal rozvádzať ho do takých rozmerov ako majú napríklad Dobrodruhovia a o Admirálovom dedičstve a Posledných z Antikov ani nehovorím. Je to jednoducho krátky príbeh na pochopenie určitých udalostí v iných príbehoch...

užite si ho teda a komentujte!

8. Kapitola – Pasca

Flotila dvoch materských lodí a štyroch krížnikov sa pomaly sunula subpriestorovým tunelom a kráľovná Šedý kvet znudene pozorovala displeje, na ktorých boli zobrazené súhrné údaje o jednotlivých lodiach jej flotily. Jej podriadení v tichosti pracovali na svojích stanovištiach na veliteľskom mostíku vlajkovej lode a ona ich znudene pozorovala.
Šedý kvet bola mladá a to nielen podľa wraithských ale dokonca aj ľudských kritérií. Mala ešte len dvadsať rokov, no neúprosný osud ju neočakávane katapultoval do pozície vládnucej kráľovnej, keď bola pred štyrmi rokmi svedkom smrti svojej matky, kráľovnej Šedá temnota.
Dynastia „šedých“ kráľovien bola v rámci Wraithskej ríše relatívne malou. Ovládali niekoľko desiatok systémov obývaných ľuďmi, ktorých v pravidelných intervaloch zožali, ale ináč sa do galaktických záležitostí nemiešali. Jednoducho na to nemali prostriedky. Pred niekoľkými rokmi na to trpko doplatili.
Počas občianskej vojny vo Wraithskej ríši sa do seba pustili jednotlivé frakcie. Tie, ktoré mali viac lodí, ktoré kontrolovali výdatnejšie loviská, alebo ktoré mali šikovnejších veliteľov, si dokázali v chaose po páde Asuranov udržať svoje pozície, hoci aj na úkor svojích susedov alebo rivalov.
Wraithov bolo jednoducho príliš veľa a hladovali. Ľudská populácia v galaxii Pegasus sa od čas vojny s Antikmi scvrkla na niekoľko miliónov jedincov a nedokázala teraz uživiť všetkých Wraithov. Tí, ktorí mali viac prostriedkov, boli šťastnejšími, pretože si mohli dovoliť loviť aj v revíroch svojich rivalov.
Kráľovná Šedá temnota patrila medzi tých menej šťastných. Keď na jej revír zaútočili lode kráľovnej Čierna smrť, nedokázala vzdorovať. V prvej bitke prišla o dve zo svojích materských lodí a tri krížniky. Čo ju však bolelo viac, bolo, že prišla aj o svoju zásobovaciu loď, na palube ktorej sa nachádzalo asi milión ľudí. Boli to zásoby potravy, ktoré si nazbierala za posledné desaťročia.
Pokus o znovuzískanie zásobovacej lode sa zvrhol v katastrofu. Štyri materské lode a dvanásť krížnikov, teda kompletná flotila, ktorou Šedá temnota disponovala, neobstáli proti dvanástim materským lodiam a takmer trom tuctom krížnikov kráľovnej Čierna smrt. Šedá temnota vedela, že šance na úspech sú mizivé, no napriek tomu sa o to musela pokúsiť. Ináč by ona aj jej podriadení hladovali.
Bitka dopadla podľa očakávania. Šedá temnota zahynula, keď jej vlajková loď explodovala v smŕšti striel z kanónov materských lodí jej protivníčky. Zároveň prišla aj o väčšinu svojej flotily. Druhá materská loď bola rozstrieľaná a spolu s ňou aj šesť krížnikov. Dva krížniky sa vzdali a prešli na stranu víťazov.
Šedý kvet pri tej spomienke bledla zlosťou. Tí nevďačníci, zbabelci a zradcovia! Vďaka nim však získala prehľad o situácii, keď jej matka zahynula. Vďaka zrade tých dvoch krížnikov si uvedomila, že nesmie už strácať ani sekundu, lebo skončí ako jej matka. Ujala sa vlády a vydala rozkaz k ústupu.
Podarilo sa jej zachrániť dve materské lode a štyri krížniky. Všetky boli ťažko poškodené a nasledujúcich niekoľko mesiacov strávili tým, že podnikali bleskové údery na nechránené civilizácie, kde rýchlo zožali toľko ľudí, koľko mohli a hneď ustúpili. Oprava lodí si totiž vyžadovala značné prostriedky a potravy bol jednoducho nedostatok.
Postupne sa jej však podarilo situáciu stabilizovať a hoci teraz nemala žiadne pevné teritórium, v ktorom by pravidelne lovila, získala isté sebavedomie. Jej posádky ju na slovo poslúchali a ona práve začínala pomýšľať, že sa pustí do niektorej slabšej kráľovnej, proti ktorej by mala reálnu šancu na úspech. Po zničení lodí by anektovala dobyté územie a mohla znovu začať žiť riadny život. Poučila sa z chýb svojej matky a predsavzala si, že akonáhle bude mať znovu svoj vlastný priestor, začne budovať prostriedky, aby si ho udržala...
Od jedného z terminálov sa ozval alarm a Šedý kvet k nemu lenivo obrátila hlavu: „Čo sa deje?“ Wraithský dôstojník, ktorý tam mal službu, niekoľkými hmatmi na organickej klávesnici vyvolal zdroj alarmu a odpovedal: „Zachytili sme núdzový signál. Je to signál z jednej z tých lodí, ktorými disponujú ľudia zo Zeme! Podľa zachytenej správy mali nehodu a žiadajú okamžitú pomoc!“
Šedý kvet sa usmiala. Bol to však úsmev hladného tygra pri pohľade na tučnú korisť: „Zamerajte zdroj signálu a obráťte lode. Letíme im pomôcť!“ Jej dôstojníci sa k nej otočili a neveriacky sa na ňu zahľadeli. Ona však dodala: „Ešte netušia, aká to bude pomoc...“ Pochopili jej úsmev a okamžite splnili jej príkazy. Šedý kvet bola občas dosť krutá aj k vlastným podriadeným...
V hyperpriestore sa nedá odbočovať, kedykoľvek sa pilotovi zachce. Musí sa vystúpiť do normálneho priestoru, určiť nový letový vektor a znovu vstúpiť do subpriestoru. Presne tak to spravila aj flotila kráľovnej Šedý kvet...

Generál O´Neill zamyslene sedel vo veliteľskom kresle ľahkého krížnika ESS Daedalus a pozoroval vesmír vonku za oknom. Zrazu sa strhol, pretože poručík Williams, ktorý bol navigačným dôstojníkom lode a do jeho kompetencií patrili aj senzory, nahlas povedal: „Wraithi práve vstúpili do hyperpriestoru a letia smerom k nám. Budú tu o ... šesť minút a dvadsať sekúnd.“ Generál sa jemne usmial a prikývol. Nebol síce nadšený z celého tohto plánu, pretože on osobne sa prikláňal skôr na stranu tých, čo tvrdili, že trup Dolinarthu treba rozrezať a získaný materiál zúžitkovať na stavbu nových lodí. Túto misiu však dostal rozkazom od prezidenta, ktorý si myslel, že trocha akcie starého Jacka poteší.
Potešilo ho to, uznal si sebakriticky Jack. Už príliš dlho sedel v kancelárii a akčnosť jeho predchádzajúcej služby mu chýbala. Hoci mal voči cieľu misie svoje výhrady, podelil sa o ne len so svojou manželkou. Ináč mlčal a pripravoval sa na čo najsvedomitejšie splnenie rozkazov. Na túto misiu dostal k dispozícii päť lodí. ESS George Hammond ostala na Zemi, kde opravovala drobné poškodenia a zároveň zotrvávala v pohotovosti kvôli obrane domovskej planéty.
Otočil sa k plukovníkovi Caldwellovi, ktorého miesto si zabral pre seba: „Všetci pripravení?“ Caldwell posunul jeho otázku na ostatné lode a zložky tejto misie a o minútu neskôr ohlásil Jackovi: „Všetci pripravení, pane!“ Jack prikývol a znovu sa zahľadel von oknom do temnoty vesmíru.

Wraithská flotila sa vynorila z hyperpriestoru v stanovený čas. Generál O´Neill len stručne zavelil: „Páľte!“ a zo štyroch lodí si to k mohutným Wraithským plavidlám namierilo osem modrobielych plazmových lúčov. Dva krížniky okamžite explodovali a tretí bol vážne poškodený.
Na generálov pokyn začali ESS Apollo a ESS Concorde ustupovať doľava a dole, pričom strieľali plazmové lúče na poškodený krížnik. Ten vzápätí explodoval a jeho trosky sa rozleteli do všetkých strán. ESS Odyssey a ESS Gagarin sa po chvíli tiež odpútali a vydali sa opačným smerom, ako predchádzajúce lode, teda doprava a nahor. Tak by dostali Wraithské lode do krížovej paľby, keby niečo nevyšlo.
ESS Daedalus stále zotrvával na svojej pozícii ukrytý za trupom obrovského Antického krížniku. Vlajková loď mala trochu iné poslanie v tejto bitke. Vnútri vraku Dolinarthu boli ukryté tri Jumpery s vysunutými zbraňovými slotmi. Keď sa pozemské krížniky dostanú na svoje pozície, Jumpery vystrelia všetky drony, ktorými disponujú, v jednej veľkej salve. Tým sa aspoň na chvíľu vyvolá zdanie, že Dolinarth je bojaschopnou loďou a Wraithi sa obrátia proti novej hrozbe. ESS Daedalus mala za úlohu evakuovať do svojích hangárov Jumpery a potom sa vydať doprava a nadol, aby sa tak dostala do dobrej pozície ďalej od vraku Antickej lode.
Všetko zatiaľ vychádzalo podľa plánu. Wraithi po zničení polovice flotily zareagovali podľa očakávania. Zomkli sa k sebe a začali ostreľovať ESS Apollo a ESS Concorde, aby sa nedostali do zovretia klieští. Ak zlikvidujú jedno krídlo, budú mať kadiaľ ustúpiť z bitky.
Jack to sledoval na obrazovkách a usmieval sa: „Jumpery, páľte!“ Zo spodnej časti Dolinarthu vyleteli po chvíli tri tucty žlto žiariacich dronov a zamierili k jednej z materských lodí. Vrazili do organického trupu a začali vybuchovať vnútri lode. Dlho sa nič nedialo. Poškodená materská loď strieľala ďalej a jej posádka začala organizovať núdzové opravy.
Wraithi však zaznamenali nového nepriateľa, ktorý sa pomaly vynáral z tieňa planéty a začali po ňom strieľať. Keď zistili, že je to Antická loď, zamierili k nej na plný výkon podsvetelných motorov. Zároveň začali vypúšťať z hangárov stovky stíhačiek, aby mohli uskutočniť abordáž ťažkého krížnika. Tam sa logicky núkala najväčšia korisť, keďže tieto lode mali mnohonásobne väčšiu posádku ako maličké pozemské krížniky.
Plukovník Caldwell oznámil: „Všetky tri Jumpery sú v našom hangári!“ Jack prikývol: „Dobre, takže poďme odtiaľto!“ Caldwell pochopil jeho pokyn a prikázal: „Podsvetelné motory naplno vpred! Letový vektor do bodu Delta! Páľte z predných a pravobočných plazmových kanónov na poškodenú materskú loď a z railgunov na stíhačky!“
ESS Daedalus zamieril na stanovenú pozíciu a začal sa vzďaľovať od vraku Dolinarthu. ESS Apollo a ESS Concorde medzitým presnou paľbou svojích plazmových kanónov zlikvidovali posledný z Wraithských krížnikov a pustili sa do materských lodí. Z druhej strany ich streľbou podporovali ESS Odyssey a ESS Gagarin.
Plazmové lúče zasahovali obrovské materské lode a postupne z nich odlamovali veľké kusy organického trupu. Wraithské lode však boli vcelku odolné proti asgardským zbraniam a ich poddajný organický materiál nekládol silným plazmovým lúčom veľký odpor. Namiesto toho lúče prerezávali trupy z jednej strany na druhú a leteli ďalej. Viac škody spôsobovali projektilové strely z railgunov a rakety, ktorými útočila ESS Odyssey, keďže bola najbližšie a mala najväčšiu šancu na zásah.
Na veliteľskom mostíku ESS Daedalus Jack sledoval vývoj bitky. Jeho oči však každú chvíľu zablúdili na jednu z bočných obrazoviek, na ktorej bol v strede vrak Dolinarthu a okolo neho bol nakreslený červený kruh. V trochu väčšej vzdialenosti bol ešte jeden kruh – žltý.
Červený kruh znamenal zónu, v ktorej bola garantovaná stopercentná úspešnosť zničenia Wraithských lodí. V žltej zóne to bolo možné ale nie garantované. Obidve materské lode boli zatiaľ v žltom kruhu, no pomaly ale isto sa blížili k červenej zóne. Generál O´Neill si hrýzol spodnú peru v očakávaní momentu, keď obidve materské lode budú v červenej zóne okolo vraku Dolinarthu.
Wraithi však začínali tušiť nejakú pascu. Antická loď už nestrieľala a nejavila vlastne žiadnu aktivitu. Na jej palube boli evidentné známky energie, no pri bližšom pohľade sa dalo zistiť, že loď je vážne poškodená. Všetku špinavú robotu v bitke vykonávali pozemské lode, ktoré sa očividne snažili zahnať Wraithov na ústup a to práve v smere okolo Antickej lode. Kráľovná Šedý kvet tušila pascu, avšak nevedela akú.
Bola však nútená ustupovať práve smerom, ktorým si to želal pozemský veliteľ, lebo ináč by musela ísť buď cez pole trosiek z vlastných krížnikov alebo tesne okolo niektorej z pozemských lodí. Kanóny jej materských lodí boli síce silné, ale zato by rýchle a svižné pozemské lode nedokázali v blízkej vzdialenosti zamerať a bolo by to dopadlo ešte horšie. Takže museli ustupovať okolo Antickej lode.
Pre istotu sa však poistila a ťažké pulzné kanóny strieľali salvu za salvou do mohutného trupu Antického krížnika. Z Dolinarthu sa odlamovali veľké kusy, ktoré sa voľne vznášali vedľa vraku a niektoré zariadenia kvôli zásahom prestávali pracovať.
Jack na mostíku Daedala sledoval obrazovku na stene. Jedna z materských lodí už bola v červenej zóne, ale druhá ešte nie. Blížila sa ale neuveriteľne pomaly. Rozčuľovalo ho to a nielen jeho. Aj Caldwell a jeho podriadení boli zjavne nervózni. Jediný, kto zachovával ľadový pokoj, bol kapitán Stanton, zbraňový dôstojník lode. Sústredene hľadel na obrazovku svojho terminálu a v pravidelných intervaloch stláčal tlačidlá ovládajúce jednotlivé zbrane lode. S pokojom šachového veľmajstra strieľal jednu salvu za druhou a jeho pokoj ešte viac znervózňoval Jacka O´Neilla. Chvíľami si generál dokonca hovoril, že až bude po všetkom, tak tohoto vysokého blondína odvelí na Zem, aby v Homeworld Command robil užitočnejšie veci. Potom si však uvedomil, že by to bolo, ako uväzniť tigra v klietke. Stanton bol ostrieľaný veterán a strčiť ho do kancelárie by znamenalo trest. On si však zasluhoval skôr odmenu...
Druhá materská loď sa konečne dostala na okraj červenej zóny a pomaly sa do nej vsunula. Jack si vydýchol a ticho povedal: „Odpáľte nálože v trupe Dolinarthu!“ Kapitán Stanton ani okom nemihol. Len sa načiahol k bočnej časti svojho terminálu a stlačil uvážlivo niekoľko tlačidiel.
Niekoľko sekúnd sa nič nedialo a Jack sa začínal mračiť ako olympský Zeus. Potom sa ale v miestach, kde bol Dolinarth, objavilo silné svetlo a o dve sekundy neskôr pozemským krížnikom zalomcovala rázová vlna. V trupe Dolinarthu bolo dvadsať naquadriových náloží Mk. X, každá o sile sto megaton TNT, a tie práve explodovali.
Jack pudovo zavrel oči, aby neoslepol. Otvoril ich, až keď svetlo pohaslo. Okamžite sa pozrel na obrazovky, ale tie boli ešte stále tmavé, lebo senzory boli rušené radiáciou z výbuchu. Preto sa zahľadel cez okno do vesmíru. Ani jednu z Wraithských materských lodí nevidel rovnako ako vrak Dolinarthu. Chcel si však byť istý a tak trpezlivo čakal, kým znovu nabehnú údaje zo senzorov.
O tri minúty neskôr poručík Williams ohlásil: „Podľa senzorov boli obidve Wraithské materské lode zničené. Dolinarth tiež.“ O niekoľko sekúnd prišlo rovnaké hlásenie z ESS Gagarin a potom aj z ostatných lodí. Generál O´Neill ešte dlhú chvíľu zamyslene hľadel na obrazovky senzorov a potom sa obrátil na doktora McKaya, ktorý stál v zadnej časti veliteľského mostíku: „Myslíte, že sa trosky Dolinarthu budú dať pozbierať?“
Rodney pokrútil hlavou: „Pozbierať áno, ale využiť nie. Tie jadrové explózie ich ožiarili príliš veľkou dávkou radiácie a tej by sme sa už nezbavili. Ľutujem, generál.“ Jack zvesil plecia a po chvíľke premýšľania prikázal Caldwellovi: „Rozkaz pre flotilu: Odlietame na Atlantis! Prevezmeme zásoby jedla a čerstvej vody. Trochu si oddýchneme, skontrolujeme lode a spravíme potrebné opravy. Potom pôjdeme domov!“ Veliteľ ľahkého krížnika prikývol a pokynul svojím podriadeným, aby odoslali rozkaz na ostatné lode. Potom zaujal svoje veliteľské kreslo, lebo generál opustil mostík a odišiel do svojej kajuty.

O minútu neskôr sa hypermotory na pätici pozemských ľahkých krížnikov rozžiarili a flotila v záblesku pseudopohybu vstúpila do subpriestoru. Sústava Sharaoth Valor ostala po niekoľkých mesiacoch znovu pustá a osirelá.
Na palube ESS Daedalus si generál Jack O´Neill sadol za písací stôl v kapitánskej kajute, otvoril laptop a začal písať hlásenie z bitky. Neznášal písanie hlásení a rovnako neznášal byrokraciu. Bolo to však potrebné. S hlbokým povzdychom, ktorý svojou jemnosťou pripomínal zúrenie tajfúnu nad japonským pobrežím, položil prsty na klávesnicu a začal písať...
Rovnako začali písať svoje hlásenia aj ostatní vysokí dôstojníci, ktorí sa zúčastnili tejto misie – velitelia jednotlivých lodí, SGA-teamov a členovia jeho štábu. Byrokracia si vyberala svoju daň...

[Aiwendill]

a ešte sľúbený epilóg...

Epilóg - Osudy

Trosky Dolinarthu boli na niekoľko mesiacov uložené v dvoch hangároch v oblasti 51. V apríli 2013 bola vďaka iniciatíve admirála flotily Forlinafalca časť z nich, najmä strategické bomby, ale tiež bežné vybavenie, ako napríklad počítačové terminály, syntetizátory, debny so zásobami, oblečením, osobnými zbraňami a množstvom iných vecí, odvezená na Atlantis na palube krížnikov ESS Daedalus a ESS Concorde, ako to vyžadovala medzištátna zmluva medzi Zemou a Antickou ríšou. Materiál z Dolinarthu bol na Atlantis roztriedený a začlenený do zásob a vybavenia mesta.
Istú časť materiálu rozkradli v priebehu rokov 2015 a 2016 strážcovia hangárov, ktorí si privlastnili rôzne drobné veci a kradli tiež osoby z tajných štruktúr Hviezdneho programu, ktoré brali najmä zbraňové vybavenie. Väčšinu ukradnutého vybavenia sa už nikdy nepodarilo získať naspäť a pravdepodobne skončila zabudnutá v rôznych tajných skladoch mimo planétu Zem, keď boli tajné štruktúry prekopané a rozpustené v roku 2016 Dozornou radou Hviezdneho programu OSN.
Zvyšok vybavenia a materiálu bol v máji 2016 odvezený na základňu Telerush Var, kde boli jednotlivé veci zrecyklované a pretavené na stavebný materiál, ktorý bol následne využitý na iné projekty. Časť vybavenia znovu skončila na Atlantis, kde bola začlenená do výbavy a zásob mesta.
Ťažké pulzné kanóny a energetické generátory boli v marci 2017 v zmysle medzištátnej zmluvy medzi Zemou a Antikmi inštalované na stacionárnych platformách okolo pozemských kozmodrómov Pleseck a Vostočnij. Na dlhý čas tvorili spoločne s antickým ovládacím kreslom na Antarktickej základni hlavnú líniu planetárnej obrany Zeme. Antarktická základňa bola na nátlak ríšskej admirálky Anny Kornilovovej ponechaná na pôvodnom mieste a bola jej udelená výnimka z Antarktickej zmluvy.
Umelá inteligencia ťažkého krížnika Dolinarth skončila svoju strastiplnú púť na základni Telerush Var, keď bola skopírovaná do tamojšej databázy a pôsobila ako poradný orgán ríšskej admirálky Anny Kornilovovej spoločne s umelými inteligenciami rôznych iných zničených alebo demontovaných Antických lodí.
Meno lode Dolinarth už nebolo nikdy použité na pomenovanie nejakej vesmírnej lode, nakoľko jej umelá inteligencia ostala nažive aj napriek zániku samotnej lode. Tak to vyžadovali predpisy vojnovej floty Antickej a neskôr Alteránskej ríše.

Protos pojmenoval ty lodě jinak v AD, protože takové byli pravidla. No je zajímavý, jak Dolinarth skončil, ale jedna věc mě přesto zaráží, Anička by se dokázala zbavit oné radiace nebo ne?

Jinak Dolinarth Brolonarth a mnoho dalších lodí takhle skončilo. Dolinarth byl podle mě tak trochu výjmečnou lodí. Celkově mám dojem že Země tak pojmenovala jednu svoji vlastní loď, a ještě jedna se jmenovala Aurora, ale tu třetí si už nepamatuju.

Upravená povídka byla velice dobrá, takže jsem zvědav jak se to vyvine teď u Forlina

[Aiwendill]

Anička by sa tej radiácie dokázala zbaviť a možno aj Forlin, ale Anička je v čase, keď sa odohrávať príbeh Dolinarthu, ešte stále na zásobovacej základni číslo osem a nevie nič o svojom antickom dedičstve. Forlin je zasa v počítačoch Atlantídy a čaká na svoju príležitosť k návratu do života.

Dolinarth skončil podobne ako mnoho iných lodí. Výnimočný ani veľmi nebol. Akurát jeho umelá inteligencia...

Zem žiadnu takú loď nepomenovala. Možno ťa mýli, že sa taká zmienka vyskytla v prvej verzii Dolinarthu, ale práve preto som to prepracoval, lebo mi to nesedelo s ostatnými príbehmi...

vynikající díl

No myslel jsem to v době, kdy zní byla ŘA, a bojovala s wraithama.

[Aiwendill]

ehm... kde si našiel takú indíciu?

No, jak hledala ty informace o ostatních lodích a lodě samotný, tak mě napadlo, že by mohla posbírat veš který trosky co z Dolinarthu, když vedla jednu z posledních kampaní proti wraithům v Pegasu. Její lodě byli těžce poškozeny, tak je stáhla na Taranish Vash. Vyslala ty svoje lodě, aby natěžila Neutronium, ale některá loď mohla ještě odletět do oné soustavy kde padli ty dva křižníky.