SG Dynasty: Admirálovo dedičstvo

[andoriel]

Nekamenuju - jásám. A jestli se kromě Boromira dočkám i pána Elronda, budu na vrcholu blaha

[Aiwendill]

Elronda sa, bohužiaľ, nedočkáš. Namiesto neho sa však dočkáš

Toto je spoiler!!!:

Sarumana

a budete doooooosť prekvapení, akú úlohu som mu prisúdil

To jsem tedy zvědav... magie vs asgardské paprsky, tipnu si co vyhraje.

[andoriel]

Toho spojlerového pána jsem tam už někde zahlédla v textu... nebo jsem měla vidiny Toho mám taky moc ráda, takže se moooc těším, ať už bude tropit cokoli
Už bude další díl

[Aiwendill]

Wydra: nie, magia tam nebude... z magie mam strach a preto hodlám každú mágiu, ktorá sa tam môže vyskytnúť, vysvetliť technoblábolmi

andoriel: ano, bol v texte, ale len tak narýchlo spomenutý.

Predpokladám, že po šiestej kapitola ma budete považovať za človeka trpiaceho ťažkou psychózou

Toto je spoiler!!!:

Saruman bude totiž antik...

Proč vyzrazuješ pointu příběhu? To pak trochu strácí potom na tejmnosti.

A teraz im prestanú fungovať zbrane a budú bojovať starovekými, spolu s Kung-Fu.
Som zvedavý na ktoré oddelenie Ťa zavrú.
Tak šup šup s pokračovaním.

[Aiwendill]

Wydra: v žiadnom z mojich príbehov nikdy mágia, čary a podobné veci neboli a ani nebudú. Podobné veci patria podľa mňa do fantasy a nie do scifi (O`Neillove liečiteľské schopnosti v Lost city a schopnosti Prevorov prechádzam trápnym mlčaním... )

Puk: psychiatrických oddelení je na Slovensku veľa, počnúc pezinskou Cajlou a končiac stropkovským kláštorom. neverím, žeby boli až tak preplnené, žeby sa tam ešte jedno miesto pre mňa nenašlo

[Aiwendill]

Mikuláš vám priniesol darček v podobe ďalšej kapitoly...

Kapitola 6. - vysvetlenia alebo len ďalšie otázky?

Generál O´Neill, veliteľ SAFPE – ozbrojenej zložky Hviezdneho programu, len neveriacky hľadel na tvár plukovníka Ellisa na monitore, keď mu ten hlásil, že objavili Stredozem a že boli požiadaní, aby pomohli Gondoru vo vojne proti Mordoru. Najprv si myslel, že Ellis je zdrogovaný, potom mu napadlo, že mu len jednoducho šibe a zapojenie do vojny mu povolil až keď si pozrel záznam z bezpečnostnej kamery, na ktorom bolo nahraté rokovanie plukovníka a doktorky s Ecthelionom. Podľa Ellisovho názoru však bola celá planéta v ťažkom stredoveku, aspoň podľa dostupných zistení zo zamaskovaných Jumperov, a preto by nasadenie pozemskej techniky mohlo vyhrať vojnu v priebehu niekoľkých dní až týždňov a to bez vlastných strát. Zároveň oznámil problémy s riadiacou jednotkou motorov. O´Neill sľúbil, že pošle ESS Concorde, ktorá má o tri dni letieť na diplomatickú misiu k Slobodným Jaffom a cestou sa môže zastaviť pri nich a doručiť náhradné diely pre ESS Apollo.
Po potvrdení, že sa môžu zapojiť do bojov, zavolal Ellis doktorku a oznámil jej novinky zo Zeme. Potom obaja nasadli do jedného z Jumperov spolu s komandom plne ozbrojených vojakov a odleteli do Lond Angren. Tam pristátie Jumperu na námestí spôsobilo nemalý rozruch, lebo všetci chceli vidieť záhadných cudzincov. Nakoniec však prišiel Ecthelion a Ellis mu oznámil, že dostal povolenie zapojiť sa do bojov. Táto správa spôsobila ovácie medzi zhromaždenými ľuďmi na námestí, lebo začali veriť, že sa možno nakoniec ubránia zdrvujúcej presile zlých orkov. Ellis však hneď poznamenal, že by bolo vhodné upovedomiť o tom aj Boromira a ostatných vodcov a veliteľov a dohodnúť s nimi ďalší postup.
S nemalým strachom si sadol Ecthelion do pohodlných kresiel Jumperu a vydal sa spolu s pozemšťanmi do Aglarondu, kde sídlil knieža Boromir a odkiaľ riadil obranu Rohanskej brány. Neskutočne pokročilá technika v ňom vyvolávala bázeň, avšak doktorka ho jemne potľapkala po ruke, aby mu dodala odvahy. Potom sa upokojil a zaujala ho krajina, nad ktorou leteli.
Ich prílet do Aglarondu a následné pristátie na nádvorí pevnosti vyvolal hemženie vojska. Keď sa zadné dvere Jumperu otvorili, uvítala ich hustá clona nastražených kopijí. Potom sa však kopije sklonili, keď von vyšiel Ecthelion a vysvetlil, čo sa stalo. Dvaja vojaci ostali v Jumperi strážiť a ostatní nasledovali plukovníka a doktorku k regentovi.
Keď vošli do veľkej ústrednej siene pevnosti, privítal ich vysoký muž mohutnej postavy a šedivých vlasov, ktorý sa predstavil ako správca Boromir. Srdečne sa zvítal s Ecthelionom a ten mu potom vyrozprával celú situáciu. Boromirová tvár sa rozžiarila radosťou nad novým vývinom situácie vo vojne. Potom mu však tvár stvrdla: „Vaša pomoc prichádza možno neskoro. Včera prišla správa od kniežaťa Imrahila. Dol Amroth padol. Imrahil evakuoval všetkých, ktorých mohol do Lond Galenu a sám odplával na poslednej lodi.“ Ecthelion zbledol: „A ostatní? Faramir? Duilin?“
Boromir ich oboznámil so situáciou: „Na juh od Bielych hôr držíme frontu na rieke Ringló. Je rozvodnená a nedá sa cez ňu prejsť. Duilin poslal správy pred dvoma dňami, že už evakuoval celú provinciu okolo Ethringu a Calembelu a civilistov stiahol k Erechu. V mestách sú už iba vojaci. Ďalej hlásil, že ak voda poklesne, vyprace Ethring bez boja a tiež aj Calembel a so svojimi jednotkami ustúpi k pevnosti Erech, lebo tá sa dá lepšie brániť. Faramir je odrezaný v Ithiliene a bráni sa v stržiach Arnenských hôr. Zatiaľ úspešne, ale posledná správa od neho je spred dvoch týždňov a hlási, že majú jedlo už len na mesiac. Hľadel som dnes ráno do palantíru a rozprával som sa s radcom Sarumanom. Pripravuje Angrenost na možné obliehanie a dorazili mu posily asi tisíc mužov, takže má dobré vyhliadky, že sa ubráni v prípade útoku. V roklinách Bielych hôr sa bránia stovky mužov, avšak sú roztrúsení a nekoordinovaní. Pevnosť v Temnej rokline sa ešte bráni, ako som videl. Najhoršie však je, že cez Calenardhon sa presúva obrovská armáda. Asi sedemdesiattisíc mužov. Smerujú priamo k nám a budú tu asi o dva dni. Stiahol som sem všetkých, ktorých som mohol. Čo tvoje jednotky, Ecthelion?“
Ecthelion sa zahniezdil: „Mám asi tisíctristo mužov, ale nedokážu sem doraziť včas. Požiadal som však týchto cudzincov, aby nám pomohli a oni súhlasili. Len vďaka ním som sa sem dostal ja tak rýchlo.“ Boromir sa otočil na plukovníka Ellisa a ten sa mu predstavil. Na regentovú nevyslovenú otázku odpovedal: „Dokážeme dopraviť do tejto pevnosti všetkých vojakov z Lond Angren. To nie je pre nás problém. Tiež dokážeme vystopovať a dopraviť sem aj jednotky a mužov, ktorí sú roztrúsení v lesoch Calenardhonu. Proti armáde, ktorá sa presúva cez Calenardhon a mieri sem, môžeme použiť naše lietajúce stroje a dosť ju zmenšiť, takže výsledný nápor nebude taký hrozivý.“ Boromir prikývol a opýtal sa: „Kedy môžete začať?“ Ellis sa usmial: „Okamžite. Ak chcete, tak to môžete sledovať zo stroja, ktorým sme k vám prileteli. Môžeme vás ním dopraviť vo veľmi krátkom čase na akékoľvek miesto, kam budete chcieť, aby ste mohli veliť svojim jednotkám.“
Boromir skamenel, potom však nazbieral odvahu vliezť do neznámeho stroja a prikývol. Vydal ešte rozkazy posádke Aglarondu a so strachom nastúpil spolu s Ecthelionom do Jumperu. Ellis ho posadil na miesto dopredu, aby mal čo najlepší výhľad a sám si s doktorkou sadol na zvyšné dve sedadlá v prednej časti Jumperu. Vojaci vzadu sa museli potlačiť. Keď vzlietli do vzduchu, Boromir zbledol. Po chvíli sa mu však sebavedomie vrátilo a on so záujmom hľadel na Stredozem zo vzduchu. Hľadel na miesta, ktoré doteraz videl iba na mapách a občas sa zamračil. To vtedy, keď videl nepriateľské jednotky a ich postup. Po niekoľkých minútach požiadal Ellisa: „Plukovník, môžete ma dopraviť do Angrenostu k radcovi Sarumanovi?“ Ellis prikývol a dal pokyn pilotovi, aby otočil na západ k Aglarondu a potom na sever k Hmlistým horám. Pilot tiež videl a čítal Pána Prsteňov a teda sa ako-tak vedel orientovať v Stredozemi.
O desať minút neskoršie sa pred nimi vynorila štíhla a lesklá veža z antracitovo čierneho kameňa obklopená prstencom mohutných hradieb. Keď sa priblížili s Jumperom k veží, objavilo sa na čelnom skle dialógové okno a v ňom tvár staršieho muža: „Neznámej lodi, tu je pevnosť Angrenost. Identifikujte sa!“ Pilot zapol kanál a odpovedal: „Pevnosť Angrenost, tu je Jumper 2 patriaci k lodi Pozemskej vesmírnej flotily Apollo. Máme na palube gondorské kniežatá Boromira a Ectheliona a žiadame o povolenie pristáť v pevnosti!“ Muž na obrazovke sa zarazil: „Pozemská flotila?“ Potom sa však jeho výraz zmenil a nahradila ho zvedavosť: „Dobre, povolenie pristáť v pevnosti udelené, pristaňte na plošine na vrchole hlavnej veže. Budeme vás tam čakať!“ Potom sa spojenie prerušilo.
O niekoľko minút neskoršie Jumper pristál na streche veže a otvorili sa zadné dvere. Doktorka, plukovník a obaja gondorskí šľachtici vyšli von a zbadali staršieho muža v bielom odeve, ktorý s nimi predtým hovoril. Boromir a Ecthelion sa s nim radostne zvítali. Potom ustúpili nabok a starec sa zahľadel pozorne na Annu a Ellisa. Ten sa ozval: „Plukovník Abraham Ellis, veliteľ ESS Apollo. Toto je doktorka Anna Kornilovová.“ Jemne naznačil úklon a starec sa vzpriamene predstavil: „Ja som Saruman, člen a vodca Bielej rady. Ráčte dole do veže, máme sa o čom porozprávať...“ S tými slovami sa otočil a vošiel na schodisko umne skryté v jednom zo štyroch pilierov veže. Všetci ho nasledovali.
Zostúpili po schodisku až do jednej z veľkých komnát. Anna si všímala jednotlivé detaily, keď vstúpila do miestnosti. Z každého kúta, z každej ozdoby, z nábytku a vlastne z celej veže doslova sálala vznešenosť. Keď sa usadili vo vyrezávaných kreslách, začal rozprávať Ecthelion o aktuálnej situácii a ako nečakane pristála neďaleko Lond Angrenu vesmírna loď. Saruman ho občas prerušoval otázkami o detailoch a potom Boromir rozvinul náčrt stratégie proti postupu nepriateľských jednotiek, ktorý sa mu začal rodiť v hlave počas letu Jumperom. Ellis doplňoval rozprávanie stručnými informáciami o tom, čo môžu jeho muži vykonať a Anna mlčala. Pozorne počúvala strategické plánovanie a ukladala si do pamäti všetky dôležité informácie, ale v kútiku mysle jej blikala varovná kontrolka. Toto prostredie a radca Saruman jej boli zvláštne povedomí.
Nakoniec sa muži dohodli na spoločnej stratégii a vstali z kresiel. Anna sa však ospravedlňujúco usmiala a požiadala Ellisa: „Plukovník, rada by som ešte chvíľku zostala a porozprávala sa so Sarumanom o istých veciach ohľadom tejto planéty.“ Plukovník sa zarazil a chcel sa opýtať o akých veciach, ale potom pokýval hlavou a povedal jej, že ju počkajú v Jumperi a nech dlho nemešká. Keď sa za Ecthelionom, Boromirom a Ellisom zavreli dvere komnaty, otočila sa ku Sarumanovi a pozorne si ho premerala. On ju tiež pozorne sledoval. Nakoniec, po dlhej chvíli vzájomného pozorovania, sa Saruman ozval: „Tak čím vám teda môžem poslúžiť?“
Anna sa nadýchla a ticho povedala: „Rada by som sa dozvedela, ako je možné, že ste nás kontaktoval v Jumperi. Dosť ma to prekvapilo. Nečakala som, že máte technológiu schopnú komunikácie s antickými zariadeniami.“ Saruman sa zhovievavo usmial a pokynul jej k jednym dverám. Keď ich otvoril, zbadala vysokú miestnosť, v strede ktorej stál kamenný podstavec s čiernou krištáľovou guľou. Saruman prišiel ku guli a vystrel nad ňu ruku: „Palantír je dedičstvom dávnych vekov, keď sme boli veľkí a mocní. Tomu, kto ho dokáže ovládať, ukáže vzdialené kraje podľa jeho ľubovôle a prostredníctvom neho možno komunikovať s inými palantírmi. Keď som dnes hľadel do palantíru, zbadal som v ňom vás a tak som vás kontaktoval. Je to jedna z jeho možností, o ktorých málokto vie.“
Anna podišla k podstavcu a fascinovane natiahla ruku k palantíru. Saruman ju už chcel zadržať a napomenúť, keď sa zrazu kameň rozžiaril oslnivo bielym svetlom. Anna hľadela do kameňa, avšak Saruman si hneď zakryl oči, lebo ho silné svetlo oslepilo. Keď po chvíli odtiahol ruku a jeho zrak si privykol na silnú žiaru, zbadal, že tmavá komnata vyzerá akosi vľúdnejšie a príjemnejšie. Anna sústredene hľadela do palantíru s rukou vystretou nad žiariaci kameň a prsty sa jej občas jemne pohybovali. Do ticha sa ozval jej hlas: „Ako vidím, experiment s mutáciou sa vám nakoniec vymkol z rúk. Napriek tomu, čo vám Janus aj Myrddyn povedali, ste pokračovali v pokusoch až sa vaše výtvory postavili proti vám. Že Saruman? Alebo by som mala skôr povedať Curumo?“
Sarumana akoby uštipol had. Odskočil od palantíru asi na dva metre dozadu a zdesene hľadel na doktorku. Tá vzhliadla od palantíru a uprene sa naňho zadívala. Saruman vyjachtal: „Kto ste?“ Anna odvrátila pohľad a znova sa zahľadela do palantíru. Potom ticho povedala: „To nie je podstatné. Podstatné je, čo urobíme s výsledkami vašich pokusov. Ako vidím, tak laboratória v Mordore produkujú v automatickom cykle stále nových a nových mutantov. Prečo ste ich nezničili? Máte predsa v Orthancu ovládacie kreslo a drony!“ Saruman pokrútil hlavou: „Kreslo je poškodené už mnoho rokov. Je nepoužiteľné a ja nemám žiadnú možnosť ho opraviť. Je to len pomocná základňa. Mysleli sme, že sa nám podarí ubrániť ostatné naše zariadenia, aby sme sa sem vrátili a opravili poškodené zariadenia, ale podcenili sme tvory, ktoré sme stvorili. Kým sme si stačili uvedomiť, čo sa deje, prevalcovali nás početnou presilou.“
Anna chvíľu hľadela do palantíru a potom sa rozhodla: „Musíme deaktivovať tie laboratória!“ Saruman prikývol: „Áno, ale dostať sa do Mordoru je problém. Nad celou tou oblasťou sú antické štíty napájané geotermálnou energiou. Skúšali sme spočiatku zničiť tie laboratória pomocou dronou, ale nedokázali sme prestreliť štít. Dá sa tam ísť len cestami cez tri priesmyky. Okrem toho sú stále zapnuté automatické obranné systémy.“ Anna sa zamyslela a potom sa opýtala: „Máte špecifikácie toho štítu?“ Saruman prikývol: „Áno, iste.“ Anna sa usmiala: „Tak sem s nimi. Potom choďte za plukovníkom Ellisom, nech odletí bezo mňa. Zrejme tu na nejaký čas zostanem a budem študovať tie plány. Ale nehovorte mu o tom nič. Povedzte mu len, že tu zostanem a nech sa o štyri dni vráti po mňa v Jumperi...“
Saruman prikývol a na chvíľu vyšiel z miestnosti. Potom privliekol do miestnosti ťažký vyrezávaný podstavec z čierneho dreva a položil naň niečo veľmi podobné pozemskému tabletu, ale v antickom designe. Potom sa so slovami: „Idem doručiť vás odkaz plukovníkovi.“ stratil.

ešte mam otázku: to je na tomto fóre nastavený znakový limit pre predmet príspevku? lebo jednoducho ma to nepustilo napísať plný názov do predmetu, lebo bol príliš dlhý...

[andoriel]

Konečně jsem se dočkala Aničky i Boromira
Saruman se zatím moc neprojevuje, ale určitě to časem napraví A když ne, tak se projeví někdo jiný
Tak děkuju, Mikuláši, a těším se na pokračování.

[Aiwendill]

Trocha spoilerov k ďalším dielom:

nečítať, ak nechcete prísť o prekvapenie!!!

Toto je spoiler!!!:

v ďalšej kapitole prežije doktorka Kornilovová silný psychický otras, ktorý potom ovplyvní mnoho vecí. v osmej kapitole zažijete vojnu o prsteň - druhé vydanie v deviatej kapitole skončí návšteva stredozeme a príbeh sa začne posúvať ďalej...

[Aiwendill]

takže ďalšia kapitola je na svete...

Kapitola 7. – Príbehy z minulosti

Plukovník Ellis si vypočul doktorkin odkaz, ktorý mu poslala po Sarumanovi a pokrčil plecami. Patrila do inej zložky Hviezdneho programu a de iure bola až do ďalšieho rozhodnutia z vyšších miest stále veliteľkou zásobovacej základne číslo osem, hoci základňa zanikla spolu s planétou, na ktorej bola postavená. Bola mu teda funkciou rovnocenná a mohla robiť, čo uznala za vhodné. To, čo v nej stihol spoznať počas letu z keránskej základne, mu napovedalo, že sa z miestnych pokúsi vytiahnuť nejaké informácie, alebo niečo plánuje. Vydal preto rozkaz k odletu.
Doktorka Kornilovová medzitým sústredene študovala údaje na antickom tablete. Keď do miestnosti vstúpil znova Saruman, vzala ho pohľadom na vedomie, ale ďalej študovala údaje na tablete. Keď došla na koniec, uprela oči na Sarumana, ktorý sa medzitým posadil do kresla podobného trónu. Chvíľu ho prevrtávala tvrdým pohľadom a potom sa opýtala: „Takže Curumo? Povedz mi všetko o tom, ako ste to tu zbabrali?“
Saruman sa vystrel v kresle a pozrel na Annu. Počiatočný šok z toho, že toľko o ňom vie, už pominul a on sa stihol dostať do formy. Ignoroval jej otázku a sám sa opýtal: „Kto si? Ako je možné, že toho toľko o mne a o mojom projekte vieš? A odkiaľ máš schopnosti, ktoré ti umožňujú ovládať palantír v rozsahu, v akom to nedokážem ani ja? Najprv mi povedz svoj príbeh a ja ti potom poviem, čo chceš!“
Anna sa ostro nadýchla, ale potom vydýchla a ticho povedala: „Som Anna Kornilovová, doktorka biológie a farmakológie zo Zeme, planéty, ktorú poznáš ako Terru Atlantus. Bola som veliteľkou zásobovacej a výskumnej základne našej flotily, ale základňa bola zamorená baktériou Dobsia Parpolea a všetok personál okrem mňa zomrel. Ja som sa prebrala po dvoch týždňoch a podarilo sa mi omylom kontaktovať Keránske impérium. Vyliečili ma a odvtedy sa mi občas zdajú sny, akoby som bola niekým iným. Nejakým vysokopostaveným antikom. A mám vedomosti, o ktorých netuším, ako som k nim prišla. Napríklad aj o tebe, Curumo a o projekte mutácií, ktorý si viedol na tejto planéte. Ozaj, čo sa stalo s Pardéncami, ktorí obývali túto planétu? Ten palantír je stopercentne ich výrobok.“
Saruman pokýval hlavou a pohodlne sa oprel. Potom jej odpovedal: „To dáva odpoveď na mnoho otázok. Takže ťa tá baktéria zmutovala a keránci ťa potom vyliečili? To dáva zmysel. Ich medicínsky výskum v niektorých oblastiach už predbehol aj náš vlastný. Ale ani tak by si nemala mať vedomosti o tom, kto som ja alebo o mojom projekte...“ Tu sa zarazil a pozorne sa zahľadel na jedno miesto pri dverách. Potom tým smerom načiahol ruku a vystrel ukazovák so slovami: „Ukáž sa! Viem, že tam si!“
Chvíľu sa nič nedialo a potom sa na mieste, kde Saruman ukazoval, objavila svetielkujúca hmla a z nej sa zhmotnil mladý muž. Saruman zalapal po dychu: „Ralert? Čo tu chceš?“ Povznesený antik sa naňho zahľadel s kritickým výrazom a potom jemne modulovaným hlasom povedal: „No predsa zodpovedať tvoju otázku o jej schopnostiach a vedomostiach.“ Anna sa okamžite otočila na Ralerta: „Čo o tom vieš? Odpovedz!“ Antik sa zasmial: „Rovnaká ako jej otec!“ Potom sa otočil a sadol si na jedno z voľných kresiel. Uvelebil sa a začal rozprávať: „Doktorka Kornilovová bola zmutovaná baktériou Dobsia Parpolea ako už povedala. Keď ju keránski doktor Fasterin liečil a vyplavoval jej z tela špeciálnymi roztokmi posledné zvyšky baktérie, zistil, že ešte stále mutuje. To sa nemalo diať, lebo baktéria už nepôsobila. V skutočnosti to bola už druhá mutácia. Tú prvú spôsobila tá baktéria. Keď sa doktorka prebudila vtedy v tom bunkri, bola pozoruhodne svieža a zdravá, že?“
Anna prikývla a Ralert pokračoval: „Baktéria spôsobila, že jej telo začalo fungovať ináč ako je obvyklé. Zmeny na úrovni chromozómov spôsobili, že jednak sa rapídne zvýšila jej mozgová aktivita a začala premýšľať v súvislostiach, v akých dovtedy nepremýšľala a jednak aj to, že do jej spomienok sa dostali spomienky jej predkov, konkrétne jej otca, ktoré boli ukryté v genetickej pamäti. Normálne sa tieto spomienky s každou generáciou rapídne zmenšujú, ale takto blízko ku pôvodcovi sú stále vo veľkej miere zachované.“
Anna okamžite zareagovala: „Chcete povedať, že môj otec bol antik?“ Povznesený antik sa usmial: „Áno. Váš otec bol zvláštnou osobnosťou. Geniálny a pritom tak odlišný od všetkých našej rasy. Pred istým časom sa vrátil do nižšej sféry a splodil vás. Potom sa znova povzniesol. Keď sa Ostatní dozvedeli, čo vykonal a ako zasiahol do nižšej sféry, rozhodli sa ho potrestať za porušenie pravidiel. Nesmel vás nikdy a nijako kontaktovať. Bol neustále pod prísnym dohľadom. Napriek tomu však našiel cestu, ako uniknúť svojim strážcom a vykonal ešte jeden čin proti pravidlám. Znovu zasiahol do nižšej sféry. A to vtedy keď zmutoval znovu telo svojej dcéry a upravil jej nové schopnosti.“ Saruman sa ticho opýtal: „Ako zmutoval?“ Ralert očividne posmutnel: „Dá sa to povedať tak, že doladil mutácie spôsobené tou baktériou a pridal niečo navrch. Očividne predvídal, že proti nemu potom znova zasiahneme a ukryl v pamäti svojej dcéry poznatky a schopnosti, ktoré by nemala mať. A to ani s prebudenou genetickou pamäťou.“ Doktorka však pevným hlasom povedala: „Aké schopnosti?!“ Ralert si vzdychol: „to nikto nevie kým sa neprejavia. Jedna sa prejavila pred chvíľou. Schopnosť ovládať pardénske zariadenia, napríklad palantír.“
Saruman však namietol: „Ale veď ja tiež dokážem ovládať palantír! Síce nie úplne ale predsa!“ Povznesený antik však len odvrkol: „Áno, ale ako dlho ti trvalo, než si sa to naučil. S pardénskou technológiou je rovnaký problém ako majú ľudia s našou. Pri dostatočnom sústredení sa dá ovládať, ale na úplne ovládnutie je potrebné genetické vybavenie a vedomosti, ako na to.“ Potom pokračoval jasnejším hlasom: „Ako som povedal, schopnosti sa prejavia, keď to bude potrebné.“
Anna si to všetko sumarizovala a potom sa opýtala: „Ako sa vlastne volal môj otec? Ešte ste mi to nepovedali.“ Ralert odpovedal: „Sinert. A to je všetko, čo vám smiem povedať. Už musím ísť.“ Sarumanovi ušlo tiché zasyknutie ale Anna sa ešte opýtala: „Ešte jedna otázka: Kde je teraz môj otec?“ Povznesený antik sa na ňu ticho zadíval a potom povedal: „Mŕtvy. Ostatní porušovanie pravidiel netolerujú. A už vôbec nie otvorenú vzburu proti zavedenému poriadku.“ S tými slovami sa rozplynul vo vzduchu a nechal ohromenú doktorku a Sarumana tak.
Anna dlho ticho sedela a hľadela na prázdne kreslo. Po tvári jej stekali slzy a ona len sedela. Nakoniec potiahla nosom a utrela si slzy. Otočila sa k Sarumanovi a z jej pohľadu ho zamrazilo. Poznal jej otca osobne a ona mu bola veľmi podobná. Teraz to už videl jasne. V tvári sa mu dosť podobala a aj jej správanie prezrádzalo, že je jeho dcérou. Pred rovnakým zamračeným pohľadom sa kedysi triasli celé galaxie...
Mladá ruska s antickými koreňmi potom ticho ale veľmi tvrdo povedala: „Pomstím svojho otca! Pomstím ho, aj keby to malo znamenať vyhladenie celej antickej rasy!“ Chvíľku premýšľala a potom dodala: „Ale najprv sa postarám o problémy tejto planéty...“ Saruman sa zachvel pri tých slovách.
Anna sa otočila a spravila niekoľko krokov k palantíru. Natiahla nad neho ruku a jemne zagestikulovala, ako keby stláčala klávesy neviditeľnej klávesnice. Palantír sa rozžiaril oslnivo bielym svetlom. Dlho do neho hľadela a ticho premýšľala. Potom sa svetlo z palantíru stlmilo a Saruman videl, že sa v ňom objavila hlava plukovníka Ellisa. Ten vyzeral dosť prekvapene, keď ho Anna kontaktovala do Jumperu cez palantír. Anna však len úsečne povedala: „Plukovník, preskúmala som za pomoci tunajších prístrojov celú situáciu a potrebujem, aby ste sem prileteli hneď ako vyložíte správcu Boromira a lorda Ectheliona. Vyložím vám svoje plány.“ Ellis sa očividne chcel niečo opýtať, ale ona už deaktivovala spojenie.
Potom sa otočila na Sarumana: „A teraz mi poviete všetko, čo viete o tomto svete. A podrobne! Musím vymyslieť plán pre celú operáciu...“ S tými slovami si sadla znova do kresla a uprela tvrdý pohľad na antika. Ten si len vzdychol a začal rozprávať...

[andoriel]

Tak se leccos vysvětlilo dost rychle a Antici přitvrdili Nejsem si jistá, jestli jsem slyšela, že by před tím někoho zabili Přiznávám, že jsem je zase tolik nesledovala, abych si byla jistá.
Ale nevadí. Jestli má být taťka mrtvý, tak bude Anička se s tím určitě vyrovná - nějak
A už se těším, jak bude dávat do pořádku Středozemi

[Aiwendill]

Aby som potesil mojich vernych citatelov a uistil ich, ze anickin pribeh sa tak skoro neskonci, pustam do obehu spravu, ze som prave dopisal strnastu kapitolu a zacal pisat kapitolu patnastu. Enjoy!

Som rád a potešný, že sa tak usiluješ.
Nemám dosť času aby som komentoval každú časť, ale určite si ho nájdem a dobehnem zameškané.
Takže poďme zachrániť Stredozem a ponaprávať charakter Antikom.