SG Dynasty: The Last of Ancients - 102. Kapitola - Ultimátum

[Aiwendill]

Skvelé... a teraz skús všetko, čo si teraz napísal, aplikovať na situáciu, keď sa vzbúria dve tretiny tvojej vlastnej jednotky a spolu s ľuďmi, na ochranu ktorých bola tvoja jednotka primárne určená, sa postavia proti tebe, pričom maju nad tebou vojensku aj technickú prevahu. Plus do toho pridaj aj štipku psychologie, že bojuješ proti kamarátom. Čo ti z tvojho brilantneho vojenského riešenia zostane?

[Strýček Forďa]

jediná možnost. Překvapivý útok v noci ze zálohy, protože jinak nemám šanci... takže z mojí brilantní strategie zůstalo vše...

Jinak Sakra jsem voják, city pro mě v tu dobu neexistují. Najdu si nějakou vlastní spásnou myšlenku, která mi omluví boj s mími kamarády.

Třeba:

"Předpadnul jsem je v noci a zabil, deset mích kamarádů, abych tak obsadil křeslo, protože jinak bych musel bojovat zítra a zabít sto mích přátel..."

Ostřílený voják (takže všichni co na A. jsou) musí jednat v boji okamžitě, nemůžou si dovolit zaváhat... Protože to by je stálo život.

S emocema na mě nechoď, to je věc, která jde úplně mimo mě, protože je nepociťuji a když už ano, tak povětšinou pouze hněv. Emoce jsou primitivní lidský popud, který ničí a poškozuje jinak dokonalý lidský intelekt a logiku.

Z tohoto důvodu se dokážu povznést nad situaci, oprostit se od zbytečných detailů a pohlédnout na problém z nadhledu.

Přidej k tomu ještě absenci svědomí, pouze nastavené hranice, co se může a co ne, nicméně ty můžu snadno překročit, pokud si to odůvodním...

Příklad. Abych zachránil tři lidi, musím zastřelit dva další. Neexistuje jiná možnost, pokud nevystřelím, zemřeme všichni. Já osobně bych ani nezaváhal a vystřelil a svědomí by mě nehryzalo... Nevím jak tebe.

A když to všechno sečteš, dostaneš geniální analytikou mysl, která nepodléhá stresu...

Aneb. když samochávála smrdí...





BTW: ten 3D Capcha nefunguje, zrovna jsem banoval nového Spambota

[Aiwendill]

Nuž, keby som aplikoval tvoje riešenie na situáciu na atlantis, tak by som ta v pripade, že by si prehral, poslal pred vojensky sud (mnohonasobná vražda civilistov podľa ženevských konvencií, neuposlúchnutie rozkazu priameho nadriadeného - to, že sa on vzbúril proti systému by nehralo rolu. Mal si ho poslúchať... a ešte niekoľko dalsich deliktov.). V pripade, že by si vyhral, tak by si za takýto postup putoval tiez pred vojenský súdny tribunál. (Mnohonasobná vražda podla ženevských konvencií, vážne ohrozenie narodnej bezpečnosti prostredníctvom zmarenia dôležitého vojenského výskumu atď.). Existuje aj nieco take ako vyjednávanie a nesmrtiace prostriedky...

Vieš... keď za hitlerovského nemecka policajt spacifikoval zločinca, musel potom vysvetľovať, prečo NEPOUŽIL zbraň. Dnes policajt musi vysvetľovať, prečo použil zbraň. Tak si teda uváž, aky postup by si použil pri vzbure vedcov, ktorí robia mimoriadne dôležitý vyskum. Ich životy a vysledky ich prace majú pre politikov väčšiu cenu ako zivot teba ako vojaka. Ergo musíš použiť na potlačenie vzbury take prostriedky, aby to vedci a civilisti prežili a to bez ohľadu na tvoju bezpečnosť, ináč pôjdeš pred vojenský súd, či už prehráš alebo vyhráš...

[Strýček Forďa]

What??!! Vždyť jsi sám řekl, že spousta lidí zařve, tak jsem tak nějak počítal s tím, že se prostě bojovat bude a to zbrojení tomu i napovídá...

Ale strašně mě mateš, protože nepostupuješ podle žádných ze standardizovaných postupů, takže se těžko odhaduje co máš v plánu.

Já vycházel z toho, že vyjednávání nelze uskutečnit a zkrátka se bude bojovat... To z kapitoly i z toho co jsi psal vyplývá.

Pro informaci: USA podobně jako Rusko, nikdy žádné vojenské úmluvy nepodepsalo... Z jednoduchého důvodu... Oni jsou supervelmoci, proč by si svazovali ruce? Amerika veškeré tyto dohody vypověděla už před lety...

Jedinou, kterou podepsala a dodržuje je ochrana civilistů...

To, že zbrojení a boj není nejmoudřejší řešení jsem naznačil už výše, s tím, že já bych to udělal jinak, ale ty jsi tak nějak furt řešil ten boj, tak jsem si řekl, takže se zkrátka bude střílet... Tak jsem se tomu přizpůsobil a představil plán...

Ale základní pravidlo, co ti budou vtloukat do hlavy v armádě. Je: TVŮJ ŽIVOT JE TEN NEJDŮLEŽITĚŠÍ Pokud na tebe někdo tasí zbraň, nebo si to myslíš, tak ho zkrátka zneškodníš... Protože jde o TVŮJ život...
Ergo se vtlouká do hlavy medikům. Nechoď mu pomoct, když riskuješ svůj vlastní život... Když je riskantní k němu jít, tak mu zamáváš, "ahoj, můj život je důležitější než tvůj, sbohem"

Žádný kecy z filmů, že nikdy sví muže někde nenecháš, HOUBY... Necháš, aby jsi zachránil krk svůj a svých kamarádů. Komu to pomůže, když zařvete všichni, hmm?

Jenže tohle civil nikdy nepochopí... Příčí se to jeho moralitě a smyslu pro čest, ale válka není o cti...

Pokud toho člověka zabiju v sebeobraně. (myslím si, že tasí zbraň) můžou mě soudit max. za nepřiměřenou obranu. Policisté někoho zastřelí běžně... Naposledy 14 letého kluka co na ně vytáhl kuličkovku. Nebo chlápka, kterýho zastavili a on se sehl do kaslíku pro doklady. Mysleli si, že šahá pro zbraň, prásk... Samozřejmě je pak rodina mrtvého zažalovala, kdo by ne, ale stejně je většinou spostili obvinění...

Pokud někoho zabiju při mojí vlastní agresy, jdu před vojenský soud, pro bezdůvodné použití smrtící síly. Pokud jednám v "sebeobraně" dostanu max. nepřiměřenou sebeobranu, tudíž mi do papírů udělají záznam, ,možná mi srazí hodnost a sníží plat, ale to je tak vše...

Počkej, já to ale celé to přepadení plánoval pro vzbouřence, ne pro loajální...
protože pro loajální je úplně jiná situace...




Ale stejně je to nakonec všechno jedno, protože se dělá ústupek čtivosti...
Koho by bavila akce, která by byla tak blesková, že by čtenář nezaznamenal její začátek a už by byl konec

[Aiwendill]

1) usa aj rusko podpisali tak haagske ako aj vsetkych sedem zenevskych konvencii 4 zakladne a 3 dodatkove) tolko k tomu. Rusko akurat nepodpisalo treti zenevsky protokol ale vsetky konvencie su pevne dane v zakonoch tych krajin a hlavne v usa sa dost casto vyuzivaju... na vzburu atlantidy by sa dal aplikovat druhy zenevsky protokol o ochrane nezucastnenych stran vo vnutrostatnom konflikte.

2) to, ze si myslis, ze ten druhy ma zbran, ti kazdy schopnejsi pravnik rozmeta ako nic a dokaze ta usvedcit z ukladnej vrazdy alebo aspon zabitia, pretoze pred zakonom sa setsakramentsky rozlisuje ci mal zbran alebo nemal. V amerike sa mozno strielaju ale podla nasich zakonov by si za zabitie neozbrojeneho ( hoci by si si myslel, ze je ozbrojeny) dostal peknych par rokov natvrdo. Preto maju nasi vojaci aj policajti povinnost strielat najprv varovne vystrely...

3) pokial jednas takto pri vlastnej agresii a vyhras, tak ta to nemusi trapit. Historiu aj zakony pisu vitazi. Musim sa ti ospravedlnit, pretoze ja som bol presvedceny, ze to pises z pohladu loajalistov... a vysledok je dopredu dany, pricom bude boj aj vyjednavanie. Ak si prejdes znovu AD, tak zistis, zenakoniec sa predsa len dohodnu...

[Strýček Forďa]

S tím Ruskem a USA máš pravdu, spletl jsem si to s trošku jinými dohodami o zbrojení...
Co se týká toho zabití, trošku jinak se posuzuje, když jsi ve válečném stavu/ zóně... Co se týká přesného postupu v reálném životě pro držitele ZP, tak si už bohužel nepametám jak to přesně podle legislativy je, lebo jsem zbroják dělal před třemi lety, díky závodní střelbě a už si to moc nepamatuji, což není úplně dobře, ale stávají se i horší věci...

[Aiwendill]

No, mam dostatok kamaratov pravnikov, s ktorych taham rozumy, takze viem. Sebaobrana a to aj neprimerana, je to len vtedy, ked ten druhy je ozbrojeny, alebo prejavi jasny umysel ti ublizit ci ta zabit inym sposobom, napriklad pomocou auta a podobne. Pokial nie je ozbrojeny a napadne ta napriklad len pastami alebo slovne (provokuje) tak sa to vzdy kvalifikuje ako zabitie, resp. Vrazda. V usa je to inac...

[Strýček Forďa]

Lenže tohle všechno se vztahuje pouze na náš stát, státní uskupení,ppř. Planetu v pegasu si můžou jít právníci vylízat p*del protože tam nemá SK, CZ, popř.USA žádnou právomoc...

Jsou na území státu antické říše tudíž by byly souzeni podle platných zákonů státu, ve kterém se vražda odehrála... tudíž podle zákonu antické říše

Strýček Forďa píše:

Čeče, vůbec si nevybavuji... který to byl díl?


A jinak Aiwe, toho Ďasa si vyprošuju, jinak vezme ďas tebe!

kapitola 66

[Aiwendill]

tak tu teda máte novú kapitolu...

Kapitola 99. – Vive la Révolution!

Na piaty deň od generálovho pohrebu sa na Atlantis aktivovala hviezna brána a do mesta začal prúdiť dav civilistov. Šlo prevažne o rodinných príslušníkov členov Expedície, ktorí dostali mimoriadne povolenie navštíviť mesto. Táto návšteva sa pripravovala už niekoľko mesiacov a bola súčasťou urovnávania vzťahov v rámci Hviezdneho programu, o ktoré požiadala švajčiarská vláda.
Táto návšteva rodinných príslušníkov však mala aj svoju druhú stránku, ako sa Forlin o tri dni dozvedel z tajne odpočutého rozhovoru medzi čerstvo povýšeným brigádnym generálom Sheppardom a generálom Gerasimovom. V tejto prvej skupine boli len rodinní príslušníci vzbúrencov a bola súčasťou evakuácie.
Návšteva mala oficiálne trvať dva týždne, po ktorých sa rodiny mali vrátiť na Zem. Gerasimov so Sheppardom však hovorili o tom, že sa nevrátia, ale ostanú už na Atlantis. Prípravy vzbury teda pokročili do takého štádia, že to už nebolo možné odvolať. Bolo jasné, že keď sa na Zemi dozvedia, že rodiny ostávajú v druhej galaxii, začne sa vyšetrovať, prečo sa nechcú vrátiť a rebélia bude odhalená.
Z celého tohto rozhovoru bolo admirálovi jasné, že deň D a hodina H nastanú najneskôr do dvoch týždňov. Doktorka Jacobsenová správnosť jeho domnienky potvrdila a pripomenula mu, že by bolo dobré vybrať si konečne stranu. Forlin sa však stále nevedel rozhodnúť. Na oboch stranách mal priateľov a známych.
Nakoniec sa rozhodol, že sa poradí s Annou Kornilovovou na Telerush Var. Politicky bola celá rebélia príliš citlivá a ak sa on pridá na stranu vzbúrencov, tak to na Zemi bude považované za oficiálny akt Antickej ríše. Vzhľadom na vzťahy, ktoré panovali medzi Telerush Var a Zemou, sa dá predpokladať, že Anniná základňa a najmä Antická flotila budú jedným z veľmi pravdepodobných cieľov protiútoku síl SAFPE. Anna na revoltu Expedície tiež nejako doplatí a preto sa s ňou musí poradiť a varovať ju pred tým, čo sa chystá.
Presunul sa do Komunikačnej miestnosti Vojnového štábu a aktivoval diaľkové komunikačné systémy. Niekoľko minút nastavoval spojenie, pretože línia hliadkových lodí prestavaných na retranslačné stanice, ktorá bola rozmiestnená medzi galaxiami Pegasus a Mliečna cesta, sa musela najprv plne aktivovať, aby mohol hovoriť s druhou galaxiou. Kvôli šetreniu energiou sa totiž stanice po každom použití automaticky prepínali do úsporného módu a trvalo asi päť minút, kým sa naštartovali energetické generátory a lode mali dostatok energie na prenos signálu.
Nakoniec bola celá sieť plne aktívna a on vyslal signál na Telerush Var. Po chvíli sa na obrazovke zobrazila tvár ríšskej admirálky: „Čo sa deje, admirál?“ Obraz bol trochu zrnitý a tak prekontroloval nastavenia siete. Potom ticho povedal: „Dejú sa vážne veci. Zistil som, že na Atlantíde sa pripravuje vzbura. V skratke: chcú sa osamostatniť od Zeme. Si teraz moja nadriadená, tak sa ťa teda pýtam, ako mám postupovať v tejto veci?“
Anna vytreštila oči. Atlantis sa chce osamostatniť od Zeme? Neuveriteľné! Po chvíľke sa spamätala a prikázala Forlinovi: „Chcem podrobnosti! Kto s kým, kedy, ako, proti komu, atď.“ Forlin si vzdychol a začal podrobne referovať: „Všimol som si to dosť neskoro, aby som pravdu povedal. V posledných mesiacoch, najmä po smrti ruského prezidenta Putina, sa ovzdušie na Zemi začalo podľa mnohých dosť radikalizovať. Číňania zastávali svoju tradičnú sladko-slanú líniu a nikto sa v nich nevyznal. Rusi však po prezidentovej smrti začali veľmi prudko postupovať a naberať vplyv v Hviezdnom programe. Mám také tušenie, že majú dosť výbojné ciele, podobne ako Američania. A na Zemi si to asi tiež všimli. Generál O´Neill sem začal zrazu preveľovať mnohých vedcov a vojakov, ktorí tu už predtým slúžili a viacerých odtiaľto zasa odvelil na Zem. Keď si to tak spätne preberám, tak vidím, že sem prevelil veľkú väčšinu svojich verných. To znamená tých, ktorí predstavovali v Hviezdnom programe tú rozumnejšiu časť, také konzervatívnejšie, či skôr umiernené krídlo. Dnes ráno som si náhodou vypočul rozhovor medzi Sheppardom a Gerasimovom, ktorí sa rozprávali o pripravovanej revolte. Chcú sem dostať ešte zvyšok svojich ľudí a potom to spustiť naostro. Prerušenie stykov so Zemou na istý čas, insubordinácia na všetkých stupňoch a presun Atlantídy na novú planétu, aby ich nenašli. Na mňa si zatiaľ netrúfajú, lebo väčšinou som v taktickom centre, kde na mňa nemôžu. Verím však, že na mňa niečo skúsia. Buď aby ma dostali na svoju stranu, alebo aby ma eliminovali. Čo mám v takom prípade robiť? Osobne, aby som povedal pravdu, dosť s nimi sympatizujem...“
Anna sa zamyslela a o chvíli povedala: „Hm, dobre. Zatiaľ zachovajte neutralitu. To bude najrozumnejšie. Dávajte pozor, ako sa situácia bude vyvíjať a v prípade, že by to šlo zle, tak konajte podľa toho, čo uznáte za vhodné. To zahŕňa aj vojenskú pomoc vzbúrencom, ak to bude treba. Kedy to má vypuknúť?“ Forlin pokrčil plecami: „Až bude všetko hotové, presný termín ešte nevedia asi ani oni sami.“ Pokývala hlavou: „Dobre. Mám tu teraz na základni doktorov Becketta, McKaya a jeho ženu. Asi o tom niečo budú vedieť. Ak by ma požiadali o pomoc, tak sa môže stať, že prídem do Pegasu aj ja. Priebežne ma informujte. Ak nebudem tu na základni, tak budem na Tordene.“ Opýtal sa: „Vezmete so sebou aj flotilu?“ Kývla hlavou: „Áno. Zem ma teraz podľa mojich informácií vo svojej výzbroji ťažký krížnik triedy 305 a dvanásť tristoštvoriek. S tým by dokázali rozstrieľať aj Torden, keby mali dobrého taktika vo velení.“
Tu Forlin poznamenal: „Z istých náznakov som vyrozumel, že niektoré lode ESF sa tiež pripoja k vzbure a utiahnu sa potom na Atlantídu. Minimálne ESS George Hammond je považovaná za jedno z centier nespokojencov vo Flotile. Carterová tam má asi veľmi voľný režim...“ Anna však pokrútila hlavou: „Nie, je v tom niečo iné. Generálka Carterová bola dlho členkou teamu SG1 pod vedením O´Neilla a neskôr bola jeho predlženou rukou na Atlantíde. Dáva teda zmysel, že bude jednou z hlavných veliteliek tej vzbury. Čo doktor Jackson? Je ešte v SGC?“ Forlin odpovedal: „Nie, ten prišiel na Atlantídu pred troma dňami s poslednou várkou personálu. A priniesol si pekne veľkú batožinu. Samé knihy a zbierky starých vecí.“
Prikývla: „Iste, veď je lingvista a archeológ. Ak je ten na Atlantíde, tak to asi vypukne už čoskoro. Poznám ho ešte z SGC. Ten by odišiel až medzi poslednými...“ Forlin pokýval hlavou. Aj on mal ten dojem zo svojich letmých stretnutí so slávnym archeológom. Potom mu niečo napadlo: „Ak vezmete celú flotilu na pomoc vzbúrencom, neostane Telerush Var nechránená?“ Anna sa usmiala: „Nie. Už v marci minulého roka som začala budovať rozšírený obranný systém tejto základne. Prvá fáza, čo zahŕňa planetárny štít a palebné postavenia na povrchu planéty, je už hotová. Teraz prebieha druhá časť – obranné satelity.“
To admirála zaujalo: „Obranné satelity?“ Odpovedala: „Áno, typ Derthol osemnásť.“ Od prekvapenia otvoril ústa: „Tie veľké monštrá?“ S úsmevom prikývla: „Áno. Celkovo ich bude tridsaťsedem. Všetky Lagrangeové body L3, L4 a L5 oboch planét tejto sústavy a potom zopár na ďalších miestach. Nakoniec príde ešte tretia a štvrtá fáza – palebné postavenia na mesiacoch druhej planéty, ako aj na väčších asteroidoch a potom energetické míny.“ Toto Forlina naozaj vydesilo: „Chceš zamínovať celú sústavu? To je strašne nebezpečné! Môže sa ti to vypomstiť! Narazíš s niektorou našou loďou na mínu a máš problém...“ Anna ho však upokojila: „Neboj sa, môj milý admirál. Nie som až taká hlúpa. Na okrajoch sústavy budú výstražné majáky a míny sa budú dať deaktivovať v prípade, ak pôjde o spriatelenú loď. Len bude treba vedieť správny kód.“
Forlin sa konečne upokojil a potom oznámil, že sa bude podľa možností pravidelne hlásiť buď na základňu alebo na Torden, podľa toho, kde sa bude práve Anna nachádzať.
Keď obrazovka stmavla, vypol prenosovú sústavu a zamyslene sa odobral do Taktického centra, kde našiel svoju asistentku. Maria na neho pozrela: „Takže? Ako to dopadlo?“
Pokrčil plecami: „Dala mi voľnú ruku, aby som konal ako chcem. Zatiaľ máme byť neutrálni, ale v prípade, ak to bude potrebné, tak máme vzbúrencom poskytnúť takú pomoc, akú budú potrebovať. Teda aj vojenskú. Ona zatiaľ poletí na Zem a pokúsi sa to urovnať po svojej línii. Povedala však, že keby ju požiadali vzbúrenci o pomoc, tak sa k ním pridá a priletí sem aj s celou flotilou.“
Skúsená agentka pokývala hlavou: „Takže budeme mať konečne nejaké poriadné kapacity aj proti Wraithom, keď tu už bude flotila. Ten Wraithský útok proti sústave Lardea bol skutočne prekvapivý. Cestovatelia tam potrebujú pomoc...“
Admirál vedel, o čom Maria rozpráva. Keď ho jeho Cestovateľský kolega požiadal o pomoc, preskúmal mestskými senzormi sektor Lardea a objavil tam tri Wraithské krížniky. Ich signatúra bola veľmi slabá a celkovo na nich bolo niečo zvláštne. Ako keby boli maskované alebo niečím tienené. Wraithi prekvapujúcim útokom najprv rozstrieľali generačnú loď Cestovateľov, ktorá tam patrolovala a potom zaútočili na planétu. Mnoho obyvateľov sa podarilo zachrániť, pretože zaliezli do bunkrov, ktoré im pomohli vybudovať Genijci, no tisíce ľudí predsa len padli Wraithom za obeť, pretože sa nestihli schovať. Odvtedy tam tie tri krížniky ostávali a čakali, kým obyvateľstvo vylezie spod zeme. Admirál Perlith však po Forlinovej správe o vývoji situácie vyslal na okraj sústavy jednu zo svojích generačných lodí a tá z bezpečnej vzdialenosti varovala obyvateľstvo v bunkroch, aby nevychádzalo, kým im nebude podaná ďalšia správa. Cestovatelia sa potom okamžite stiahli a začali pripravovať protiútok.
Chvíľu premýšľal a potom prikývol: „Áno, až vyriešime záležitosť s rebéliou, tak pošlem Annu, nech vyrazí proti Wraithom. To odľahčí aj Cestovateľov, lebo Wraithi budú mať dosť problémov s našou flotilou. Večer sa o tom pozhováram s admirálom Perlithom a staršími kapitánmi Cestovateľov.“
Jeho asistentka sa zatvárila odmietavo: „Myslíte, že je múdre vychádzať teraz hore k hviezdnej bráne? Vypuknutie vzbury sa dá očakávať každým dňom a vy ste príliš vysoko na zozname cieľov obidvoch strán.“
Jej pochybnosti mali reálny základ a on jej musel dať za pravdu. Chvíľu premýšľal a potom pomaly prikývol: „Budem to musieť risknúť. A čo je ešte nepríjemnejšie, musím spraviť bleskovú návštevu na Ascanis. Potrebujem spraviť prieskum galaxie pomocou tamojších senzorov, aby sme mali aktuálne informácie pre Annu, až sem priletí.“
Maria namietla: „A keby ste na Ascanis letel Sirtou? K doku 7 sa dá dostať ľahšie a nenápadnejšie ako k hviezdnej bráne. Akurát to trvá trochu dlhšie. Okrem toho sa mi to teraz zdá bezpečnejšie. Nehľadiac na to, že Sirtu musíme tiež ochrániť pred útokom, či už jednej alebo druhej strany. Na vašom mieste, admirál, by som ju na nejaký čas odpratala z Atlantis na nejaké bezpečné miesto.“
Pokrčil plecami: „Sirta je zabezpečená.“ Pozrela naňho skeptickým pohľadom: „Nechcem vám brať ilúzie, admirál, ale tu na Atlantis je dostatočne vysoké množstvo geniálnych vedcov a technikov, aby sa do Sirty dokázali dostať aj napriek vášmu zabezpečeniu.“
Nakrčil nos v nesúhlasnej grimase, no potom uznal jej námietku: „Dobre, poletím na Ispaleu Valens na Sirte. Lenže to je dva a pol dňa cesty a dovtedy sa určite niečo zomelie.“ V tom mu niečo napadlo a usmial sa. Pozrel na svoju asistentku: „Poletím na Oradeu, akože s humanitárnou pomocou pre osadníkov a nechám tam Sirtu. Odtiaľ potom pôjdem bránou na Ispaleu, kde na Ascanis vybavím, čo treba. Naspäť sa vrátim hviezdnou bránou. Pošlem ti správu z Ascanis, aby si vedela, kedy ma čakať. Možno budem pri návrate potrebovať tvoju pomoc.“
Prikývla: „Tým som si istá. Čo mám zatiaľ robiť ja?“ Pokrčil plecami: „Dávaj pozor na mesto a na vývoj situácie. Až ti dám signál, tak spustíš strategický scan celej galaxie. Dám pokyny umelej inteligencii, aby ti v tom pomohla. Bude vedieť, ktoré protokoly treba pritom aktivovať. Na tebe bude len stlačiť tlačidlo. Vlastne...“
Zarazil sa a chvíľu premýšľal. Prešiel k najbližšiemu terminálu a čosi na ňom vyťukal. Chvíľu hľadel na obrazovku a potom spokojne prikývol: „Výborne. Dá sa to aj takto...“ Pritiahol si stoličku a začal vyťukávať dlhú sériu príkazov. Popritom vysvetľoval svojej asistentke: „Existuje protokol. Volá sa Tolis dvadsaťštyri. Slúži na prepojenie viacerých lodí, keď treba senzormi pokryť väčšiu oblasť a jedna loď by to sama nezvládla. V praxi to funguje tak, že osoba, ktorá má príslušné oprávnenie a pozná heslo, vydá povel a umelé inteligencie sa skoordinujú, prepoja svoje operačné systémy a systémy všetkých dostupných lodí a základní. Potom spravia podrobný strategický scan dostupného priestoru a výsledky pošlú na loď alebo základňu, odkiaľ vyšiel povel. Tamojšia AI to už potom spracuje do jednotnej formy a predloží na striebornej tácke osobe, ktorá vydala povel.“
Maria prikývla: „Aha, chápem. Kde je teda háčik?“ Forlin sa zaškľabil: „Máš pravdu. Vždy je v tom nejaký háčik. V tomto protokole je ich hneď niekoľko. Prvý je ten, že strategický scan dostupného priestoru zaberá strašne veľa operačnej pamäte a ďalších zdrojov tej ktorej lode. Ak nemá dostatočne výkonné počítače, tak sa môže stať, že jednoducho nebude schopná vykonávať žiadnu inú činnosť. Vrátane navigácie a ďalších kritických systémov. Doslova zamrzne a bude robiť len vyžadovaný scan. Preto sme ho používali len v naliehavých situáciách a dopredu sa to plánovalo, aby nikto neprišiel do stavu, že napríklad príde o podporu života a podobne.“
Na chvíľku sa zastavil a premýšľal. Potom pokračoval v programovaní a vysvetľovaní: „Ďalším háčikom je, že ako admirál flotily nemám dostatočné oprávnenie, aby som mohol spustiť takýto protokol.“
To jej vyrazilo dych. Admirál flotily bola strašne vysoká hodnosť a napriek tomu to nestačilo?! Forlin si všimol údiv na jej krásnej tvári a usmial sa: „Popravde nejde o hodnosť ale o funkciu. Tento protokol mohol spustiť len oficiálne menovaný veliteľ flotily, prípadne iný dôstojník s podobnou veliteľskou právomocou. Ale to sa nás netýka. Dokážem to obísť, pretože som členom Najvyššej rady, čiže z tejto stránky môžem nariadiť takýto celoplošný scan. Heslo sa tiež nájde...“
S významným gestom potľapkal svoj tablet ležiaci na terminále vedľa neho a ďalej programoval. Maria zvedavo zdvihla tablet, no on jej ho zdvorilo vytiahol z rúk a vážne povedal: „Prosím, nechaj to! Sú tam veci, ktoré nechcem ukázať nikomu.“ Zarazila sa a rovnako vážne povedala: „Ani mne? Sľúbil ste mi, že budete voči mne úprimný!“
Otočil sa s kreslom k nej a zahľadel sa jej do očí: „Som úprimný. Ale v tom tablete sú tajné informácie, ktoré neukážem nikomu na svete. Vrátane Anny Kornilovovej alebo Sarumana, hoci majú vyššiu alebo rovnakú funkciu ako ja.“ Maria pevne povedala: „Aké informácie? Aspoň ich druh, nech viem, či ste skutočne úprimný.“
Vzdychol si: „No dobre. Sú tam napríklad heslá všetkých Antikov, všetkých dôstojníkov a veliteľov, ktorí kedy žili. Dokážem sa vďaka nim dostať do každého systému v tejto galaxii. Už rozumieš, prečo to musím utajiť? Potrebujem mať v rukáve nejaké tromfy.“
Prikývla a on vstal z kresla. Podišiel tesne k nej a zrazu ju chytil rukou za hrdlo. Jemne stisol, ale nie tak, aby ju škrtil a vážne povedal: „Ak sa táto informácia, ktorú som ti práve prezradil, dostane niekomu inému do uší, hocikomu, tak si ťa vystriehnem, keď to budeš najmenej čakať a spravím s tebou krátky proces. Môžeš sa proti mne vzbúriť, môžeš ma nenávidieť, môžeš na mňa zaútočiť alebo sa spojiť proti mne s mojími nepriateľmi... ale ak ma zradíš, ak prezradíš niekomu, čo som ti teraz povedal, tak to bude tvoj koniec. Rozumieš?“
Naprázdno preglgla, pretože v jeho slovách počula istú ozvenu svojích vlastných slov, ktoré mu adresovala vtedy na palube Sirty, keď sa zoznámili. Vedela, že vie byť rovnako tvrdý a nemilosrdný ako ona sama a teraz to pocítila na vlastnej koži. Ak ho zradí a niekomu odovzdá informáciu o tom, že Forlin má heslá všetkých Antikov, ktorí kedy žili, tak si vedela predstaviť, čo ju bude z jeho strany očakávať. Ostrá čepeľ na jej hrdle počas spánku, šmyk a bude vymaľované. Doslova a do písmena...
Chytila jeho ruku a pomaly si ju odtiahla od hrdla. Potom ticho a vážne povedala: „Nezradím ťa. Sľúbila som ti svoju vernosť a svoj sľub dodržím.“ Prikývol: „V to dúfam. Bol by som totiž veľmi nerád, keby som ťa musel zabiť.“ Bez slova sa posadil naspäť k terminálu a dokončil programovanie.
Nakoniec sa zdvihol a povedal jej: „Tento terminál nechaj bežať tak, ako je nastavený. Pripravil som protokol a zadal potrebné heslá. Až dorazím na Oradeu, tak sa s tebou spojím a ty už len spustíš protokol týmto príkazom.“ Ukázal na obrazovku a ona mechanicky prikývla. Potom dodal: „Vďaka tomu budeme môcť spraviť strategický scan z troch miest a nie z dvoch. Pridáme do siete aj Sirtu.“ Usmial sa na ňu a ona znovu prikývla.
Nasledujúcich niekoľko hodín veľmi okato a pred všetkými nosil s pomocou niekoľkých technikov a vojakov z oboch znepriatelených strán zásoby do neveľkého nákladného priestoru ťažkej hliadkovej lode Sirta a pripravoval ju na odlet na Oradeu. Mala to byť bežná zásobovacia misia, akurát rozsah zásob bol väčší a šlo najmä o objemnejšie kusy. Zo Zeme totiž už pred niekoľkými týždňami dorazila zásielka poľnohospodárskych strojov, traktorov a ďalšej techniky pre Oradeáncov, takže to konečne mohlo byť doručené.
Plukovník Sheppard a ďalší vzbúrenci to sledovali pozornými pohľadmi. Vedeli, že admirál ma niečo za lubom, no nevedeli, čo to je. Každopádne im vôbec nepridávalo na pokoji, že kľúčový hráč na Atlantis zrazu tak náhle odlieta na palube hliadkovej lode a to doslova v predvečer vzbury. Na druhej strane sa im trochu uľavilo, pretože neprítomnosť Forlina a tiež aj hliadkovej lode do značnej miery uľahčovala situáciu. Nebudú musieť počítať s toľkými premennými v rovnici. Stále tu však bola admirálová asistentka...
Sirta odletela ešte toho dňa večer na Oradeu a keď tam na druhý deň popoludní priletela a obyvatelia vykladali privezený tovar a stroje, Forlin sa spojil s Mariou na Atlantis, aby spustili celoplošné skenovanie tak, ako bolo naplánované. Keď sa však jej tvár objavila na holografickej obrazovke pred kreslom veliteľa lode, Forlin videl, že Maria je neobyčajne vážna.
Opatrne sa opýtal: „Čo sa deje?“ Doktorka Jacobsenová ticho odpovedala: „Začalo to, admirál!“ Na prvý raz ju nepochopil: „Čo začalo?“ Jeho asistentka sa záhadne usmiala: „Vive la révolution, mon amiral!“ Tentokrát to už pochopil a naprázdno preglgol. Po hodnej chvíli povedal: „Rozumiem. Priprav mi kompletné hlásenie a priebežne ho aktualizuj! Keď sa dostanem na Ascanis, spojím sa s tebou znovu a povieš mi detaily. Zatiaľ pokračujeme podľa plánu! Spusť protokol Tolis 24!“ Maria sa nahla kamsi nabok a o chvíľu sa obrazovky na mostíku Sirty rozblikali upozornením, že bol aktivovaný admirálsky ovládací systém a loď spúšťa protokol Tolis 24. Komunikačný systém sa automaticky vypol a s ním aj väčšina nepotrebných systémov.
Forlin vstal z kresla a deaktivoval aj ostatné programy okrem senzorov a základného systému. Potom vypol svetlo a podporu života v miestnosti a zavrúc za sebou dvere odišiel do nákladného priestoru, aby pomohol Oradeáncom vyložiť zvyšok nákladu. Popritom si ticho hundral: „Nech žije revolúcia! Vskutku!“ Trpko sa usmial a pustil sa do roboty...

vynikající díl

[Aiwendill]

Ďakujem, posedlíku.

[Strýček Forďa]

Nevím proč bych tě měl zabíjet, v celku normální kapitola...
Na obsáhlejší kritiku si budeš muset počkat do odpoledne až budu doma u počítače...

Tudíž se přepínám do módu: Ďáblův advokát a čekám na hate komentáře.

Aiwendill píše:

jakop: priznaj sa, že ty čítaš len tie erotické scény! Aby som kvôli tebe začal písať poviedky aj niekde na efenixe alebo iných stránkach... ty nemravník!

Já nečtu jenom je, já čtu celou povídku

Aiwendill: Já nejsem Beta Reader, Ach jo.