SG Dynasty: The Last of Ancients - 102. Kapitola - Ultimátum

Taky taky když mám ty narozky, hele jako po delšídobě díl co jsem četl jedním dechem hele a ty ho takto utneš! že se nestydíš

[Aiwendill]

jakop: pošlem to celé en bloc, keď to bude mať 100. kapitol. To už nie je ďaleko, takže vydrž!

forton:
1) Všetko najlepšie k narodeninám!
2) Vôbec sa nehambím... Prečo aj? V najlepšom predsa treba prestať...

Pridavanie kapitol skoro rano je u mna zriedkavost, takze o jedenastej je celkom normalny cas...

Už bude 11.
A dnes už druhýkrát.

Vskutku chodím okolo jako mlsnej pes a čekám až odpadne kus vepřovýho

[Aiwendill]

Zaaujimave... ono to este niekto cita? Lebo za cely den sa nikto neozval, nikto to nekomentuje, len obcas sa najde nejaky provokater a vobec... zacinam pre ten nezaujem upadat do depresie...

Aiwendill: Já si říkal, že nemáš dnes čas. tak jsem s otravováním čekal na zítřek. Já to čtu, dokonce jsem znova četl AD a teď znova komplet Forlina. Nový Erlinor či Cursa, nemám, tak jsem se vrátil ke starým kouskům.

[Strýček Forďa]

Aiwe: Na depresi doporučuji šokovou terapii.
A ano, čte nás to hodně, jenže problém je, že nikdo nekomentuje. To jsem začal pozorovat i u sebe a dalších autorů. Když se podíváš na počítadlo zobrazení, je to třeba 40-50 na kapitolu... Z čehož musíš něco ubrat, protože tam někdo jde dvakrát + refresh atd... Ale min 10 lidí na kapitolu.

A jinak jestli tě to potěší, tak jsem ve svém starém telefonu vyhrabal PDFka AD, takže jsem ho přes víkend přečetl, prakticky jako poprvé, "couz" my head.

[Aiwendill]

Jakope, dneska jsem tady prakticky nebyl a ted to uz pridavat nebudu. Laptop mam uz vypnuty a pres mobil to neprotlacim. Takze az zitra...

Fordasku, ja vim. A i kdyz odratam boty, refreshe apod, tak je to stale malo. A komentaru jeste min. Proto jsem v depresi...

[Strýček Forďa]

Polknu svojí obvyklou poznámku a budu mluvit vážně. (Pro jednou...)

Na Fóru zkrátka začali ubývat lidé, načas se to srovnalo, když se převádělo fórum, to se sem nahrnuly mraky lidí. Nicméně ten zájem postupně opadl a teď klesl i pod hranici staré domény. Je tu víc autorů, než čtenářů. A poslední dobou si to čteme a komentujeme autoři mezi sebou. Je to mrzuté, neustále si pokládám otázku, pro koho to vlastně píšu, když to stejně nikdo nečte? A pak mi najednou dojde, že už nejde přestat psát, je to jako osvobození od okolního světa. Místo, kde se vyplňují všechna má přání a tužby, je to můj malí dokonalý svět, který je jen můj a svým způsobem ho na papír pouze zaznamenávám, abych ho zvěčnil a podělil se o něj s ostatními. A člověk je pak opravdu rád, když si přečte byť jen jeden povzbudivý komentář.

Upřímně, tvému současnému psychickému rozpoložení rozumím, zažívám ho často. Jsem totiž snílek, mám svůj vysněný svět a upadám do deprese, když zjistím, že nikdy se moje přání nevyplní...

Vždy mě tak nějak drželo relativně šťastným tohle fórum, diskuze a témata na Sci-fi a fyziku, jediné dvě věci, které umím. Jenže tyhle témata už také ustaly.

Popravdě, jsem teď ve větší depresi než ty, Bylo mi odmítnuto stipendium v zahraničí, můj kamarád, kterému jsem věřil mi bodl kudlu do zad a před mezinárodní komisí potopil můj vědecký projekt, opustila mě přítelkyně a lidé, které jsem považoval za své přátele, kteří mi vždy pomůžou, tak se na mě vykašlali. ale musíme to přetrpět, musíme vydržet, než půjde do kin nové SG, to snad vrátí lidi na fórum.

A nějaká rada na závěr? Najdi si nějaký koníček, co tě bude naplňovat a vytrhne tě z deprese. Já například vstoupil do Airsoftového Stargate Cosplay teamu a jezdíme na různé akce, kompletujeme Stargate uniformy, debatujeme o dílech SG1... JE to fajn...

Zkus si něco, najít a uvidíš.

[Aiwendill]

takže tu máte novú kapitolu. ospravedlňujem sa za meškanie...

Kapitola 97. – Pohreb alebo vojna?

Forlinov apartmán na Severnom móle zvyčajne zíval prázdnotou, ako celá oblasť okolo neho. Okrem admirála a jeho asistentky na tom móle nikto nebýval, pretože malo zlú povesť z minulosti. Ostatne to bola aj pravda. Forlin dôkladne opravil celú vežu, v ktorej býval, no ostatné priestory móla boli ešte stále nebezpečné alebo riskantné. Mnohé chodby a miestnosti niesli aj teraz následky katastrofálnych záplav, ktoré sa udiali počas toho nešťastného útoku genijcov na mesto v roku 2005. Členovia Expedície ich síce upratali, no opravy sa uskutočňovali len tam, kde to bolo nevyhnutne potrebné. Zvyšok bol ponechaný na budúcnosť. Expedícia mala dostatok iných a naliehavejších problémov...
Toho chladného októbrového večera však hostil Forlin spoločnosť. Zo Zeme prišla cez bránu skupina vojenských historikov, ktorí boli zasvätení do Hviezdneho programu OSN. Forlin s kyslou tvárou súhlasil, že sa im bude niekoľko dní venovať. Historici, všetko vysokí armádni dôstojníci, študovali dejiny Anticko-Wraithských bojov a výsledky ich
Admirál to chápal. Velenie SAFPE nechcelo robiť tie isté chyby, aké spravili Antikovia. Aj teraz nedávno, keď s pomocou pozemských lodí evakuoval niekoľko planét, dostal sa do potýčiek s Wraithskými prieskumnými hliadkami. Starí matadori bojov proti Wraithom, ako boli plukovníci Caldwell či Rosdell alebo generálka Carter-O´Neillová, už vedeli ako postupovať proti tomuto nepriateľovi.
Na paluby lodí ESF sa však dostávalo čoraz viac mladých ľudí a tí nemali skúsenosti. Jednoducho nastávala generačná výmena. Velenie SAFPE si to uvedomovalo a radšej než by sa mali posádky lodí učiť na vlastných chybách, ako to robila predchádzajúca generácia, rozhodlo sa riešiť celý problém od základu. Podľa koncepcie schválenej šéfmi Hviezdneho programu OSN sa mali preskúmať antické archívy a na ich základe a tiež aj na základe skúseností získaných posádkami ESS Daedalus a George Hammond (ktoré boli najčastejšie nasadzované na zásobovacie a bojové misie v galaxii Pegasus) mal byť vypracovaný komplexný plán výcviku a stratégie boja proti Wraithom.
Forlin si o tom síce myslel svoje, pretože Antikovia bojovali proti Wraithom so striedavými úspechmi viac ako dvesto rokov. Napriek tomu však súhlasil, že pozemským historikom pomôže s ich bádaním, pretože Zem bola jeho najväčším spojencom vo vojne proti Wraithom. Nemohol si dovoliť stratiť takúto pomoc.
Aj teraz preto sedel so šiestimi historikmi v útulnom apartmáne, kým za oknami vyčíňala búrka. Oceán sa zmietal v päťdesiatmetrových vlnách a vietor dosahoval silu hurikánu. Atlantis bola však chránená veľkým mestským štítom, takže mestu nič nehrozilo.
Admirál práve vysvetľoval, ako na morálku Antikov zapôsobili víťazstvá pri Oradee a Garoldote, keď zrazu do miestnosti vošla doktorka Jacobsenová. Forlin okamžite videl, že má vážnu tvár: „Čo sa stalo?“ Maria stiesnene odpovedala: „Cez hviezdnu bránu prišla správa zo Zeme. Zomrel generál O´Neill.“
Forlin stuhol, ako keby ho zmenili na gypsovú sochu a pohľady ostatných v miestnosti tiež boli neveriaco prikované na Mariinu tvár. Doktorka Jacobsenová ticho pokračovala: „Podľa správy šlo o pokojnú smrť počas spánku. Pohreb bude dvadsiateho prvého popoludní. Presnejšie správy ešte prídu zo Zeme neskôr.“
Vzdychol si a obrátil sa k svojím hosťom: „Páni, ak dovolíte, dokončíme to neskôr. Takáto smutná správa ma veľmi rozrušila a nie som schopný sa ďalej sústrediť. Ospravedlňte ma, prosím.“ Pochopili a všetci sa zdvihli. Náhlivo pritom dopíjali svoje varené víno a zbierali papiere so svojími poznámkami.
Keď odišli, Forlin sa obrátil k svojej asistentke a zahundral: „Samé zlé správy. Najprv choroba Jennifer, potom ofenzíva Wraithov v sektore Lersie a teraz O´Neillová smrť. Čo ďalšie ešte príde?“
Chápala jeho namrzenosť. Jóbovské zvesti sa valili jedna za druhou. Asi pred mesiacom zrazu počas bežnej služby ochorela doktorka Keller-McKayová. Carson ju diagnostikoval a spravil na nej všetky možné testy. Výsledok bol desivý. Rapídne postupujúca rakovina lymfatických uzlín v kombinácii s nádorom na mozgu.
Okamžite zahájili liečbu. Doktor Beckett vyskúšal všetko, čo sa len dalo a v spolupráci s doktorom McKayom dokonca nasadili aj liečebné nanity, ktoré Forlin vyhrabal kdesi v nemocničnom trakte mesta. Nanity výrazne spomalili priebeh choroby, no potom zrazu prestali pôsobiť a zmizli z tela. Forlin si to nevedel vysvetliť a tak navrhol Rodneymu, aby odviezol svoju manželku do Mliečnej cesty a kontaktoval Noxov. Tí boli podľa jeho vedomostí v medicínskej vede omnoho pokročilejší. Dokonca boli ďalej ako Antikovia, ako admirál realisticky priznal. Ak ju nevyliečia Noxovia, tak už nikto...
Rodney preto odcestoval na Zem spoločne so svojou manželkou, ktorá už bola v umelom spánku kvôli rýchlo postupujúcej chorobe. V SGC sa však dozvedel nepríjemnú správu, že ESF nemôže momentálne vyslať žiadnu zo svojích lodí k Noxom a musí teda počkať. Byrokratov vo Washingtone D. C. Vôbec nezaujímalo, že Jennifer už ostávajú len posledné dni života.
Forlin by mu milerád pomohol, no musel riešiť znepokojivé manévre Wraithov vo viacerých sektoroch galaxie Pegasus. Niektoré ich frakcie získali v poslednom čase navrch v občianskej vojne, ktorá ešte stále spaľovala Wraithskú ríšu a začali dobýjať nové územia. Forlin komunikoval s Genijcami, Cestovateľmi a poltuctom ďalších rás, ktoré mu boli ochotné pomôcť a na diaľku koordinoval evakuáciu dostupných obývaných planét.
Aj teraz sa skupina Wraithských flotíl blížila z viacerých smerov k sústave Indalea Varthis, kde žilo niekoľko desiatok tisícok obyvateľov. V uplynulých týždňoch Wraithi na tú sústavu zaútočili, no obyvateľstvo stihlo uniknúť bránou na iné planéty, pretože ich Forlin varoval prostredníctvom Genii. Teraz sa však Wraithi vracali a očividne dúfali, že takto krátko po úspešnej záchrane budú obyvatelia Indaley Varthis menej ostražití...
Teraz do toho všetkého ešte prišla aj smrť generála O´Neilla. Jack bol už starý a chorľavel. Dalo sa očakávať, že čoskoro zomrie, no stalo sa to v najmenej vhodnú dobu. Forlin si nemohol dovoliť odísť čo i len na jediný celý deň na Zem a tráviť tam čas na smútočnom akte. Situácia v Pegase si vyžadovala celú jeho pozornosť.
Chvíľu zachmúrene premýšľal a potom pozrel na svoju asistentku: „Teraz nemôžem odísť na Zem. Kvôli Jackovmu pohrebu by som sa tam zdržal viac ako deň a to si teraz nemôžem dovoliť. Vieš prečo...“ Prikývla. Vedela veľmi presne, aká je situácia v Pegase a admirál si naozaj nemohol dovoliť opustiť teraz Atlantídu, dokonca ani v tak závážnej záležitosti, ako bol O´Neillov pohreb.
Chvíľu obaja ticho premýšľali a nakoniec sa naňho Maria pozrela s istou nádejou, pretože jej niečo napadlo: „Čo keby šla namiesto vás doktorka Kornilovová?“ Zdvihol obočie: „Anna?“ Jeho asistentka prikývla: „Áno, má na Zemi povesť bojovej hlavice odtrhnutej z reťaze a ešte k tomu celá tá flotila, ktorú má pod palcom... Ak budú musieť neustále dávať pozor na ňu, tak si ani nevšimnú, že tam nie ste. Okrem toho ona má vyššiu hodnosť ako vy a preto by mala správne ona reprezentovať Antickú ríšu, či nie?“
Zamyslel sa nad jej slovami a potom váhavo prikývol: „Áno, máš pravdu. Zavolám jej hneď dnes večer.“ Zrazu mu niečo napadlo a doslova stuhol. Už druhýkrát za päť minút.
Pozrel na doktorku Jacobsenovú a šibalsky sa usmial: „Anna má omnoho väčšie skúsenosti s programovaním nanitov ako ja. Myslím, že dokonca je najväčšou žijúcou kapacitou na replikátorov a veci s nimi spojené. Jej otec, ríšsky admirál Sinert, mal nesmierné vedomosti o nanitoch, pretože bol hlavným dozorným dôstojníkom našej floty nad projektom Asuranov...“
Doktorka Jacobsenová potriasla hlavou: „No a? Nechápem...“ Forlinov úsmev sa ešte rozšíril: „Vyriešime dva problémy naraz. Spoj sa s Rodneym cez bránu a odkáž mu, že Anna bude na Zemi na generálovom pohrebe. Nech ju požiada o pomoc pri liečbe Jennifer. Anna má na to oveľa lepšie kapacity ako ja. Okrem toho má k dispozícii databázu Lorardianu a tam bolo toho trochu viac ako tu na Atlantis. Aspoň čo sa medicíny týkalo. Ja sa zatiaľ spojím s Annou a poviem jej, aby sa spojila s Rodneym, keď tam už bude. Síce to pre ňu bude len okrajová záležitosť, pretože tam bude musieť riešiť diplomaciu s vyslancami ostatných rás, no dúfam, že na to nezabudne.“
Maria prikývla: „Dobre. Dúfam, že nájdem voľný čas pri bráne. V SGC majú teraz chaos kvôli pohrebu.“ Admirál pokýval hlavou a opýtal sa: „Skočím si na večeru a potom ťa prídem vystriedať do Taktického centra. Priprav mi zatiaľ hlásenie o aktuálnej situácii v problémových sektoroch a tiež aj o tej veci, čo som ťa minule poveril. Vieš... vtedy v sprche.“
Na chvíľku sa zamračila a usilovala sa spomenúť si, o čo šlo. Potom jej to však došlo a tvár sa jej vyjasnila: „Aha, už viem. Mám to hotové a vyzerá to celkom zaujímavo. Ale ešte by som s tým počkala. Generálová smrť môže všetko skomplikovať. A tiež, ak sa doktorke Kornilovovej dostane do rúk Rodney, tak...“ Zmĺkla, pretože Forlin varovne zdvihol prst: „Nie tu! Až, keď budeme sami. Všetko mi rozpovieš a ja ti tiež poviem zopár noviniek. Dáme hlavy dokopy a uvidíme, čo z toho vznikne.“
Prikývla a odišla. On sa otočil naspäť do átria svojho apartmánu a vzdychol si pri pohľade na neporiadok, ktorý po sebe zanechali jeho hostia. Potom začal upratovať...

Neskoro večer toho dňa zašiel admirál do Komunikačnej miestnosti Vojnového štábu mesta a naťukal do terminálov sériu dlhých príkazov. O minútu neskôr sa rozžiarila jedna z obrazoviek a na nej sa objavila unavená tvár doktorky Kornilovovej: „Ahoj, Forlin. Čo sa deje? Mám tu veľa roboty a preto ti môžem venovať len niekoľko minút.“
Admirál sa smutne usmial: „Anna, dnes došla do mesta správa zo Zeme. Zomrel generál Jack O´Neill.“ Ríšska admirálky prikývla: „Viem o tom. Pred necelou polhodinou odletel odtiaľto jeden z pozemských krížnikov, ktorý mi prišiel tú správu oznámiť. Už chystám svoje lode na pohreb a vytváram replikátorské posádky, aby som tam mohla letieť s celou flotilou a spraviť patričný dojem.“
Forlin sa usmial: „Výborne! Takže už o tom vieš. Počúvaj... ja nemôžem ísť na Zem, aby som sa zúčastnil pohrebu, pretože tu v Pegase je to teraz nesmierne krehké a Wraithi pripravujú niekoľko nových útokov. Na diaľku koordinujem činnosť genijcov a cestovateľskej flotily a nemôžem si dovoliť na celý deň ísť na Zem kvôli Jackovmu pohrebu. Ty tam preto budeš reprezentovať Antickú ríšu. Správaj sa preto slušne a nespráv nám tam hanbu.“
Anna sucho prikývla: „Chápem. Ešte niečo?“ Forlin pokýval hlavou: „Ešte dve veci. Na pohrebe bude aj Rodney McKay a má teraz nejaké problémy. Poradil som mu, aby ťa tam požiadal o pomoc, tak mu, prosím, vyhovej, pokiaľ to bude v tvojích silách.“
Znovu prikývla: „Bez problémov. Tá druhá vec?“ Forlin si vzdychol: „Posledné udalosti mi ukázali, že potrebujem aspoň jednu väčšiu loď, aby som mohol pokračovať v mojích operáciách. Môžeš mi sem predisponovať jeden z tvojích ťažkých krížnikov? Celkom by sa mi tu teraz zišiel. Cernum by bol najlepší. Má zázemie pre admirálsky štáb a mohol by som z neho koordinovať cestovateľské lode.“
Zatvárila sa, ako keby ju rozbolel zub, avšak po chvíli prikývla: „Dobre, uvidím, čo sa bude dať spraviť. Ale až po pohrebe.“ Zachmúril sa: „Ale tentokrát by som prosil loď AJ S POSÁDKOU! Nie ako minule...“ Rozosmiala sa: „Dobre, pošlem ti tam Cernum aj s posádkou. Vlastne...“ Zamyslela sa a uvážlivo doplnila: „Vlastne by som mohla aj sama skočiť k tebe do Pegasu a pomôcť ti tam trochu. Pozhovárame sa, keď sa vrátim z pohrebu. Potom to preberieme do detailov. Súhlasíš? Teraz tu mám napilno...“
Prikývol: „Dobre, tak po pohrebe. Ozvi sa mi, keď sa vrátiš zo Zeme.“ Ríšska admirálka ukončila spojenie a on si až po niekoľkých sekundách uvedomil, že jej chcel ešte povedať o čudnom správaní mnohých členov Expedície.
Jeho asistentka mu predložila svoju analýzu, z ktorej vyplývalo, že Expedícia sa pravdepodobne do roka až osemnástich mesiacov vzbúri proti súčasnému veleniu zo Zeme a pokúsi sa získať nezávislosť. Mohla za to postupná militarizácia Hviezdneho programu OSN a čoraz väčšie napätie, ktoré vládlo v štruktúrach jednotlivých jeho zložiek.
Doktorka Jacobsenová podrobne popísala svoje zistenia – Posádky viacerých lodí boli veľmi nespokojné s dominanciou Američanov a Rusov a ich správaním sa k ostatným národom. Najväčšiu nespokojnosť paradoxne prejavovala posádka krížnika ESS George Hammond, ktorému velila generálka Carterová. Zdieľali spoločné idey s personálom Atlantídy a vlastne odtiaľ prišiel návrh k osamostatneniu Expedície, ktorá by ďalej pokračovala tak, ako tomu bolo za čias doktorky Weirovej.
Plán vzbury bol celkom komplikovaný. Rodinní príslušníci vzbúrencov, ktorí boli zasvätení do tajomstva, boli postupne tajne očipovaní a v okamihu, keď príde signál k povstaniu, mali byť teleportovaní na paluby vzbúreneckých lodí. Myslelo sa aj na problém s nedostatkom miesta na vesmírnych lodiach. Rodiny a nepotrebné osoby mali byť „uskladnené“ v úložiskách získaných zo zajatých alebo havarovaných Wraithských stíhačiek a na Atlantis mali byť potom vrátení do normálnej telesnej formy.
Zdalo sa, že vzbúrenci majú aj podporu niektorých pozemských vlád. Aspoň číňania sa tvárili, že im zrada Sun Tzu nebude robiť problémy. Zdalo sa, že čínska vláda celú rebéliu podporuje tak z dôvodu, že potom získa viac politického vplyvu v Hviezdnom programe a tiež až z dôvodu, že chce vyskúšať, ako bude fungovať kolonizácia planét v budúcnosti. Atlantída mala všetko potrebné zázemie, takže mohla fungovať ako vzorový model. Ak sa vydarí prvá kolónia, tak sa potom bude môcť pokračovať niekde inde a problém s preľudnenosťou Zeme bude vyriešený.
Dalo sa očakávať, že aj po uskutočnení rebélie bude čínska vláda udržiavať tajné kontakty s Expedíciou, aby si zachovala prehľad o situácii. To sa však nedalo povedať o americkej, ruskej a britskej vláde, ktoré mali silne imperialistické tendencie. Ich reakcia bude silne negatívna a možno očakávať aj vojenské akcie smerujúce k potlačeniu povstania hrubou silou.
V každom prípade smrť O´Neilla mnohé zmení. Maria s veľkou opatrnosťou vypracovala niekoľko scenárov možného vývoja. Vo väčšine z nich generálová smrť celú vzburu urýchlila. Vzbúrenci sa budú snažiť pozbierať ešte, čo sa dá, aby to stihli pred zmenou velenia, ktorá sa dala očakávať v najbližších týždňoch až mesiacoch.
Dlhý rozhovor, ktorý Forlin s Mariou o tejto analýze viedol, ho presvedčil, že si bude musieť dávať veľký pozor na to, čo, ako a kde koná a na ľudí okolo seba. Expedícia mu nedôverovala. Nevedeli, na ktorú stranu sa prikloní. Ani on sám to ešte nevedel...

[Strýček Forďa]

Pozdě, ale přece... jako vždy vynikající díl.

[Aiwendill]

Pretlmoc svoj prispevok do rozvitej vety...

[Strýček Forďa]

Díl jakoby krásně zapadal do současné atmosféry tady na fóru. Smutný, pochmurný, podobně jako tvoje současná nálada. Docela mi to i sedlo do mého aktuálního rozpoložení, doufám, že bude v dalším díle pohřeb, protože na něj příští středu chystám. Další čeho jsem si všiml je, zkracující se díly. Možná je to tím, že jsi snížil rychlost děje, ale zdají se mi kratší než dříve. A to je asi jediná výtka. Snad jen ještě to, že by bylo daleko efektivnější vytvořit plnohodnotnou antickou flotilu v Pegase, právě na proti Wraitské operace a ne si je muset neustále volat na pomoc z MW, když už teče do bot.

vynikající díl

Aiwendill: Moc pěkný díl. Začíná nám vzrušující období. Výsledek známe díky AD, ale cesta k němu může být a určitě bude velmi, ale velmi zajímavá a vzrušující. Už se na to moc těším. Jediné, co mi vadí je to týdenní čekání mezi díly.

No jsem zvědav, jak dopadne vzpoura za ATL, podle AD už vím, že to nepůjde zase až tak snadno.