Obsah fóra
Přihlásit se
Registrovat
Hledat
Kapitola 88. – Hangár Jumperov
Nechal svoju asistentku, nech si užíva výcvik vo virtuálnej realite a sám sa vyštveral zaprášenými chodbami a schodiskami na povrch. Nezamieril však k Sirte, ktorá parkovala neďaleko Centrálnej veže. Namiesto toho sa vybral priamo k veži.
Stráže miestnej domobrany, ktoré strážili vchod do veže, mu chceli zastúpiť cestu, ale stačil jeho jediný prísny pohľad a okamžite prehodnotili svoje stanovisko. Vedeli, že je milencom ich panovníčky a tak radšej ustúpili stranou. Forlin dôstojne vyšiel jedným z dvoch centrálnych schodísk až do trónnej sály, ako miestni nazývali miestnosť s ovládacím kreslom.
Dvorania mu ustupovali z cesty, keď videli jeho prísnu tvár. Nakoniec objavil Maru v jej komnatách a jemne zaklopal na zárubňu otvorených dverí. Zbadala ho a pokynula mu, aby šiel ďalej: „Vitajte, admirál!“
Odložila starobylý zvitok, ktorý predtým čítala, a oprela sa vo vyrezávanom drevenom kresle. Keď si pretrela oči, Forlin jasne pobadal jej únavu: „Študuješ?“ Prikývla a on ironicky podotkol: „To je dobre. Minule sa mi nezdalo, že by si bola nejako priveľmi vzdelaná.“
Mykla sa, keď začula tú urážku a chcela na ňu podráždene zareagovať. Okamžite sa však zháčila a skromne prikývla: „Máš pravdu. Musím toho veľa dohnať...“ Chvíľku oddychovala a znovu si pretrela oči. Potom sa pozrela pozornejšie na svojho návštevníka a zbadala na jeho oblečení stopy prachu a špiny. To boli neklamné znaky toho, že sa pohyboval v podzemných častiach mesta.
Jemne sa usmiala: „Zasa si bol dole v katakombách?“ Forlin sa bez vyzvania posadil do jedného z kresiel pred pracovným stolom a prikývol: „Áno, mal som tam nejakú prácu.“ Pozrela naňho a nakrčila nos, keď zbadala, že prach z jeho oblečenia uľpel na vyšívanom čalúnení kresla. Preniesla sa cez to a nevinne sa opýtala: „A tá žena, ktorá prišla s tebou?“
Forlin sa zháčil: „Ako o nej vieš?“ Mara sa sebaisto usmiala a zacitovala svojho nebohého otca: „Viem o všetkom, o čom potrebujem vedieť v rámci môjho panstva.“ Zahľadela sa uprene na neho a dôraznejšie sa opýtala: „Takže? Kto je tá žena?“
Pokrčil plecami: „Jedna členka Expedície. Pred troma dňami sa ma pokúsila zabiť...“ To jej vyrazilo dych a chvíľu mlčala. Nakoniec sa štipľavo opýtala: „Nejaká tvoja ohrdnutá milenka?“ Rozosmial sa: „To nie!“ Ešte chvíľu sa veselo smial, no nakoniec sa upokojil a povedal: „Moji protivníci na Zemi ju poslali, aby ma špehovala a prípadne zlikvidovala. Nevyšlo im to a ona ma nezabila. Teraz pracuje pre mňa.“
Maru to zarazilo: „Ako sa ti to podarilo?“ Jemne sa usmial: „Presvedčil som ju o tom, na ktorej strane je výhodnejšie stáť.“ Viac k tomu nepovedal a ona mala dostatočné skúsenosti s intrigami na dvore svojho otca a teraz aj na jej vlastnom kráľovskom dvore, aby vedela, kedy je rozumnejšie prestať sa pýtať. Bolo jej jasné, že je za tým niečo viac.
Istú chvíľu mlčali a nakoniec sa Mara zdvorilo opýtala: „Dáš si niečo? Víno, pivo, alkohol?“ Pokrútil hlavou: „Nie, teraz nie. Ešte ma čaká veľa práce a potrebujem si zachovať čistú hlavu. Ale niečo by si pre mňa mohla spraviť.“ Zdvihla obočie v nemej otázke a on povedal: „Môžeš prosím zabezpečiť, aby do hangáru bránových lodí nikto nechodil? Aby to bola zakázaná zóna pre všetkých okrem mňa a ľudí z Expedície?“
Prikývla: „Iste, to môžem. Avšak mám k tomu dve otázky. Prvá: Kde je ten hangár bránových lodí? A druhá: Čo z toho získam ja?“ Usmial sa, no bol to úsmev slizkého diplomata pred tvrdým vyjednávaním: „Hangár bránových lodí je tá veľká miestnosť navrchu veže. Nad trónnou sálou, tam, kde sú tie veľké valcovité bránové lode.“ Prikývla, že pochopila, no on zdvihol ruku: „Nejde mi len o tvojích ľudí. Ide mi o to, aby tam nikto okrem mňa a ľudí plukovníka Shepparda nemohol vojsť. Ani tvoji ľudia, ani Eldredoví a ani nikto iný...“
Pochopila, prečo ju o to žiada: „Máš na mysli Genijcov, Cestovateľov a iné civilizácie? Bojíš sa, že by sa zmocnili tajomstiev tohto mesta a použili ich proti tebe?“ Neochotne prikývol: „Áno. Niečo v tom zmysle. Niektorí, najmä Genijci a Cestovatelia, rozhodne neoplývajú zdvorilosťou pri získavaní technológií, ktoré im môžu byť užitočné.“
Usmiala sa: „Dobre. Myslím, že niečo vymyslíme. Ale čo za to?“ Vzdychol si: „Čo chceš?“ Bez slova vstala, obišla pracovný stôl a zavrela dvere svojej pracovne. Pre istotu ich ešte aj zamkla. Potom sa otočila k nemu a rozviazala si šnurovačku hodvábnych šiat so slovami: „Myslím, že ty veľmi dobre vieš, čo chcem...“ Zaúpel a pomyslel si na doktorku Jacobsenovú dole v stázovej komore. Jej a umelým inteligenciám sex zakázal a sám si ho teraz bude užívať. Bol si takmer istý, že Ascanis ho pozoruje a prezradí Marii, čo sa deje. Tá mu to dá pravdepodobne zožrať ráno, keď budú odlietať na Sirte.
Potom ho však ovládla taká menšia škodoradosť a hodil všetky obavy za hlavu. Nech! Keď to bude potrebné, tak zbalí a pretiahne aj doktorku Jacobsenovú. Aj tak si o to koleduje od chvíle, keď sa spoznali. Vstal z kresla, podišiel ku kráľovnej tejto planéty a pevne si ju pritiahol k sebe. Pozrel jej do očí a zbadal v nich chlípnosť a nadržanosť. Pohľad však trval len okamih, lebo náhle sklonil hlavu a vášnivo ju pobozkal. Jeho ruky zároveň dokončovali rozväzovanie jej šnurovačky a pomáhali jej zo šiat...
O dve hodiny neskôr opustil jej komnaty. Obaja boli unavení po predošlom výkone a museli sa venovať aj srióznej práci. Kým ona musela riešiť politické a hospodárske otázky svojho kráľovstva, jeho čakali pokazené Jumpery v hlavnom hangári mesta.
Už počas jednej z minulých návštev spravil predbežnú kontrolu jednotlivých Jumperov, takže vedel približne do čoho ide. Jeden z nich minule uviedol do stavu vzorovej čistoty a funkčnosti po všetkých stránkach. Zvyšných päť Jumperov však ešte stále bolo pozakrývaných veľkými plachtami a čakalo na opravu.
Keď však vstúpil do hangáru a zbadal množstvo prachu a špiny, ktorá sa v ňom nachádzala, zmenil plán, ktorý si vytvoril na nasledujúce hodiny. Pôvodne plánovaj opraviť jeden alebo dva z tunajších Jumperov, no teraz si uvedomil, že bude najprv musieť dať do poriadku samotný hangár, aby sa v ňom vôbec dalo pracovať. Ascanis bola jeho očami a ušami pre celú túto časť galaxie Pegasus a čím skôr z mesta spraví funkčnú operačnú základňu, tým lepšie...
Prebehol pohľadom obrovskej miestnosti a jeho pozorné oči nachádzali kôpky špiny, prachu a rôzneho haraburdia, ktoré sem navláčili miestni obyvatelia, ktorí miestnosť dlhý čas využívali ako sklad nepotrebných vecí. V jednom z kútov, kde dopadalo svetlo z neveľkého rozbitého okna, dokonca rástol zakrpatený strom!
Forlin si vzdychol a chvíľu celkom vážne uvažival, že vytiahne svoju asistentku zo stázovej komory, aby mu pomohla s upratovaním. Potom to však zamietol a začal uvažovať, akoby čo najrýchlejšie a najlepšie upratal hangár.
Na odvoz špiny by sa mu najlepšie hodila veľká transportná plošina. Bol si istý tým, že keby prešiel katakomby mesta, istotne by našiel jednu alebo dve plošiny, ktoré tu ostali po prerušení výstavby mesta a jeho zasypaní. Problémom však bol veľký počet závalov v chodbách a nedostatok času.
Vedel však, kde takmer určite nájde inú potrebnú plošinu a dostatok pomocných rúk na upratovanie. Nepríjemne sa usmial a nahlas povedal: „Ascanis! Aktivuj, prosím ťa, diaľkovo hviezdnu bránu! Vytoč adresu Baldary. Tam je teraz Atlantis...“ Z reproduktorov ukrytých v stenách sa ozval hlas umelej inteligencie: „Vytáčam hviezdnu bránu na Baldaru.“ Po chvíli sa ozvalo ďalšie hlásenie: „Brána je aktívna. Komunikačný kanál na Atlantis je aktívny.“
Admirál siahol po vysielačke, ktorú mal podľa zvyku Antickej flotily upevnenú na ľavom predlaktí a povedal: „Tu je Forlin. Volám Expedíciu Atlantis!“ Odpoveď sa ozvala okamžite: „Tu je plukovník Sheppard! Hovorte admirál!“ Forlin si odkašľal a povedal: „Som znovu na Ascanis. Viete, to zasypané mesto... Vyjednal som s miestnymi, že hangár Jumperov a katakomby budú odteraz pre nich zakázanou zónou a rád by som to tu dal trochu do poriadku. Aspoň ten hangár a Jumpery, ktoré tu ešte ostali. Mohli by ste mi sem poslať niekoľkých technikov a tiež aj niekoľkých vojakov na pomoc? Bude to len krátkodobá misia a zajtra sa vrátime...“
Plukovníka to očividne zaujalo, pretože sa opýtal: „Myslíte, že sa vám podarí opraviť tie Jumpery, ktoré tam ešte sú?“ Forlin bez zaváhania prikývol: „Samozrejme. Pošlite mi sem teda niekoľkých vojakov, ktorí mi pomôžu upratať hangár a ja zatiaľ skontrolujem Jumpery. Tiež by sa mi tu zišiel doktor Zelenka a jeho team a možno aj niekoľko ďalších ľudí. Mohol by som nováčikom medzi technikmi spraviť školenie, ako sa robí správna údržba a opravy Jumperov. Čo vy na to?“ Po istej chvíli váhania Sheppard súhlasil: „Dobre. To by sa nám celkom hodilo. Pošlem vám tam zopár ľudí, aby vám pomohli.“ Chcel deaktivovať spojenie, no Forlin ešte povedal: „Ešte jedna vec. Povedzte Radkovi, nech so sebou vezme aj dve transportné plošiny. Viete, tie, ktorými sa prepravujú zásoby, keď na Atlantis pristane Daedalus.“
Sheppard sa nechápavo opýtal: „Načo vám budú?“ Forlin si odfrkol: „Na odvoz špiny a neporiadku predsa. Alebo majú chlapi voziť všetky tie haraburdy z hangáru na fúrikoch?“ Plukovník pochopil a zasmial sa: „Dobre, poviem mu to. Ešte niečo?“ Forlin sa zamyslel a po chvíli pokrútil hlavou: „Nie. To je všetko. Forlin končí.“
Vypol vysielačku a nahlas povedal: „Ascanis! Deaktivuj komunikačný kanál a hviezdnu bránu. Ďakujem.“ Z reproduktorov sa okamžite ozvalo: „Hviezdna brána je deaktivovaná.“ Prikývol a zháčil sa nad tým, čo práve povedal. Medzi Antikmi rozhodne nebolo zvykom ďakovať alebo prosiť, keď sa rozprávali s umelými inteligenciami a dávali im príkazy. AI boli síce považované za riadne bytosti, no Antikovia ich považovali skôr za sluhov než rovnocenných partnerov a tak s nimi aj jednali. Samozrejme boli aj výnimky, no Forlin sám seba za výnimku nepovažoval. Skôr na neho mal pozitívny účinok dlhotrvajúci vplyv ľudí zo Zeme...
Rozhliadol sa znovu po hangári a s povzdychom sa vybral naspäť po schodoch. Bude musieť v hlbinách mesta nájsť niekoľko metiel, lopát a ďalšie veci, ktoré boli potrebné na vyčistenie hangáru. Tiež bude musieť niekde vypátrať údržbársky kufrík, aby mohol vymeniť rozbité okno v hangári.
Potrebné veci našiel do hodiny v jednom sklade, kam miestni obyvatelia poodnášali pre nich neznáme kusy technológie. Sotva ich povynášal do hangáru, ozvala sa mu vysielačka. Bol to doktor Zelenka s dvoma desiatkami technikov a vojakov, ktorí mu prišli pomôcť s upratovaním a opravami a prileteli na dvoch Jumperoch.
Väčšinu z nich admirál ešte nikdy nevidel a preto prekvapene pozrel na Radka, ktorý mal napodiv dobrú náladu: „Kto sú títo? Ešte som ich na Atlantis nevidel...“ Doktor Zelenka sa len usmial: „Včera večer dorazil na Atlantis Hammond a priviezol množstvo nového personálu. Carterová mi povedala, že generál O´Neill vymyslel plán cirkulácie posádok jednotlivých základní, pravda s prihliadnutím na špecifiká služby v Pegase. Preto odteraz budú náhodne presúvať členov Vesmírneho programu medzi jednotlivými základňami, aby sa viac naučili a nezvykali si na jednom mieste. Vraj to pomôže lepšie upevniť disciplínu a zlepší znalosti jednotlivých technikov a vojakov... Ale nebojte sa, nie sú to až takí zelenáči. Skoro všetci majú odslúžené nejaké tie roky v SGC alebo na jednotlivých lodiach našej flotily. Nemali by s nimi byť žiadne väčšie problémy okrem tých normálnych, ako je adaptácia na nové prostredie a podobne...“
Forlin sa zachmúril: „To som neschválil. Viete dobre, že keď som vyhnal vojakov z Atlantídy, tak som si vyhradil právo, že všetci noví členovia Expedície musia mať moje schválenie. Jack to mal so mnou konzultovať!“ Zelenka len pokrčil plecami. Jeho sa to netýkalo. On bol len neskutočne šťastný, pretože medzi novými členmi Expedície bola jeho manželka Silvia, ktorá bola zaradená do Vedeckej sekcie pod doktora McKaya a okrem toho sa vyriešil neustály problém s nedostatkom personálu v Technickej sekcii. Neočakávané školenie v opravách a údržbe Jumperov, ktoré navrhol Forlin tu na Ascanis, mu tak prišlo veľmi vhod na zaučenie nových ľudí.
Admirál im ukázal, čo všetko treba spraviť, a ako sa používajú antické prostriedky na upratovanie. Predviedol im čistiace a leštiace prostriedky na podlahu a steny ale aj špeciálne ochranné nátery na vonkajšie plochy Jumperov. Radek sa len prizeral a usmieval sa. On to všetko už dávno vedel, pretože na Atlantis boli rovnaké prostriedky a admirál ho už na začiatku svojho pôsobenia zaučil, ako sa používajú. Niektoré veci, napríklad kompletná súprava pre elektronickú diagnostiku Jumperov však prekvapili aj jeho. Na Atlantis očividne nebolo všetko alebo to len nebolo kompletné. Preto sa pozorne prizeral, ako sa čo používa...
Vojaci sa pustili do čistenia hangáru od hliny, prachu, špiny, nánosov a podobných vecí. Nakladali neporiadok na transportnú plošinu a keď bola plná, pripútali ju k jednému z Jumperov, ktorými prileteli z Atlantídy. Otvorili znovu strešné vráta hangáru a Jumper s pripútanou plošinou odletel preč. Niekoľko kilometrov od veže vojaci vysypali odpad a vrátili sa do hangáru po ďalšiu várku.
Forlin sledoval, ako technici pod jeho a Zelenkovým vedením robia diagnostiku jednotlivých Jumperov a hodnotil ich postup. Popritom im radil a pomáhal s opravami, pretože všetky bránové lode vykazovali poruchy či už hardvéru alebo softvéru. V jednom prípade bolo dokonca nutné úplne zmazať hardisk a nahráť nový systém z databázy mesta. Technici tiež uskutočnili aj kompletnú revíziu oboch Jumperov, ktorými sem prileteli, podľa postupu, ktorý ich naučil admirál.
Pracovali celú noc a skončili, keď už bolo slnko vysoko na oblohe. Oči im už klipkali od únavy a nedostatku spánku a preto, keď na Forlinov príkaz poukladali náradie, prístroje a kabeláž do debien či na príslušné miesta na stenách hangáru, s radosťou uvítali jeho ponuku, že ich na Atlantis dopraví na palube Sirty. Presunuli sa na palubu hliadkovej lode, no Forlin a Radek ešte ostali, aby zabezpečili hangár pred návštevou nepozvaných hostí.
Admirál sa ešte raz rozhliadol po hangári. Teraz to tu už vyzeralo lepšie. Hangár sa priamo leskol čistotou a osem nablýskaných a opravených Jumperov odpočívalo na parkovacích plošinách. Ich databázové kryštály boli prázdne, energetické zdroje nabité na maximum a všetky boli ešte dôkladne pozakrývané veľkými plachtami proti pôsobeniu prachu. Až to bude potrebné, tak ich on alebo členovia Expedície nájdu v úplnej pripravenosti.
Skontroloval ešte raz, či je všetko uložené tak, ako má byť a potom spokojne prikývol. Zhasol svetlá v hangári a zavrel za sebou dvere. Mohutné oceľové dosky sa zabuchli, no Forlin sa nepohol od ovládacieho panelu. Len nahlas povedal: „Ascanis! Bezpečnostné uzatvorenie hlavného hangáru Jumperov podľa protokolu Fisten štyri. Overovací kód 35F-296. Oprávnenie prístupu: Občania Antickej ríše a členovia Expedície Atlantis.“
Z malého reproduktoru zabudovaného v stene vedľa ovládacieho panelu sa ozval hlas umelej inteligencie: „Overovací kód akceptovaný. Bezpečnostné uzatvorenie hlavného hangáru aktivované. Prístup bude umožnený oprávneným osobám. Ustúpte odo dverí!“
Forlin ustúpil a potiahol nabok aj doktora Zelenku. V podlahe aj v strope sa odklopili krycie dosky a zo štrbín sa začali vysúvať štyridsať centimetrov hrubé pancierové dosky, ktoré do seba s buchnutím zapadli. Admirál sa usmial, keď na nich zbadal namaľovaný znak Ôsmej flotily. Ascanis bola kedysi sídlom jej štábu a znaky tejto flotily boli preto na mnohých miestach v tomto meste, najmä na pôvodnom vybavení, ktoré miestni obyvatelia odniesli do skladov.
Spoločne sa presunuli na Sirtu a Zelenka zorganizoval vojakov a technikov, aby sa uložili k odpočinku v ubytovacích miestnostiach hliadkovej lode. Na Atlantis to bolo pekných pár hodín cesty a tak si všetci mohli odpočinúť a vyspať sa. Pravda, Forlin tak mohol učiniť až potom, čo hliadková loď vzlietla na orbitu a vstúpila do hyperpriestoru vo vektore k Atlantis.
Nechal svoju asistentku, nech si užíva výcvik vo virtuálnej realite a sám sa vyštveral zaprášenými chodbami a schodiskami na povrch. Nezamieril však k Sirte, ktorá parkovala neďaleko Centrálnej veže. Namiesto toho sa vybral priamo k veži.
Stráže miestnej domobrany, ktoré strážili vchod do veže, mu chceli zastúpiť cestu, ale stačil jeho jediný prísny pohľad a okamžite prehodnotili svoje stanovisko. Vedeli, že je milencom ich panovníčky a tak radšej ustúpili stranou. Forlin dôstojne vyšiel jedným z dvoch centrálnych schodísk až do trónnej sály, ako miestni nazývali miestnosť s ovládacím kreslom.
Dvorania mu ustupovali z cesty, keď videli jeho prísnu tvár. Nakoniec objavil Maru v jej komnatách a jemne zaklopal na zárubňu otvorených dverí. Zbadala ho a pokynula mu, aby šiel ďalej: „Vitajte, admirál!“
Odložila starobylý zvitok, ktorý predtým čítala, a oprela sa vo vyrezávanom drevenom kresle. Keď si pretrela oči, Forlin jasne pobadal jej únavu: „Študuješ?“ Prikývla a on ironicky podotkol: „To je dobre. Minule sa mi nezdalo, že by si bola nejako priveľmi vzdelaná.“
Mykla sa, keď začula tú urážku a chcela na ňu podráždene zareagovať. Okamžite sa však zháčila a skromne prikývla: „Máš pravdu. Musím toho veľa dohnať...“ Chvíľku oddychovala a znovu si pretrela oči. Potom sa pozrela pozornejšie na svojho návštevníka a zbadala na jeho oblečení stopy prachu a špiny. To boli neklamné znaky toho, že sa pohyboval v podzemných častiach mesta.
Jemne sa usmiala: „Zasa si bol dole v katakombách?“ Forlin sa bez vyzvania posadil do jedného z kresiel pred pracovným stolom a prikývol: „Áno, mal som tam nejakú prácu.“ Pozrela naňho a nakrčila nos, keď zbadala, že prach z jeho oblečenia uľpel na vyšívanom čalúnení kresla. Preniesla sa cez to a nevinne sa opýtala: „A tá žena, ktorá prišla s tebou?“
Forlin sa zháčil: „Ako o nej vieš?“ Mara sa sebaisto usmiala a zacitovala svojho nebohého otca: „Viem o všetkom, o čom potrebujem vedieť v rámci môjho panstva.“ Zahľadela sa uprene na neho a dôraznejšie sa opýtala: „Takže? Kto je tá žena?“
Pokrčil plecami: „Jedna členka Expedície. Pred troma dňami sa ma pokúsila zabiť...“ To jej vyrazilo dych a chvíľu mlčala. Nakoniec sa štipľavo opýtala: „Nejaká tvoja ohrdnutá milenka?“ Rozosmial sa: „To nie!“ Ešte chvíľu sa veselo smial, no nakoniec sa upokojil a povedal: „Moji protivníci na Zemi ju poslali, aby ma špehovala a prípadne zlikvidovala. Nevyšlo im to a ona ma nezabila. Teraz pracuje pre mňa.“
Maru to zarazilo: „Ako sa ti to podarilo?“ Jemne sa usmial: „Presvedčil som ju o tom, na ktorej strane je výhodnejšie stáť.“ Viac k tomu nepovedal a ona mala dostatočné skúsenosti s intrigami na dvore svojho otca a teraz aj na jej vlastnom kráľovskom dvore, aby vedela, kedy je rozumnejšie prestať sa pýtať. Bolo jej jasné, že je za tým niečo viac.
Istú chvíľu mlčali a nakoniec sa Mara zdvorilo opýtala: „Dáš si niečo? Víno, pivo, alkohol?“ Pokrútil hlavou: „Nie, teraz nie. Ešte ma čaká veľa práce a potrebujem si zachovať čistú hlavu. Ale niečo by si pre mňa mohla spraviť.“ Zdvihla obočie v nemej otázke a on povedal: „Môžeš prosím zabezpečiť, aby do hangáru bránových lodí nikto nechodil? Aby to bola zakázaná zóna pre všetkých okrem mňa a ľudí z Expedície?“
Prikývla: „Iste, to môžem. Avšak mám k tomu dve otázky. Prvá: Kde je ten hangár bránových lodí? A druhá: Čo z toho získam ja?“ Usmial sa, no bol to úsmev slizkého diplomata pred tvrdým vyjednávaním: „Hangár bránových lodí je tá veľká miestnosť navrchu veže. Nad trónnou sálou, tam, kde sú tie veľké valcovité bránové lode.“ Prikývla, že pochopila, no on zdvihol ruku: „Nejde mi len o tvojích ľudí. Ide mi o to, aby tam nikto okrem mňa a ľudí plukovníka Shepparda nemohol vojsť. Ani tvoji ľudia, ani Eldredoví a ani nikto iný...“
Pochopila, prečo ju o to žiada: „Máš na mysli Genijcov, Cestovateľov a iné civilizácie? Bojíš sa, že by sa zmocnili tajomstiev tohto mesta a použili ich proti tebe?“ Neochotne prikývol: „Áno. Niečo v tom zmysle. Niektorí, najmä Genijci a Cestovatelia, rozhodne neoplývajú zdvorilosťou pri získavaní technológií, ktoré im môžu byť užitočné.“
Usmiala sa: „Dobre. Myslím, že niečo vymyslíme. Ale čo za to?“ Vzdychol si: „Čo chceš?“ Bez slova vstala, obišla pracovný stôl a zavrela dvere svojej pracovne. Pre istotu ich ešte aj zamkla. Potom sa otočila k nemu a rozviazala si šnurovačku hodvábnych šiat so slovami: „Myslím, že ty veľmi dobre vieš, čo chcem...“ Zaúpel a pomyslel si na doktorku Jacobsenovú dole v stázovej komore. Jej a umelým inteligenciám sex zakázal a sám si ho teraz bude užívať. Bol si takmer istý, že Ascanis ho pozoruje a prezradí Marii, čo sa deje. Tá mu to dá pravdepodobne zožrať ráno, keď budú odlietať na Sirte.
Potom ho však ovládla taká menšia škodoradosť a hodil všetky obavy za hlavu. Nech! Keď to bude potrebné, tak zbalí a pretiahne aj doktorku Jacobsenovú. Aj tak si o to koleduje od chvíle, keď sa spoznali. Vstal z kresla, podišiel ku kráľovnej tejto planéty a pevne si ju pritiahol k sebe. Pozrel jej do očí a zbadal v nich chlípnosť a nadržanosť. Pohľad však trval len okamih, lebo náhle sklonil hlavu a vášnivo ju pobozkal. Jeho ruky zároveň dokončovali rozväzovanie jej šnurovačky a pomáhali jej zo šiat...
O dve hodiny neskôr opustil jej komnaty. Obaja boli unavení po predošlom výkone a museli sa venovať aj srióznej práci. Kým ona musela riešiť politické a hospodárske otázky svojho kráľovstva, jeho čakali pokazené Jumpery v hlavnom hangári mesta.
Už počas jednej z minulých návštev spravil predbežnú kontrolu jednotlivých Jumperov, takže vedel približne do čoho ide. Jeden z nich minule uviedol do stavu vzorovej čistoty a funkčnosti po všetkých stránkach. Zvyšných päť Jumperov však ešte stále bolo pozakrývaných veľkými plachtami a čakalo na opravu.
Keď však vstúpil do hangáru a zbadal množstvo prachu a špiny, ktorá sa v ňom nachádzala, zmenil plán, ktorý si vytvoril na nasledujúce hodiny. Pôvodne plánovaj opraviť jeden alebo dva z tunajších Jumperov, no teraz si uvedomil, že bude najprv musieť dať do poriadku samotný hangár, aby sa v ňom vôbec dalo pracovať. Ascanis bola jeho očami a ušami pre celú túto časť galaxie Pegasus a čím skôr z mesta spraví funkčnú operačnú základňu, tým lepšie...
Prebehol pohľadom obrovskej miestnosti a jeho pozorné oči nachádzali kôpky špiny, prachu a rôzneho haraburdia, ktoré sem navláčili miestni obyvatelia, ktorí miestnosť dlhý čas využívali ako sklad nepotrebných vecí. V jednom z kútov, kde dopadalo svetlo z neveľkého rozbitého okna, dokonca rástol zakrpatený strom!
Forlin si vzdychol a chvíľu celkom vážne uvažival, že vytiahne svoju asistentku zo stázovej komory, aby mu pomohla s upratovaním. Potom to však zamietol a začal uvažovať, akoby čo najrýchlejšie a najlepšie upratal hangár.
Na odvoz špiny by sa mu najlepšie hodila veľká transportná plošina. Bol si istý tým, že keby prešiel katakomby mesta, istotne by našiel jednu alebo dve plošiny, ktoré tu ostali po prerušení výstavby mesta a jeho zasypaní. Problémom však bol veľký počet závalov v chodbách a nedostatok času.
Vedel však, kde takmer určite nájde inú potrebnú plošinu a dostatok pomocných rúk na upratovanie. Nepríjemne sa usmial a nahlas povedal: „Ascanis! Aktivuj, prosím ťa, diaľkovo hviezdnu bránu! Vytoč adresu Baldary. Tam je teraz Atlantis...“ Z reproduktorov ukrytých v stenách sa ozval hlas umelej inteligencie: „Vytáčam hviezdnu bránu na Baldaru.“ Po chvíli sa ozvalo ďalšie hlásenie: „Brána je aktívna. Komunikačný kanál na Atlantis je aktívny.“
Admirál siahol po vysielačke, ktorú mal podľa zvyku Antickej flotily upevnenú na ľavom predlaktí a povedal: „Tu je Forlin. Volám Expedíciu Atlantis!“ Odpoveď sa ozvala okamžite: „Tu je plukovník Sheppard! Hovorte admirál!“ Forlin si odkašľal a povedal: „Som znovu na Ascanis. Viete, to zasypané mesto... Vyjednal som s miestnymi, že hangár Jumperov a katakomby budú odteraz pre nich zakázanou zónou a rád by som to tu dal trochu do poriadku. Aspoň ten hangár a Jumpery, ktoré tu ešte ostali. Mohli by ste mi sem poslať niekoľkých technikov a tiež aj niekoľkých vojakov na pomoc? Bude to len krátkodobá misia a zajtra sa vrátime...“
Plukovníka to očividne zaujalo, pretože sa opýtal: „Myslíte, že sa vám podarí opraviť tie Jumpery, ktoré tam ešte sú?“ Forlin bez zaváhania prikývol: „Samozrejme. Pošlite mi sem teda niekoľkých vojakov, ktorí mi pomôžu upratať hangár a ja zatiaľ skontrolujem Jumpery. Tiež by sa mi tu zišiel doktor Zelenka a jeho team a možno aj niekoľko ďalších ľudí. Mohol by som nováčikom medzi technikmi spraviť školenie, ako sa robí správna údržba a opravy Jumperov. Čo vy na to?“ Po istej chvíli váhania Sheppard súhlasil: „Dobre. To by sa nám celkom hodilo. Pošlem vám tam zopár ľudí, aby vám pomohli.“ Chcel deaktivovať spojenie, no Forlin ešte povedal: „Ešte jedna vec. Povedzte Radkovi, nech so sebou vezme aj dve transportné plošiny. Viete, tie, ktorými sa prepravujú zásoby, keď na Atlantis pristane Daedalus.“
Sheppard sa nechápavo opýtal: „Načo vám budú?“ Forlin si odfrkol: „Na odvoz špiny a neporiadku predsa. Alebo majú chlapi voziť všetky tie haraburdy z hangáru na fúrikoch?“ Plukovník pochopil a zasmial sa: „Dobre, poviem mu to. Ešte niečo?“ Forlin sa zamyslel a po chvíli pokrútil hlavou: „Nie. To je všetko. Forlin končí.“
Vypol vysielačku a nahlas povedal: „Ascanis! Deaktivuj komunikačný kanál a hviezdnu bránu. Ďakujem.“ Z reproduktorov sa okamžite ozvalo: „Hviezdna brána je deaktivovaná.“ Prikývol a zháčil sa nad tým, čo práve povedal. Medzi Antikmi rozhodne nebolo zvykom ďakovať alebo prosiť, keď sa rozprávali s umelými inteligenciami a dávali im príkazy. AI boli síce považované za riadne bytosti, no Antikovia ich považovali skôr za sluhov než rovnocenných partnerov a tak s nimi aj jednali. Samozrejme boli aj výnimky, no Forlin sám seba za výnimku nepovažoval. Skôr na neho mal pozitívny účinok dlhotrvajúci vplyv ľudí zo Zeme...
Rozhliadol sa znovu po hangári a s povzdychom sa vybral naspäť po schodoch. Bude musieť v hlbinách mesta nájsť niekoľko metiel, lopát a ďalšie veci, ktoré boli potrebné na vyčistenie hangáru. Tiež bude musieť niekde vypátrať údržbársky kufrík, aby mohol vymeniť rozbité okno v hangári.
Potrebné veci našiel do hodiny v jednom sklade, kam miestni obyvatelia poodnášali pre nich neznáme kusy technológie. Sotva ich povynášal do hangáru, ozvala sa mu vysielačka. Bol to doktor Zelenka s dvoma desiatkami technikov a vojakov, ktorí mu prišli pomôcť s upratovaním a opravami a prileteli na dvoch Jumperoch.
Väčšinu z nich admirál ešte nikdy nevidel a preto prekvapene pozrel na Radka, ktorý mal napodiv dobrú náladu: „Kto sú títo? Ešte som ich na Atlantis nevidel...“ Doktor Zelenka sa len usmial: „Včera večer dorazil na Atlantis Hammond a priviezol množstvo nového personálu. Carterová mi povedala, že generál O´Neill vymyslel plán cirkulácie posádok jednotlivých základní, pravda s prihliadnutím na špecifiká služby v Pegase. Preto odteraz budú náhodne presúvať členov Vesmírneho programu medzi jednotlivými základňami, aby sa viac naučili a nezvykali si na jednom mieste. Vraj to pomôže lepšie upevniť disciplínu a zlepší znalosti jednotlivých technikov a vojakov... Ale nebojte sa, nie sú to až takí zelenáči. Skoro všetci majú odslúžené nejaké tie roky v SGC alebo na jednotlivých lodiach našej flotily. Nemali by s nimi byť žiadne väčšie problémy okrem tých normálnych, ako je adaptácia na nové prostredie a podobne...“
Forlin sa zachmúril: „To som neschválil. Viete dobre, že keď som vyhnal vojakov z Atlantídy, tak som si vyhradil právo, že všetci noví členovia Expedície musia mať moje schválenie. Jack to mal so mnou konzultovať!“ Zelenka len pokrčil plecami. Jeho sa to netýkalo. On bol len neskutočne šťastný, pretože medzi novými členmi Expedície bola jeho manželka Silvia, ktorá bola zaradená do Vedeckej sekcie pod doktora McKaya a okrem toho sa vyriešil neustály problém s nedostatkom personálu v Technickej sekcii. Neočakávané školenie v opravách a údržbe Jumperov, ktoré navrhol Forlin tu na Ascanis, mu tak prišlo veľmi vhod na zaučenie nových ľudí.
Admirál im ukázal, čo všetko treba spraviť, a ako sa používajú antické prostriedky na upratovanie. Predviedol im čistiace a leštiace prostriedky na podlahu a steny ale aj špeciálne ochranné nátery na vonkajšie plochy Jumperov. Radek sa len prizeral a usmieval sa. On to všetko už dávno vedel, pretože na Atlantis boli rovnaké prostriedky a admirál ho už na začiatku svojho pôsobenia zaučil, ako sa používajú. Niektoré veci, napríklad kompletná súprava pre elektronickú diagnostiku Jumperov však prekvapili aj jeho. Na Atlantis očividne nebolo všetko alebo to len nebolo kompletné. Preto sa pozorne prizeral, ako sa čo používa...
Vojaci sa pustili do čistenia hangáru od hliny, prachu, špiny, nánosov a podobných vecí. Nakladali neporiadok na transportnú plošinu a keď bola plná, pripútali ju k jednému z Jumperov, ktorými prileteli z Atlantídy. Otvorili znovu strešné vráta hangáru a Jumper s pripútanou plošinou odletel preč. Niekoľko kilometrov od veže vojaci vysypali odpad a vrátili sa do hangáru po ďalšiu várku.
Forlin sledoval, ako technici pod jeho a Zelenkovým vedením robia diagnostiku jednotlivých Jumperov a hodnotil ich postup. Popritom im radil a pomáhal s opravami, pretože všetky bránové lode vykazovali poruchy či už hardvéru alebo softvéru. V jednom prípade bolo dokonca nutné úplne zmazať hardisk a nahráť nový systém z databázy mesta. Technici tiež uskutočnili aj kompletnú revíziu oboch Jumperov, ktorými sem prileteli, podľa postupu, ktorý ich naučil admirál.
Pracovali celú noc a skončili, keď už bolo slnko vysoko na oblohe. Oči im už klipkali od únavy a nedostatku spánku a preto, keď na Forlinov príkaz poukladali náradie, prístroje a kabeláž do debien či na príslušné miesta na stenách hangáru, s radosťou uvítali jeho ponuku, že ich na Atlantis dopraví na palube Sirty. Presunuli sa na palubu hliadkovej lode, no Forlin a Radek ešte ostali, aby zabezpečili hangár pred návštevou nepozvaných hostí.
Admirál sa ešte raz rozhliadol po hangári. Teraz to tu už vyzeralo lepšie. Hangár sa priamo leskol čistotou a osem nablýskaných a opravených Jumperov odpočívalo na parkovacích plošinách. Ich databázové kryštály boli prázdne, energetické zdroje nabité na maximum a všetky boli ešte dôkladne pozakrývané veľkými plachtami proti pôsobeniu prachu. Až to bude potrebné, tak ich on alebo členovia Expedície nájdu v úplnej pripravenosti.
Skontroloval ešte raz, či je všetko uložené tak, ako má byť a potom spokojne prikývol. Zhasol svetlá v hangári a zavrel za sebou dvere. Mohutné oceľové dosky sa zabuchli, no Forlin sa nepohol od ovládacieho panelu. Len nahlas povedal: „Ascanis! Bezpečnostné uzatvorenie hlavného hangáru Jumperov podľa protokolu Fisten štyri. Overovací kód 35F-296. Oprávnenie prístupu: Občania Antickej ríše a členovia Expedície Atlantis.“
Z malého reproduktoru zabudovaného v stene vedľa ovládacieho panelu sa ozval hlas umelej inteligencie: „Overovací kód akceptovaný. Bezpečnostné uzatvorenie hlavného hangáru aktivované. Prístup bude umožnený oprávneným osobám. Ustúpte odo dverí!“
Forlin ustúpil a potiahol nabok aj doktora Zelenku. V podlahe aj v strope sa odklopili krycie dosky a zo štrbín sa začali vysúvať štyridsať centimetrov hrubé pancierové dosky, ktoré do seba s buchnutím zapadli. Admirál sa usmial, keď na nich zbadal namaľovaný znak Ôsmej flotily. Ascanis bola kedysi sídlom jej štábu a znaky tejto flotily boli preto na mnohých miestach v tomto meste, najmä na pôvodnom vybavení, ktoré miestni obyvatelia odniesli do skladov.
Spoločne sa presunuli na Sirtu a Zelenka zorganizoval vojakov a technikov, aby sa uložili k odpočinku v ubytovacích miestnostiach hliadkovej lode. Na Atlantis to bolo pekných pár hodín cesty a tak si všetci mohli odpočinúť a vyspať sa. Pravda, Forlin tak mohol učiniť až potom, čo hliadková loď vzlietla na orbitu a vstúpila do hyperpriestoru vo vektore k Atlantis.
