SG Dynasty: The Last of Ancients - 102. Kapitola - Ultimátum

[Aiwendill]

Ondra Daške: Uvidíš...

Endýsek: Ďakujem za pochvalu. Dúfam, že sa PDF páčilo...

Jakop: Uvidíš, ako sa to vyvinie...

Posedlík: Ďakujem za pochvalu...

Aiwendill: Já počkám, ale týden je dlouhá doba

[Aiwendill]

To je vskutku zaujimave, pretoze vsetci mi neustale opakuju, ze ako ten cas rychlo bezi...

ve skole běží pomalu a doma rychle takže ano pro mě je to dlouhá doba, když jezdíš hodinu a pul z Brna někdy i dvě

[Aiwendill]

a ako krátko to ubehne, keď ideš do brna do školy, že? To si furt hovoríš, že už je to tu zas...

[Aiwendill]

a ako krátko to ubehne, keď ideš do brna do školy, že? To si furt hovoríš, že už je to tu zas...

Já si myslím, že to máš ještě dobré, já totiž jedu vlakem do školy bezmála skoro tři hodiny bez přestupu.

Aiwendill: Tak jsem se těšil, že si přečtu díl než pojedu do práce, no snad ho budu mít jako pohádku na dobrou noc až přijedu domů.

[Aiwendill]

Kapitola 84. – Domáce úlohy III.

Umelá inteligencia zničeného mesta sa nakoniec odhodlala a zdvorilo opýtala: „Admirál, môžem vedieť, na čom pracujete? Možno by som mohol byť nápomocný...“ Forlin sa krátko zamyslel a prikývol: „Ide o dôležitú vec. Povznesení Antikovia ma požiadali, aby som našiel všetky informácie o vyššej sfére a zmazal ich. Jediná kópia bude uložená na bezpečnom mieste. To aby ich nikto nemohol ohroziť. V nedávnej minulosti sa totiž stali isté pokusy, keď ľudia z nižšej sféry zničili bytosti vo vyššej sfére a tak sa Povznesení chcú chrániť. Už som tie informácie zmazal z databáz Atlantídy a Ascanidy a teraz prehľadávam tunajšiu sieť. Potom ešte skočím na Telerush Var v Mliečnej ceste, kde je momentálne Lorardian so zvyškom flotily a prejdem aj ostatné tamojšie základne.“
Mindol sa zamyslel a potom opatrne povedal: „V mojej databáze je množstvo takých informácií, avšak je tu problém.“ Forlin spozornel: „Aký problém?“ Umelá inteligencia to vysvetlila: „Mám prístup len k dvom databázovým záložným centrám. Aj keby som tie informácie zmazal, v ostatných mojich záložných centrách to ostane nezmazané...“
Forlin sa zamyslel a dlhú chvíľu zvažoval jednotlivé možnosti. Potom opatrne povedal: „Dalo by sa jedno z tých dvoch databázových centier extrahovať? Tak, aby vyplávalo na hladinu...“ Mindol sa zarazil: „Čo tým myslíte, admirál?“ Forlin chvíľu mlčal a potom ticho povedal: „Autodeštrukciu.“ Holografický muž vyzeral vydesene: „Nechápem...“ Forlin to vysvetlil: „Jedno databázové centrum extrahujeme, aby ostali zachované všetky informácie. S pomocou druhého odpálime autodeštrukčné nálože a tak zničíme zvyšok mesta a ostatné databázové centrá. Takto tie informácie nebude môcť nikto zneužiť...“
Umelá inteligencia sa opýtala: „Aha. Ale je to naozaj nutné? Toľká deštrukcia?“ Forlin sucho podotkol: „Máš lepší nápad? Ak áno, sem s ním!“ Mindol dlho mlčal a nakoniec uvážlivo povedal: „Iné riešenie pri súčasných prostriedkoch nie je možné. Čo bude potom?“ Admirál pokrčil plecami: „Synchronizujem informácie v databáze Atlantídy a potom tvoje dátové kryštály odveziem do depozitu na Telerush Var. Budeš si tam môcť podebatovať s Dolinarthom. Jeho dátové kryštály tam už sú. A tiež aj s loďami, ktoré sú ešte v aktívnej službe...“
Mindol to dlho zvažoval. Po istom čase sa opýtal: „Ktoré lode ešte slúžia vo flotile?“ Forlin sa zamyslel a odpovedal: „Bitevná loď Torden, ťažké krížniky Adurant, Macsen, Tria, Kaloth a Cernum, ľahké krížniky Parastus, Somnia, Piscia, Fossia, Dvesugard a Malus, transportné lode Pius a Talus, ďalej je na Telerush Var aj Lorardian, ktorý tam podstupuje generálnu opravu. Tu v Pegase pôsobí aktívne Atlantis a hliadková loď Sirta. Ascanis je zasypaná a v poloaktívnom režime. Mesto je poškodené a neschopné letu. Jeho senzory a ďalšie systémy sa však dajú použiť a zatiaľ slúži ako obranný systém planéty pred Wraithmi. Tiež som navštívil aj Mornas. To je však bez energie, poškodené a potopené na morskom dne. A myslím, že tam nie je nijaký experimentálny zdroj energie, ktorý by umožnil aspoň čiastkovú komunikáciu s jeho umelou inteligenciou, ako je to v tvojom prípade...“
Holografický muž prikývol: „Dajte mi niekoľko minút, nech uskutočním prípravy na extrakciu databázového centra.“ Forlin ho však zadržal: „To má ešte čas! Najprv vyhľadám tie informácie a skopírujem ich. Tiež ich musím zmazať tak z tvojej databázy, ako aj z databáz ostatných základní na tejto planéte a to ešte nejaký čas potrvá...“ Mindol prikývol: „Rozumiem, admirál. Budem čakať, kým neskončíte s vašou úlohou. Podľa mojích výpočtov to však bude trvať niekoľko dní, kým skončí vyhľadávací proces podľa parametrov, ktoré ste nastavil. Možno by som vám mohol za tú dobu robiť spoločnosť, ak dovolíte.“
Admirál to po krátkom zvážení odsúhlasil. Vyhľadávací proces mohol bežať aj bez jeho sedenia v ovládacom kresle, no kryštál s nazhromaždenými dátami musí potom manuálne vytiahnúť z kresla a tiež musí manuálne vyzdvihnúť databázový modul z hladiny oceánu, keď bude extrahovaný z trosiek mesta na morskom dne. Takže bude musieť čakať a v takom prípade bola spoločnosť lepšia ako samota. Hoci to bola spoločnosť umelej inteligencie zničeného mesta, ktorá mala najnovšie informácie z doby pred desiatimi tisíckami rokov. No čo už. Aspoň sa budú mať o čom rozprávať...

Ako si Forlin predsavzal, tak sa aj stalo. O osem dní neskôr mal zo siete prepojujúcej jednotlivé základne stiahnuté všetky informácie o vyššej sfére. V zadnej časti Jumperu spočívalo veľké hermeticky uzavreté púzdro, ktoré obsahovalo jednu sadu databázových kryštálov bývalého antického mesta Mindol.
Mal značný problém dostať databázové centrum dovnútra Jumperu, pretože ten nebol na prevoz predmetov takejto veľkosti stavaný. Nakoniec to však vyriešil šalamúnsky. Odtiahol databázové centrum k brehu, kde ho otvoril a vybral z neho vnútorné púzdro s kryštálmi. To sa už do Jumperu vošlo, aj keď s odrenými sedačkami v zadnej časti člnu.
Keď zatvoril zadné dvere Jumperu, prekontroloval vyváženie Jumperu. Inerciálne tlmiče síce pracovali bezchybne ale takto blízko povrchu planéty bola gravitácia príliš dôležitou veličinou, než aby si ju mohol dovoliť ignorovať. Opatrne sa vzniesol do atmosféry a vo výške asi kilometra zamieril k hviezdnej bráne.
Po niekoľkých kilometroch však zastavil a otočil Jumper. Nechal ho vznášať sa na jednom mieste a aktivoval komunikačný systém. Vyslal len jeden povel a dúfal, že ho zachytia aj komunikačné antény zničeného mesta. Nevedel, či signál prenikne štyri kilometre vodnej vrstvy a tak zosilnil komunikačný signál Jumperu na maximum.
Nechal systém, aby povel k odpáleniu autodeštrukčných náloží opakoval dookola. Dlho sa nič nedialo, no nakoniec sa predsa len morská hladina na obzore nadvihla, akoby zospodu stúpala obrovská bublina. Potom sa náhle zablesklo a na obzore sa objavil mrak vody a pary. Vyzeralo to navlas rovnako, ako keby pod hladinou vybuchla nukleárna nálož. Akurát toto bolo omnoho väčšie.
Forlin to chvíľku pozoroval a potom deaktivoval komunikačný systém. Namiesto toho zosilnil štíty Jumperu na maximum a najvyššou možnou rýchlosťou vyrazil priamo nahor, aby minimalizoval účinky slapovej vlny.
Keď už bol na orbite, otočil Jumper a znovu sa zadíval na svoje ničivé dielo. Každé Antické plavidlo bolo vybavené autodeštrukciou, ktorá bola schopná ho rozmetať na atómy. Sila výbuchu deštrukčných náloží v meste Mindol sa dala porovnať s termonukleárnou explóziou o sile troch gigaton TNT. Forlin si s mierným znepokojením uvedomil, že pravdepodobne prelomil oceánsku planetárnu kôru, keďže nálože vybuchli priamo na morskom dne. Dúfal však, že morská voda ochladí magmu na povrchu do takej miery, že sa okamžite vytvorí nejaká krusta. Bude sa o tom musieť pozhovárať s geológmi na Atlantis a niekoľkokrát ich sem v nasledujúcich mesiacoch vyslať na pozorovacie misie...
S určítým záchvevom nostalgie si spomenul na svoje pôsobenie na Mindole. Mesto bolo sídlom štábu Piatej flotily, do ktorej aj on sám služobne patril po väčšinu svojej kariéry. Forlin slúžil na vlajkovej lodi Piatej flotily, na Tordene a kvôli tomu sa často dostával do kontaktu s obyvateľmi Mindolu. Bolo to pekné mesto, pomyslel si. Omnoho krajšie a prívetivejšie ako Atlantis. Obyvateľstvo bolo slobodomyseľnejšie a kultúrnejšie. Mindol bol v celej ríši známy ako centrum filozofie a estetiky.
Bolo mu celkom ľúto, že mesto musel zničiť kvôli tomu, aby sa nikto nedostal k poznatkom v jeho databáze. Omnoho radšej by ho bol zachoval a niekedy v budúcnosti sa sem vrátil s flotilou. Vytiahli by z morského dna všetko, čo by sa dalo a z trosiek by postavili nové mesto. Aspoňže sa podarilo zachrániť jednu zo záloh mestskej databázy a všetky poznatky, ktoré v nej boli uložené, sa tak budú môcť dať využiť.
Chvíľu uvažoval, kam nateraz umiestni zachránené dátové kryštály. Nakoniec ich odvezie na Telerush Var, no predbežne chcel mať aj on nejaké tromfy v rukáve a nehodlal všetko prenechať Anne ani Expedícii. Bude mať na nich aspoň jednu ďalšiu páku...
Usmial sa, lebo mu napadlo ideálne miesto, kde môže uložiť databázu Mindolu. Nasmeroval Jumper k hviezdnej bráne na povrchu planéty a pripravil sa vytočiť adresu naspäť na Ascanis. Umelé inteligencie oboch miest sa aspoň budú môcť pozhovárať...

Na druhý deň večer dorazil domov na Atlantis. Sheppard s podozrením hľadel na Jumper, ktorý bol nablýskaný, akoby práve vyšiel z výrobnej linky a nešiel mu veľmi dokopy so zaprášeným hangárom, ktorý si pamätal zo svojej misie na P31-440. Hoci mu Forlin pred viac než týždňom povedal, že si vezme jeden z Jumperov, ktoré ostali v zasypanom meste, tento očividne nebol jedným z nich. Nevedel si predstaviť, žeby bol niekto schopný tak vyčistiť a naleštiť Jumper. Forlin sa len usmieval a nechal plukovníka jeho domnienkam.
Nasmeroval Jumper do hlavného hangáru a tam zaparkoval. Keď deaktivoval systémy, vzal ruksak so svojími vecami a bez slova odišiel do svojho apartmánu ignorujúc pritom zvedavé otázky členov Expedície. Potreboval si totiž utriediť myšlienky. Kútikom oka si však všimol neznámu mladú ženu v kancelárii veliteľa mesta...

Nasledujúcich niekoľko hodín strávil vo svojom apartmáne, respektíve na balkóne svojho apartmánu. Stál opretý o kovové zábradlie. Na sebe mal hrubý plášť, ktorý bol darom od Sarumana a v ruke termohrnček s vareným vínom, pretože hoci bolo mesto takmer na rovníku planéty, vonku bolo chladno a fúkal nepríjemný nárazový vietor.
Zamyslene hľadel do diaľky. Nevnímal šedé more okolo mesta ani veľkú šesťuholníkovú platformu obsahujúcu obranné zbraňové systémy mesta. Jeho myšlienky sa túlali po neznámych cestách...
Zrazu sa vedľa neho ozvalo diskrétne zakašľanie a on sa strhol. Keď zbadal, kto ho vyrušil, trpko sa usmial: „Zdravím ťa, Luthe! Čo ťa sem privádza? Len mi nehovor, že si ma aj ty prišiel popohnať do práce ako minule Tuli...“
Povznesený Antik s veselým úsmevom pokrútil hlavou a bez opýtania si nabral do druhého termohrnčeka niekoľko naberačiek vína z hrnca na malom servírovacom stolíku. Forlin nad tou bezočivosťou len pretočil očami, obrátil sa a znovu pozoroval more.
Luthe s tichým sŕkaním popíjal varené víno a vnímal jeho ťažkú medovú vôňu. Nakoniec sa opýtal: „To víno si priviezol z Ardy?“ Forlin ticho prikývol a Luthe sa zasmial: „Niekedy ľutujem, že som sa povzniesol do vyššej sféry. Ešte sú veci v živote, ktoré stojí za to si vychutnávať. Toto víno je jednou z nich...“ Obaja sa veselo zasmiali a dlhú chvíľu potom s občasným sŕkaním vína pozorovali šedivé more a pomaly sa prevaľujúce ťažké mraky okolo mesta.
Nakoniec to Forlin nevydržal a znovu sa opýtal: „Takže? Čo ťa sem priviedlo, priateľ môj?“ Luthe dopil víno vo svojom termohrnčeku a sklamane pozrel na prázdnu nádobku vo svojej ruke.
Forlin to zbadal a pokynul mu, nech si ešte naberie, keď mu to chutí. Luthe poslúchol a popritom, ako nalieval naberačkou varené víno do termohrnčeka, povedal: „Prišiel som ti pomôcť, Forlin.“ Admirál len nadvihol obočie: „Ále, čo? Naozaj?“ Sarkazmus v jeho hlase bol neprehliadnuteľný...
Jeho povznesený priateľ ani nemihol okom a hovoril ďalej: „Pozorovali sme tvoj postup pri získavaní informácií o vyššej sfére. Sledovali sme ťa tak tu na Atlantis ako aj na Ascanis a Ereldis. Počínal si si na naše prekvapenie veľmi rozumne a my sme si uvedomili, že sme s celou touto úlohou boli... hmmm.... dosť obmedzení.“
Admirál prekvapene otvoril oči, lebo práve toto nečakal a nechal priateľa, aby pokračoval: „Nejako sme si neuvedomili, že tie poznatky sú roztrúsené po desiatkách planét a stovkách základní a kým by si to všetko poobjavoval a zhromaždil, tak by si... no... jednoducho by ti na to nestačil celý život. Preto ma Ostatní vyslali, aby som ti v záujme našom aj tvojom pomohol s celou touto úlohou.“
Forlin položil svoj termohrnček na široké zábradlie a lepšie sa zababušil do hrubého plášťa, lebo poryvy ľadového vetra spôsobovali, že mu bola zima. Chvíľu premýšľal a potom povedal: „Dobre, pomoc s celou touto úlohou sa mi len zíde...“
Pozrel na svojho starého priateľa takým pohľadom, že Luthemu bolo náhle veľmi horúco aj napriek ľadovému vetru, ktorý mu povieval vlasmi a oblečením. Opätoval jeho pohľad a pokrútil hlavou: „Ani na to nemysli! Toto nie!“ Admirál sa však kruto usmial a pokýval hlavou: „Ale áno. Pôjdeš do Mliečnej cesty a vybavíš tú časť celej tejto misie, ktorá sa týka Zeme. Pegasus si dokážem obehať aj sám, len potrebujem zoznam planét, kde sú všetky kúsky skladačky. Ale na Zem pôjdeš ty! Nemienim sa s nimi naťahovať rok alebo dva, kým mi vydajú tie veci a informácie a aj tak nebudem mať istotu, že mám všetko. Ty máš naproti tomu najlepšie predpoklady, že nájdeš a zmažeš všetky informácie z ich počítačov...“
Luthe naňho prekvapene pozrel: „Ja?!“ Forlin sa len sebaisto usmial: „Samozrejme, že ty! Si predsa povznesený a preto pre teba bude hračkou dostať sa do ich počítačov bez toho, aby ktokoľvek čokoľvek zbadal...“ Luthe sa zachmúril: „To je proti pravidlám!“ Forlin kývol plecami: „Nevrav mi, čo je proti pravidlám. Keby ste sa neodhodlali porušiť tie slávne pravidlá kvôli svojmu vlastnému bezpečiu, tak by ste na mňa nehodili celú túto misiu so zbieraním informácií o vyššej sfére.“
Povznesený Antik sa hlboko zamyslel a chvíľami sa pozrel kamsi nahor. Nakoniec s ťažkým povzdychom, ktorý by obmäkčil aj kameň ale nie Forlinovo srdce, prikývol: „Dobre, pôjdem na Zem a stiahnem tie dáta na jedno miesto. Ale s Archou pravdy, Morosovým plášťom a ostatnými fyzickými vecami nepočítaj. To nie je v mojej moci...“
Forlin ho s pohrdavým odfrknutím prerušil: „Videl som, ako môj brat Resin na Isderush Maror stihol rozbiť na atómy tri Wraithské materské lode a niekoľko ich sprievodných krížnikov. Videl som niečo podobné spraviť Chayu Sar na Proculuse a to dokonca viac než raz. A ešte som videl Morosa, keď pred tisícpäťsto rokmi prišiel naspäť na Atlantis, aby dokončil svoj výskum ohľadne vyššej sféry. Videm som na vlastné oči, teda vlastne cez vnútorné senzory Atlantídy, ako presúval predmety po celom meste, aby po ne nemusel chodiť do vzdialených laboratórií... Tak mi nehovor, že teleportácia niekoľkých kúskov techniky na jedno miesto v rámci planéty je pre teba nesplniteľná úloha!“
Luthe si znovu povzdychol, tentokrát ešte ťažšie ako predtým. Jeho aspoločníka to však ani v najmenšom nedojalo. Rozhodol sa, že bude nemilosrdný...
Nakoniec sa povznesený Antik trochu vzchopil a opýtal sa: „Kam to mám teleportovať v rámci Zeme? Cez hviezdnu bránu to nedostanem len tak ľahko. To by si okamžite všimli!“ Forlin sa nakrátko zamyslel a potom povedal: „Hoď to všetko na jednu z naších základní, ktoré ostali na Zemi.“ Luthe sa kyslo zaškľabil: „Asi by som ti mal pripomenúť, že naša spoločná priateľka, ktorá žije na Telerush Var, ti základne veľmi dôkladne zlikvidovala...“
Admirál prikývol: „Toho som si vedomý. Avšak dve zo základní na Antarktíde ostali neporušené. Nechala ich, aby som ju citoval, ako: „strategickú rezervu“ pre každý prípad. Keby sa mne alebo jej na Zemi niečo prihodilo a potrebovali by sme sa ukryť pred tamojšími bezpečnostnými zložkami.“ Luthe naňho podozrievavo pozrel: „A ty o tom vieš odkiaľ? Veď si to chcela nechať pre seba!“ Forlin sa jemne usmial: „Povedala mi to už vtedy, keď sme plánovali operáciu proti Luciánskej aliancii.“ Povznesený Antik ticho zahundral: „No tak to je zaujímavé. A nám to napriek tomu uniklo...“
Forlin vzal svoj termohrnček a napil sa vareného vína. Chvíľu si vychutnával jeho medovú chuť a vôňu a potom povedal: „Hoď tie veci na jednu z tých základní a Anna to tam neskôr vyzdvihne. Vlastne, keď som už pritom, hovoril som o tom už s Annou a sľúbila mi poslať jednu loď ako podporu na Zem, keď som tam plánoval ísť sám. Zavolám jej ešte a opýtal sa, kedy pôjde ona sama na Zem. Možno by si sa s ňou mohol skoordinovať a hodiť to rovno na palubu niektorej z jej lodí, keď tam už bude.“
Luthe vyzeral, že nad tým vážne uvažuje a Forlin ticho povedal: „Napriek tomu mi však môžeš pomôcť aj ináč. Daj mi zoznam miest, kde sú ešte uložené predmety a dáta týkajúce sa vyššej sféry. Myslím tým v celej galaxii Pegasus! A môžeš tam pridať aj poznámku, ako sú dostupné. Nechcem zažiť podobné dobrodružstvo ako pri Mindole!“
Jeho priateľ naňho pozrel s otázkou v očiach a Forlin krátko pokrčil plecami: „Viem napríklad, že mesto Mornas je potopené na morskom dne, bez energie a veľmi poškodené. A ja nemám absolútne žiadne prostriedky, ako sa dostať do jeho databázy, aby som ju prezrel kvôli tým dátam. Viem napríklad aj to, že Aglais je ešte stále stratené a som si celkom istý, že v jeho databáze sú značné množstvá dát, ktoré by vás mohli ohroziť. Vieš predsa, aký výskum sa tam vykonával...“
Luthe vážne prikývol: „O Mornas sa postaráme. Dobre, že si nám to pripomenul. Ale s Aglais bude problém. Ani my nevieme, kde sa nachádza...“ Forlin vyvalil oči: „Čože? To naozaj?“ Jeho povznesený priateľ sa neveselo zasmial: „Dá sa povedať, že to experimentálne maskovanie je až nepríjemne účinné.“
Chvíľu mlčal a potom pokračoval vážnejším tónom: „Aglais sme hľadali mnohokrát aj my za použitia naších schopností. Nenašli sme ho. Len zmätené signály, ktoré prichádzali naraz z viacerých miest, no keď sme tam prišli, nebolo tam nič. Ani v jednej z dimenzií, ktoré dokážeme obsiahnúť.“ Forlin sa zamyslene opýtal: „Zmätené signály prichádzajúce naraz z viacerých miest? Bilokácia či multilokácia? To mi niečo pripomína...“ Luthe sa naňho zvedavo pozrel: „Čo?“ Forlin sa pozrel na šedivé more okolo mesta a v očiach mal nedefinovateľnú bázeň. Ticho povedal: „Antandaria.“
Keď vyslovil meno ťažkého krížnika, na palube ktorého sa pred niekoľkými rokmi náhodou ocitol, Luthe stuhol a nebolo to len kvôli ľadovému vetru, ktorého poryv ich zasiahol. Admirál tichým a vážnym hlasom pokračoval: „Na jej palube bol inštalovaný experimentálny prototyp konečného pohonu. Umelá inteligencia bola násilne odpojená, pretože oponovala vedcom, ktorí uskutočňovali ten experiment. Nadôvažok navigačný počítač nedokázal vďaka tak vysokej rýchlosti presne určovať polohu lode a tá začala náhodne skákať v priestore. Vďaka konečnej rýchlosti to vyzeralo, že signál lode prichádza z viacerých miest naraz. Chápeš?“
Majster kapitán tretieho stupňa Luthe vážne prikývol: „Vravíš, že na Aglais môže byť inštalovaný podobný pohon a nikto ho nemôže objaviť, pretože keď dorazíme na miesto, odkiaľ prišiel signál, tak mesto už je niekde inde. Tak to myslíš?“ Forlin pokrútil hlavou: „Nie, to si netrúfam tvrdiť. Nevieme, na akom princípe vlastne pracuje to maskovanie. Ale má to podobné následky. Teda aspoň niektoré...“
Narovnal sa a znovu si odpil z vína. Potom ticho povedal: „Spomenul som to iba ako príklad, že k niektorým úložiskám dát nemám ja a to ani so všetkými svojími prostriedkami a možnosťami, jednoducho prístup. V takých prípadoch budete musieť zapracovať vy, povznesení...“
Luthe ho počúval a nakoniec prikývol: „Spravíme, čo sa bude dať. Ale ty musíš spraviť všetko, čo je v tvojích silách, aby si toho pozberal čo najviac. Čo sa nebude dať získať tvojími silami, to získame my.“ Potom si ťažko vzdychol: „A ešte ma čaká vyjednávanie s Annou Kornilovovou. Bude to ťažké vzhľadom k jej averzii voči vyššej sfére a ešte viac vzhľadom k tomu, ako s nami vybabral jej otec, ktorého osobnosť a spomienky má vo svojej krásnej hlave...“
Forlin sa škodoradostne uškrnul: „Budeš to mať ešte ťažšie, než si myslíš...“ Jeho priateľ naňho zvedavo pozrel a on vysvetlil svoju poznámku: „S Annou som už o tom hovoril, ako si iste zaznamenal. Aj ona spraví svoj diel roboty, lebo má vo svojej moci databázy Lorardianu a základní Telerush Var a Gerala Prolinas, nehovoriac o tých, ktoré zlikvidovala na Terre Atlantus, ako si správne povedal. Tie najaktuálnejšie informácie sú vlastne u nej. Ona sa však cíti urazená, že sa to celé deje poza jej chrbát. Že plánujete uschovať svoje tajomstvá na jej základni a to bez jej vedomia. Mali ste sa s ňou o tom poradiť hneď na začiatku...“ Jeho škodoradostný úsmev sa ešte viac rozšíril, keď dodal: „Keď s ňou budeš rokovať, tak ti to dá všetko poriadne vyžrať.“ Luthe len ticho zaskučal a hodil do seba celý obsah svojho termohrnčeka...

pěkny počtení
mam menší dotaz kdy mame očekavat další pdf pokut to není tajné

Krásný díl, ale uskutečnilo se to čeho jsem se obával. Mindol byl zničen, sic mohl zavolat Aničku, ale to by bylo velký šlápnutí do AD že

vynikající díl

Aiwendill: Super, myslel jsem, že si to nechám jako pohádku před spaním a nakonec jsem to schroustal spolu s večeří při pauze v práci.

Už se strašně moc těším, zda bude popis toho jednání mezi pozvnesenými a Antiky.

Toto je spoiler!!!:

Jinak nech mě hádat, nenajde "dveře z černého kamene" do toho bunkru Sinert v ADV??

zajímavé

Toto je spoiler!!!:

ééééééééé zajímavé:D, vím další část povídky

Tak další zajímavý díl, i přes ohraničení nalinkované AD.

Toto je spoiler!!!:

Koukám, že rušivý element přestal rušit, copak jsi s ním provedl?