SG Dynasty: The Last of Ancients - 102. Kapitola - Ultimátum

Pěkný díl

vynikající díl

Aiwendill: Moc pěkný díl. Jen takový malý dotaz? Kolik dětí plánuješ, že bude Forlin mít ???

[Aiwendill]

To je vcelku padna otazka, pretoze pri moralke, ktoru Forlin vyznava a pri zapocitani vsetkych postav, ktore planujem vyuzit (forlinova trieda a pod.) Tak je mozne, ze ich bude viac nez dve ci tri...

Nemyslels náhodou tak dvacet či třicet dětí, přece to byl takříkajíc Sinnertův kamarád

[Aiwendill]

Ano ale antikovia mali desatnasobne dlhsi zivot takze aj tie deti mali rozlozene na podstatne dlhsie obdobie...

To jistě tak mě teď napadlo že Forlin mohl mít dítě už za časů když byl ještě normálním antikem

[Aiwendill]

nie, za dávnych čias nemal žiadne deti. V príbehu to bolo už dokonca aj priamo spomenuté, že jeho manželka Leriardis bola neplodná a s ostatnými ženami tiež nič nemal.

zajtra už bude konečne nová kapitola...

[Aiwendill]

ako som sľúbil, je tu pondelok a teda nová kapitola... ENJOY!

Kapitola 83. – Domáce úlohy II.

Na druhý deň po výdatných raňajkách si Forlin znovu sadol do ovládacieho kresla v trónnej sále a keď sa sklopilo do pracovnej polohy, začal doháňať resty zo včerajšieho dňa. Vyhľadávanie informácií o vyššej sfére a ich kopírovanie na dátový kryštál sa uskutočnilo podľa jeho pokynov automaticky už v noci, no ešte stále tu boli dve úlohy, ktoré počítačovému systému mesta zadal na spracovanie. Obidve boli hotové, avšak on si musel prezrieť výsledky priamo na mieste.
Naprv prekontroloval, či boli všetky skopírované informácie zmazané aj z mestskej databázy a keď si to overil, tak sa posunul k výsledkom senzorického prieskumu. Nad kreslom sa objavila hviezdna mapa galaxie Pegasus a on niekoľkými myšlienkami odfiltroval prázdne a neobývané sústavy. Potom na jeho pokyn zmizli obývané sústavy, kde neboli zachytené žiadne lode. Na mape ostalo žiariť niekoľko desiatok sústav...
Pozorne si ich prezrel jednu po druhej a postupne k nim robil svoje osobné poznámky. Keď s tým skončil, aktivoval jedinou myšlienkou vytáčací mechanizmus hviezdnej brány. Tá sa dala vytočiť aj z ovládacieho kresla, hoci to málokto vedel. Forlin sa to dozvedel pred niekoľkými mesiacmi od umelej inteligencie bitevnej lode Telia, keď bol ja jej palube a debatoval s ňou o všetkom možnom. Vtedy to bola pre neho novinka, no uvedomil si, že je to vcelku bežná záležitosť. Tak bežná, že nikomu ani len nenapadlo sa v tom hrabať. Ako ináč by mohla Telia vytáčať bránu z galaxie Triangulum a posielať svoje údaje na Atlantídu? Bola to pritom len otázka jedného programu...
Vytočil bránu na Atlantis a poslal vojenskými komunikačnými kanálmi výsledky skenovania do databázy druhého mesta. Zároveň na diaľku požiadal umelú inteligenciu Atlantídy, aby uskutočnila rovnaký prieskum a doplnila chýbajúce údaje. Senzory obidvoch miest mali síce obrovský dosah, ale s narastajúcou vzdialenosťou boli informácie čoraz viac skreslené a preto bolo lepšie, ak sa celogalaktické skenovanie uskutočňovalo z viacerých miest naraz. Za dávnych čias malo dokonca každé mesto celú sústavu pomocných senzorických staníc, aby bolo skenovanie ešte dôkladnejšie.
Potom si zapol riadny komunikačný kanál, ktorý používala Expedícia a oznámil plukovníkovi Sheppardovi, čo práve robí a tiež, že ho pozdravuje Mara a dúfa, že sa vráti spraviť to, čo minule odmietol. Chvíľku sa kochal rumencom na Sheppardovej tvári a jeho očividnými rozpakmi a tiež vševedúcim úškrnom doktora McKaya v pozadí. Chvíľka škodoradosti však skončila, keď admirál sucho oznámil, že sa ešte neplánuje vrátiť na Atlantis, ale pôjde vybaviť ešte nejaké veci na iné planéty, a že k tomu použíje jeden z Jumperov na Ascanis. Sheppard mu pripomenul, že tie Jumpery nemajú energiu, no Forlin sa len usmial a povedal, že sa o to postará.
Prenos dát medzi databázami oboch miest sa skončil a Forlinovi napadla ešte jedna vec, ktorú by bolo dobre spraviť, kým je hviezdna brána aktívna. Opýtal sa na mienku umelej inteligencie tohto mesta a tá mu potvrdila, že je to skutočne dobrý nápad. Preto zadal myšlienkou príslušné príkazy a sledoval, ako sa databázy oboch miest navzájom synchronizujú. Po desaťtisíc rokoch to bola prvá synchronizácia a najmä v databáze Atlantídy bolo veľa nových poznatkov. Za dávnych čias sa takéto synchronizácie robili pravidelne každý rok medzi všetkými mestami a tiež aj loďami vedeckého či prieskumného charakteru.
Kým sa uskutočňoval druhý prenos dát, Forlin si začal prezerať výsledky autodiagnostiky mesta. To bolo v horšom stave, než si pamätal. Mnoho chodieb bolo zavalených, jedno mestské mólo bolo odlomené a väčšina veží bola zničená. Štrukturálna integrita jednotlivých stavieb bola na veľmi nízkej úrovni a od zrútenia ich chránilo len to, že už boli pod zemou a nemali sa ako ani kam zrútiť. Podľa jeho objektívneho úsudku bolo mesto v neopraviteľnom stave. To však neznamenalo, že by sa ešte nedalo využívať. Centrálna veža bola relatívne nepoškodená a plne službyschopná. Tiež fungovali senzorické antény na Východnom móle a v zbrojniciach bolo niekoľko tisícok dronov. Forlin si kriticky pomyslel, že keby mal k dispozícii Anninú flotilu, tak by mesto vytiahol a nechal opraviť alebo, čo bolo reálnejšie, úplne rozobrať. Každopádne je v útrobách mesta množstvo materiálu, ktorý by sa dal použiť. Treba sa k nemu len dostať. To však bude náročné a pri technických prostriedkoch, ktoré mal teraz k dispozícii, prakticky neuskutočniteľné, pomyslel si s trpkosťou Forlin. Každopádne však mesto Ascanis ostávalo veľmi vysoko v jeho osobnom rebríčku dôležitých vecí.
O dve hodiny neskôr bola synchronizácia oboch databáz hotová. Antické počítačové systémy boli absolútnou špičkou v celom známom vesmíre, čo sa týkalo výpočtového výkonu aj prenosovej kapacity a to aj napriek tomu, že boli už desaťtisíc rokov staré. Forlin mal nejasné tušenie, že Anna má na Telerush Var novšie systémy, ktoré skonštruovala vďaka vývoju nového typu hviezdnej brány určeného na diaľkové spojenie s Destiny. Avšak to, čím disponoval tu na Ascanide alebo doma na Atlantíde, zďaleka predčilo to, čo by našiel hocikde inde v okolitých galaxiách...
Pre istotu ešte raz skontroloval všetky systémy mesta a potom na diaľku deaktivoval hviezdnu bránu, aby zbytočne neblokoval spojenie na Atlantis. Nastavil ešte niekoľko automatických procesov, ktoré mohli bežať počas jeho neprítomnosti a znovu zablokoval systém, aby v prípade, keď sa do kresla posadí Mara alebo niekto iný z tunajších ľudí, nedošlo k neúmyselnému spusteniu nejakého dôležitého systému,
Nakoniec bol s Ascanidou hotový a vstal z kresla. Vytiahol pamäťový kryštál zo zdierky a zavrel panel na zadnej časti kresla. Strčil si kryštál do vrecka a obrátil sa k Mare: „Moja práca v tomto meste je takmer hotová. Ostávajú už len drobnosti...“ Prikývla a na jeho pokyn sa usadila v ovládacom kresle. Nemala vôbec silný ATA gén, no kreslo napriek tomu zareagovalo a rozžiarilo sa. Sklonilo sa do operačnej polohy a ona na chvíľu zatvorila oči. Keď ich znovu otvorila, usmiala sa. Stiahla ruky z gelových ovládacích manuálov a kreslo sa znovu narovnalo do pôvodnej polohy.
Forlin sa obzrel okolo seba a zbadal na tvárach dvoranov zmes úcty a dôstojnej vážnosti. Zároveň sa v nich zračil aj mierny strach. Vedel, čo za tým je. Domorodci mali ešte vždy v sebe hlboko zakorenenú vieru, že k aktivácii kresla sú potrebné nejaké čary. Každopádne však po tejto ukážke je ich dôvera v kráľovskú rodinu, a obzvlášť v Maru, posilnená a jej namyslený brat bude mať ťažkosti s opätovným získaním vlády nad mestom a planétou. To, že Mara dokáže plne ovládať kreslo, znamenalo veľké plus pre podporu jej vlády.
Uklonil sa jej so zovretou päsťou na hrudi, čo bol tradičný Alteránsky pozdrav a kútikom oka zbadal, že aj ostatní sa ukláňajú. Nenápadne vzal ruksak so svojími vecami, ktorý bol už druhý deň pohodený v kúte trónnej sály a nikto sa ho nedotkol. Pretisol sa pomedzi zhromaždených dvoranov, ktorí ešte stále hľadeli na svoju vládkyňu a vyšiel po schodoch do hlavného hangáru Jumperov.
Expedícia odtiaľto vzala jedenásť Jumperov, ktoré sa zdali byť použiteľnými a na Atlantis ich opravila. V hangári však ostalo šesť Jumperov, pretože tie sa technikom zdáli príliš poškodené alebo porúchané a tak ich tu nechali, keďže sa sústredili na tie, ktoré fungovali. Forlin si bol istý, že v troch spodných hangároch sú ešte ďalšie Jumpery alebo aj zásobovacie a opravárenské člny. Akurát teraz, keď bolo mesto zasypané, sa k nim nedalo dostať a tak sa nimi ani nezaoberal.
Jeden po druhom prešiel všetkých šesť Jumperov a nakoniec vybral jeden, ktorý neniesol žiadne známky poškodenia alebo poruchy. Jediným háčikom bolo, že nefungoval. Po pozornej prehliadke však admirál našiel problém. Energetický zdroj Jumperu bol jednoducho vybitý.
Vyšiel von z Jumperu a rozhliadol sa po hangári. Pri jednej zo stien zbadal niekoľko kovových debien s nápismi v alteránskom písme. Prešiel k nim a zotrel z nich prach. Prečítal si nápis na jednej z debien a usmial sa. Otvoril ju a jeho úsmev sa ešte rozšíril. Vytiahol z debny hrubý stočený kábel a vrátil sa k Jumperu.
Rozmotal kábel a odklopil panel ukrytý pod jednou zo sedačiek v zadnej časti Jumperu. Strčil koncovku do zdierky a vrátil sa do hangáru. V stenách hangáru bol pri každom z dokovacích miest pre Jumpery jasne označený panel.
Otvoril ten, ktorý patril k tomuto dokovaciemu miestu a zbadal sériu vstupov na dátové a energetické káble. V ľavom hornom rohu bolo jasne označené zelené tlačidlo, ktoré okamžite stlačil. Na paneli sa rozžiarilo niekoľko kontroných svetiel a on s uspokojením zbadal, že všetky svietia v príjemnej bielej farbe. To znamenalo, že všetky sloty sú funkčné. Strčil kábel do príslušného slotu a s uspokojením pozoroval, ako sa jedna z kontroliek zmenila z bielej na žltú a rozsvietil sa malý nápis „Kontrola energetického zdroja“.
O štyri sekundy neskôr sa kontrolka zmenila na zelenú a nápis zmizol. Namiesto neho sa objavil druhý nápis, ktorý stručne oznamoval: „Dobíjanie energetického zdroja“. Forlin sa usmial. Aj po desaťtisíc rokoch systém fungoval bezchybne.
Pozrel na otvorený panel a radu voľných vstupov a zaškľabil sa. Vrátil sa k debne, ktorú nechal otvorenú a vytiahol z nej ešte štyri ďalšie káble, každý inej hrúbky a s rozličnými koncovkami. Pozapájal ich do vstupov rozmiestnených na viacerých miestach v Jumperi a tiež do panelu na stene hangáru.
Aktivoval systém Jumperu a prepol ho do servisného módu. Vrátil sa do hangáru a z inej debny vytiahol prístroj podobný klasickému antickému tabletu, avšak tento bol podstatne hrubší. Spolu s ním vzal aj príslušný kábel.
Vrátil sa znovu do Jumperu a vytiahol jeden z kryštálov na pilotnom terminále. Do neho zapojil pomocou káblu diagnostický prístroj a aktivoval ho. Spustil diagnostiku systémov Jumperu a nechal prístroj pracovať. Chvíľu uvažoval, čo ešte treba spraviť a pohľad mu padol na zatemnené čelné okno Jumperu.
Vyšiel von a zbadal, že predná časť Jumperu ju zakrytá veľkou plachtou. Domyslel si, že je to kvôli prachu, ktorý v hrubej vrstve pokrýval všetky plochy v hangári. Opatrne stiahol plachtu a nespokojne pozrel na Jumper. Napriek ochrannej plachte bol značne zaprášený a špinavý.
Vrátil sa skontrolovať dovnútra, ako pokračuje diagnostika systémov a nabíjanie energetického zdroja a hlboko si vzdychol. Má ešte dobré dve hodiny času. Na chvíľku sa zamyslel, no potom si spomenul na nápisy na ostatných debnách v hangári a usmial sa.
Ascanis malo rovnako ako všetky ostatné mestá kompletné zázemie pre svoju letku Jumperov a ostatných pomocných člnov. Servisné káble a prístroje, ktoré objavil v debnách, svedčili o tom, že je tu všetko vybavenie potrebné pre riadnu údržbu Jumperov. Vrátil sa do hangáru a začal sa znovu prehrabávať v debnách. Nakoniec v jednej z nich objavil to, čo hľadal – vysávač.
O tri hodiny neskôr sa Jumper leskol zvonku aj zvnútra a nebolo na ňom najmenšej smietky. Forlin ho kompletne vydrhol a vyčistil. Vyklepal a vyčistil aj atmosférické filtre v Jumperi, doplnil zásoby vzduchu v tlakových fľašiach na spodnej časti Jumperu, spravil kompletnú diagnostiku systémov a odstránil poruchy, doplnil drony v zbraňových slotoch a prekontroloval ešte raz a odznovu všetky systémy. Všetko presne podľa návodu, ktorý mal už desaťtisíc rokov vštepený do hlavy. Počas štúdia na akadémii sa museli všetci kadeti naučiť postupy riadnej údržby rozličných systémov. Jumpery boli príliš často používané a tak bola ich údržba povinným predmetom, ktorý však mali všetci v prekvapivej obľube. To malo najskôr príčinu v tom, že to, čo sa museli naučiť, boli čisto praktické veci, ktoré sa vždy zišli.
Nakoniec bol s údržbou Jumperu hotový a chvíľu zvažoval, že dá do poriadku aj ostatné Jumpery v hangári. Okamžite to však zamietol. Neprišiel sem opravovať mesto ani jeho vybavenie, ale mal na starosti iné veci. Údržba ostatných Jumperov môže počkať...
Zmotal všetky káble a uložil ich na pôvodné miesta do debien. Rovnako poodkladal aj jednotlivé servisné prístroje a ostatné vybavenie a pozatváral debny. Na chvíľku sa ešte rozhliadol po hangári a s povzdychom si predsavzal, že sa sem ešte vráti a dá to tu celé do poriadku.
Vošiel do Jumperu a posadil sa do pilotného kresla. Zadal svoj admirálsky kód, ako bol zvyknutý a Jumper začal na špecifickej frekvencii vysielať informáciu o tom, že ho pilotuje admirál flotily Forlinafalcus. Každá Antická základňa alebo loď, ktorá by to zachytila, by vedela, kto je na palube a mohla spraviť patričné opatrenia, ako napríklad formálne privítanie vysokopostavených osôb alebo naviesť Jumper na viac či menej dôležitú pristávaciu plochu. Pilot sa tak nemusel prácne identifikovať pomocou riadných komunikačných kanálov, ale mohol sa venovať iným veciam, napríklad pilotáži.
Zadal myšlienkou povel na otvorenie strechy hangáru a mohutné pancierové pláty sa začali odsúvať do strán. Zhora padali mračná prachu, hliny a kamenia a admirál okamžite aktivoval štít Jumperu. Práve ho vypucoval dočista a nechcel si ho nechať znovu zaprášiť...
Strecha sa plne otvorila a on aktivoval motory Jumperu. Pomaly ho vyviedol nad mesto, kde prepol štít na maskovanie. Potom sa vydal k hviezdnej bráne. Na chvíľku sa zamyslel, kam teraz poletí a usmial sa. Na Atlantis ešte letieť nemusel, no napadla mu jedna z lokácií, na ktoré povznesení Antikovia asi zabudli a on vedel s určitosťou, že tam sú informácie o vyššej sfére. Vlastne vedel o viacerých takýchto miestach, ale na niektoré sa dalo dostať len pomocou vesmírnej lode, lebo brány na tých planétach neboli alebo boli zničené. Jednou z nich bola Taranis Vash, kedysi najdôležitejšia planéta Antickej ríše a základňa Druhej flotily. Tam určite nejaké informácie budú, pomyslel si.
Adresa, ktorú vytočil, však na Taranis nesmerovala. Jednak bola hviezdna brána na Taranis rozpustená v láve supervulkánu a jednak bola tamojšia lodenica so základňou napoly zničená a napoly zasypaná sopečným popolom. Tam bude musieť letieť na palube Sirty.
Červia diera, ktorú brána vytvorila, smerovala na Ereldis. Forlin vedel, že na tamojších základniach, aj keď boli väčšinou zničené alebo poškodené, ešte stále sú dátové centrá a poznal spôsob, ako sa do nich dostať. Ereldis bola za dávnych čias jednou z najobľúbenejších dovolenkových destinácií Antikov a mnoho z nich sa tam povznieslo do vyššej sféry, takže informácie o tom budú v databázach tamojších základní...
A mal pravdu. Na jednej zo základní bolo totiž ovládacie kreslo, ktoré pred nejakým časom použil plukovník Sheppard v bitke, v ktorej zlikvidovali wraithského admirála Storma.
Keď sa posadil do kresla a zadal jeden z kódov, ktoré mu poskytla jeho sestra na druhom z dátových kryštálov, na jeho prekvapenie ho po chvíli ovládacie kreslo akceptovalo a sprístupnilo aj tajné súbory, o ktorých nemal ani tušenia. Použil totiž kód admirálky flotily Silthie. Tá bola dlhé roky veliteľkou Výskumnej a prieskumnej služby a z titulu svojej funkcie mala prístup k všetkým možným tajným súborom, dokonca aj tým, ku ktorým nemali prístup ani členovia Najvyššej rady a Admirality. Výskumná a prieskumná služba mala totiž svoje tajomstvá, o ktoré sa jednoducho nedelila.
Jeho úmyslom však nebolo kopírovať všetky informácie, ktoré sa nachádzali v databázach všetkých základní roztrúsených po povrchu planéty Ereldis, aj keď to bolo lákavé. Nemohol si to však dovoliť z dvoch dôvodov. Za prvé na to nemal prostriedky, nakoľko na kopírovanie tak obrovského množstva dát by bolo potrebné mať dátové kryštály o kapacite, aká nebola dokonca ani na Atlantis a to aj v prípade, že by použil všetky dátové kryštály, na ktoré by narazil, dokonca aj tie pozabúdané po všetkých laboratóriách. A za druhé tu bol kvôli niečomu inému. Jeho úloha bola vysoko špecifická...
Najprv skontroloval stav dátovej siete a zistil, ktoré základne sú pripojené k sieti. Nad hlavou sa mu objavila holografická mapa planéty s vyznačenými základňami, tak ako boli zaznamenané v databáze. Boli odlíšené rôznymi farbami. Zelená v tomto prípade značila základne, ktoré boli ešte stále pripojené k dátovej sieti, žltá znamenala to isté, ale základne indikovali poruchy alebo rôzne poškodenia, čo najčastejšie v praxi znamenalo, že bolo možné pracovať na diaľku s tamojšou databázou, ale dátový tok mal obmedzenú kapacitu podľa typu poškodenia. Červená farba značila zničené základne, ktoré už neboli pripojené k sieti. Niekoľko základní však bolo bielych, čo znamenalo dodatočné kódovanie, ku ktorému boli potrebné ďalšie heslá a jedna dokonca svietila na fialovo a to bola záhada. Daná základňa bola totiž v izolácii alebo karanténe, čo znamenalo, že sú tam nebezpečné informácie, ktoré sa nemali dostať do siete. Mohol tam byť napríklad vírus, s ktorým si ani antické počítačové systémy nevedeli rady.
Forlin niekoľkými myšlienkami zadal parametre vyhľadávania a úprav databázy, ktoré požadoval a podporil to ešte aj svojím kódom člena Najvyššej rady a ďalším kódom, ktorý si zapamätal zo súboru z heslami. Tentokrát to bol kód Nonilia a Forlin sa v duchu za to svojmu učiteľovi ospravedlnil.
Systém prijal všetky tri heslá a začal pracovať. Vyhľadával údaje, ktoré Forlin požadoval na všetkých dostupných základniach a presúval ich na dátový kryštál zasunutý v slote na zadnej časti kresla. Admirál si všimol, že systém komunikuje aj so základňami označenými bielou farbou, no po chvíli jeho pozornosť upútala iná záležitosť.
V mori neďaleko pobrežia sa hlásila istá základňa a bola označená žltou farbou, čo znamenalo problémy avšak obmedzenou rýchlosťou bolo možné komunikovať s databázou danej základne. Forlin na to prekvapene a šokovane hľadel. Bola to mestská loď Mindol, sesterské mesto Atlantídy a sídlo štábu Piatej flotily. To isté mesto, ktorého zničenie videl na vlastné oči ako prvý dôstojník bitevnej lode Torden v bitke o Ereldis. Mindol bolo rozstrieľané a jeho trosky sa potopili na morské dno. Neexistovala možnosť, ako by mohlo byť aktívne a komunikovať so zvyškom siete!
Spojil sa preto s mestom na paralelnej dátovej linke a požiadal o rozhovor s jeho umelou inteligenciou. Chvíľu sa nič nedialo, no potom bol príjem potvrdený a holografickú mapu planéty Ereldis nahradila postava mladého muža v antickej uniforme bez hodnostných dištinkcií. Forlin si uvedomil, že všetky umelé inteligencie mali v prípade, keď komunikovali pomocou hologramu, oblečenú uniformu vyšších dôstojníkov floty bez hodnostného označenia.
Holografický muž sa na krátku chvíľu zmätene obzeral okolo seba, akoby hľadal svojho spoludiskutujúceho. Nakoniec si však všimol Forlina sediaceho v ovládacom kresle a mäkkým hlasom sa opýtal: „Kto si? Identifikuj sa!“
Forlin sa predstavil: „Som admirál flotily Forlinafalcus, identifikácia 35F-296. Som členom Najvyššej rady Antickej ríše zvolený za Admiralitu.“ Mindol sa na chvíľku zamračil: „Nemám ťa v databáze!“ Admirál sa jemne usmial: „Skontroluj si dátum a pochopíš!“ Mindol sa na chvíľku zamyslel a zaškľabil sa: „To je pravda. Desaťtisíc rokov dokáže zmeniť veľa vecí. Prečo sa chceš so mnou rozprávať?“ Admirál odpovedal: „Som zvedavý, ako je možné, že si stále aktívny. Pred desaťtisíc rokmi som na vlastné oči videl tvoje zničenie v bitke a teraz ťa vidím aktívneho. Ako je to možné? Veď mesto bolo predsa rozstrieľané, keď prišlo o energiu a jeho trosky klesli na morské dno. Nemám pravdu?“
Mindol prikývol: „Máš pravdu.“ Potom akoby ožil a zvedavo sa opýtal: „Ty si bol v tej bitke? Ako je to možné? Veď ľudské bytosti predsa nemajú tak dlhý život, aby si si to mohol pamätať!“ Forlin pokýval s úsmevom hlavou: „To je pravda. Bol som vtedy kapitánom prvého stupňa a prvým dôstojníkom bitevnej lode Torden. Myslím, že takto ma asi máš vo svojej databáze.“
Holografický muž sa zamyslel, keď kontroloval svoju databázu a potom sa mu tvár vyjasnila: „Áno, mám ťa v databáze.“ Forlin pokračoval: „Dotiahol som to až na admirála flotily a stal som sa členom Najvyššej rady za Admiralitu pod vedením kancelára Morosa. To bol nástupca kancelára Elsiora, ktorého si asi pamätáš.“ Mindol prikývol a on pokračoval: „Bohužiaľ som bol ale zavraždený...“
Umelá inteligencia sa úprimne začudovala: „Zavraždený? Ako to?“ Forlin si povzdychol: „Kancelár Moros tajne upravil počítačovú konzolu na Atlantis a keď som na nej pracoval, tak ma zabil elektrický výboj. Avšak malo to nečakaný efekt. Tá istá konzola zapôsobila zároveň ako prenosové médium a moje vedomie bolo prenesené do databázy Atlantídy, kde existovalo ako samostatný program.“ Mindol zdvihol obočie v údive, no potom prikývol: „Chápem. To je síce nezvyčajné ale nie nemožné. Takže si sa stal umelou inteligenciou Atlantídy? A to Atlantis dopustila?“
So šibalským úsmevom pozrel na Forlina a ten pokrútil hlavou: „Nie, to nie. Bol som len programom. Síce autonómnym ale nemal som také práva, ako máš ty alebo Atlantis. Mohol som len sledovať a nezasahovať. Nič viac. Žiadne zmeny v databáze a žiadne zasahovanie.“ Mindol prikývol: „To je logické. Ja by som na mieste Atlantis spravil to isté.“
Forlin pokýval hlavou a povedal: „Pred niekoľkými rokmi sa mi však podarilo získať nové telo. Na Atlantis pôsobí expedičný zbor ľudí z Terry Atlantus. Sú výsledkom projektu Patrimonium. Jeden z nich náhodou zahynul vďaka výboju z tej istej konzoly, ktorou zavraždili aj mňa. Jeho vedomie bolo okamžite mŕtve, no jeho telo sa podarilo lekárom oživiť a tak som sa doň stiahol. Takže mám nové telo, hoci vedomie mám staré. Chápeš?“
Mindol sa zamračil: „To nie je veľmi v súlade s morálkou, akú vyznávame...“ Forlin ho však prerušil: „Pre mňa to bola jediná možnosť, ako sa vrátiť do života. Takže som ju využil. Nebol to prvý prípad v dejinách, to si iste pamätáš. Okrem toho zákony Antickej ríše hovoria jasne: Občanom ríše je každý, kto je Alteráncom telom alebo duchom alebo oboma spôsobmi. Môj duch a vedomie je stále Antické, aj keď telo už nie...“
Holografický muž váhavo prikývol: „To je pravda. Zákon pamätá aj na túto možnosť. Uznal však niekto tvoje bývalé postavenie a hodnosť?“ Forlin sa usmial: „Áno. Člen Najvyššej rady Curumo, ktorý v súčasnosti pôsobí na planéte Arda ako dozorca tamojšej vetvy projektu Patrimonium a tiež aj všetci Antikovia, ktorí tam žijú. Uznali ma aj všetky umelé inteligencie, s ktorými som doposiaľ komunikoval: Telia...“ Mindol vzrušene vydýchol: „Telia sa našla?“
Forlin so smiechom prikývol: „Áno, našiel som ju náhodou v medzigalaktickom priestore. Telia je však zaprisahaná pacifistka a odmieta bojovať, čo je pri bitevnej lodi dosť pikantná záležitosť. Stručne povedané som ju však nakoniec ukecal k tomu, aby ma poslúchala aspoň v mierových záležitostiach a poslal som ju aktualizovať hviezdne mapy do galaxie Triangulum. Tiež som komunikoval s Tordenom, ktorý je ešte stále v aktívnej službe v Mliečnej ceste, potom s Atlantídou, na ktorej žijem a včera dokonca aj s Ascanidou, ktorá je v podobne zlom stave ako ty, akurát je zasypaná pod zemou a nie na morskom dne.“
Umelú inteligenciu tieto správy očividne potešili a chcel sa niečo opýtať. Forlin ho však predbehol: „Ale dosť o mne. Ako je možné, že si aktívny ty?“ Mindol s úsmevom pokrčil plecami: „Ako si pamätáš, v bitke som prišiel o energiu a bol som úplne rozstrieľaný. V jednom z mojích laboratórií však bol vyvíjaný nový prevratný zdroj energie. Nebolo to nič silné, ale zato to bola novinka. Tento generátor pracuje na princípe tlakovej membrány. Čím silnejší tlak pôsobí na membránu, tým viac energie to generuje v dôsledku napätia membrány. Dokáže to pôsobiť aj v obrátenom smere, teda pri ťahu, čo je užitočné napríklad pri vákuu. Vcelku jednoduchý princíp, no nedokáže to generovať príliš veľké množstvo energie, nakoľko sa to dostalo len do štádia prototypu a ten mal obmedzené možnosti.“
Admirál pochopil: „Aha... a na morskom dne je dosť veľký tlak vody, takže ti to dodáva nejaké množstvo energie, vďaka ktorému dokážeš fungovať.“ Mindol prikývol: „Presne tak. Nie je to nič extra, to uznávam, ale postačí to na komunikáciu v planetárnom rozsahu a prístup k dvom databázovým centrám na mojom Juhozápadnom a Južnom móle, ktoré ostali nepoškodené.“ Obaja sa na seba jemne usmiali, pretože to bola dobrá správa...

Pěkný příběh, ale zajímala my mě ještě jedna věc. V admirálovým dědictví si psal že Anička pokud si dobře pamatuju nevylovila město Mindol.
Takže by mě teoreticky zajímalo, zda se na Ereldis město vyloví, nebo zůstane nadále pod voudou?

[Aiwendill]

Ondra, nemozem ti odpovedat, lebo by som prezradil dost velky spoiler. Kazdopadne sa dozvies pravdu v nasledujucej kapitole o tyzden...

Aha doufám že ho hned nezničíš

pěkny díl a děkuji za pdf

Aiwendill: Moc pěkný díl. Zajímalo by mě, zda zkusí ten nový zdroj dodělat a používat, mohl by to být dobrý zdroj na mise.

vynikající díl