SG Dynasty: The Last of Ancients - 102. Kapitola - Ultimátum

Mohlo by mi to byť jedno, ale nebolo by to celkom fér voči ostatným ľuďom na fóre a ochudobnilo by (už aj tak dosť slabú) poviedkovú časť.

[Aiwendill]

minule som začul jednu skvelú hlášku a asi podľa nej napíšem jednu či dve kapitoly LastA: "Život jednoducho nie je fér!"

Moc nevím, o čem se tato diskuse vede věcně. Ale nedá mi to, abych nereagovala na poslední Aiweho výkřik.
Ano, život někdy není fér. Ale to, co držíme v ruce, co děláme sami, je otázkou naší volby a tam bychom se na život vymlouvat neměli.
Čímž samozřejmě nechci zpochybňovat jakékoliv Aiweho rozhodnutí, pokud jde o jeho psaní nebo vkládání na Fórum.

[Aiwendill]

Kapitola 81. – Zrušená misia

Forlin pri tej správe len pretočil očami a šťavnato zanadával. Potom aktivoval interkom: „Hovorí Forlin. Zvolávam poradu šéfov sekcií o polhodinu v Konferenčnej miestnosti. Hlavný bod programu budú tvoriť problémy naších genijských hostí.“
Deaktivoval interkom a nakrátko sa zamyslel. Nemal žiadne právo zvolávať porady vedenia Expedície, ale kašľal na to. Oni ho tiež žiadali, aby im pomáhal a zúčastňoval sa ich porád, tak tentokrát to mohlo byť opačne.
Zamyslel sa, čo treba spraviť najprv. Napadlo mu niekoľko vecí a tak sa okamžite vybral do Taktického centra vojnového štábu. Keď tam dorazil, aktivoval jeden z terminálov a prezrel si situáciu na Valordis Isdarea. Wraithská flotila tam ešte stále cvičila. Tentokrát tam však precvičovala orbitálne bombardovanie planetárneho povrchu. Pokiaľ si však mohol všimnúť z intenzity výbojov, tak to nebolo plošné bombardovanie ale skôr presne cielené útoky. Chvíľku to pozoroval a potom ticho zahundral: „Hodnotenie presnosti streľby...“
Pokýval nad tým hlavou. Antikovia to tiež praktizovali, aby sa posádka lode lepšie zžila so svojími zbraňami. Nácvik presnej streľby bol dôležitý a rovnako ako teraz u Wraithov sa aj v Antických výcvikových príručkách vyžadovala ostrá streľba s plnou intenzitou striel, čiže nie cvičný zbraňový režim. Len tak sa totiž posádka mohla riadne pripraviť na to, čo ich skutočne čaká a reálne zhodnotiť účinnosť svojej streľby. Postupom času sa pri výcviku zvyčajne pridávali stresové prvky simulujúce vesmírnu bitku alebo poškodenie lode, aby si posádka zvykla aj na to a v skutočnom boji nepanikárila.
Prešiel k ďalšiemu terminálu a aktivoval ho. Naťukal na ňom svoj overovací kód a potom paralelne k už prebiehajúcemu skenovaniu sústavy Valordis Isdarea spustil ešte jedno taktické skenovanie. Ako cieľ určil planétu Genia a trpezlivo čakal, kým sa zobrazia výsledky prieskumu na malom holografickom displeji.
So zvláštnou nostalgiou sa počas čakania obzrel okolo seba. Veľké holografické pódium bolo neaktívne, pretože ho teraz nepotreboval. Okolo neho a popri stenách však boli desiatky terminálov, obrazoviek a holografických zobrazovacích plošín. Forlin si pamätal časy pred desaťtisíc rokmi, keď v tejto miestnosti bolo neustále prítomných aspoň štyridsať Antikov, ktorí monitorovali vojenskú situáciu v mnohých sústavách naraz. Počítače mesta boli nesmierne výkonné a zvládali to, čo bolo pre ľudí na Zemi zatiaľ len hviezdnymi výšinami vojenského prieskumu.
Pamätal si dokonca na obdobie, keď počas veľkej Wraithskej ofenzívy nejakých trinásť rokov pred záverečnou evakuáciou Atlantídy. Vtedy bol práve v tejto miestnosti a videl, ako celý Vojnový štáb beží na sto percent svojej kapacity. Vojenské senzory mesta monitorovali situáciu v takmer štyroch stovkách hviezdnych sústav súčasne, analytici vyhodnocovali dáta a určovali pravdepodobný smer postupu Wraithov.
Trpko sa usmial. Admirál Gobertus sa vtedy nemýlil. Wraithi naozaj zaútočili na Verandea Daurash, kde Antikovia napriek pripravenej obrane utrpeli jednu zo svojích najväčších porážok a prišli tam o tri mestá a nespočet lodí, nehovoriac o planetárnych základniach. Popritom však zaútočili na desiatky ďalších sústav, medzi inými aj na Isderush Maror, kde on sám organizoval evakuáciu a obranu planéty.
Vedúci činitelia Expedície a tobôž SAFPE nemali ani len tušenia, čoho všetkého by bola táto mestská loď schopná vo vojenskej oblasti, keby bola plne obsadená. Atlantis nebola vojnovou loďou a nikdy nemala ani nesmela byť nasadená do prvej línie. Ako veliteľské stanovište však bola so svojími silnými senzormi, silným mestským štítom a kompletne vybaveným vojnovým štábom doslova na nezaplatenie.
O niekoľko minút sa na obrazovke terminálu zobrazila aktuálna taktická situácia na orbite planéty Genia. Forlin si pozorne prezrel dáta a potom chmúrne prikývol. Dve materské lode a veľa stíhačiek, no žiadne krížniky. Diverzná operácia sa bude dať uskutočniť, ale Sirta bude musieť zaútočiť taktikou „udri a uteč“. A aj tak to bude o držku...
Prezrel si ešte raz dáta zo senzorov a potom ich niekoľkými hmatmi na terminále odoslal do počítačov Sirty. Deaktivoval obidva terminály a vypol svetlo v miestnosti. Pomalým krokom sa vydal k Transportnej kabínke na konci chodby. V hlave sa mu už začínal rodiť plán diverznej akcie.

O minútu neskôr už bol v Konferenčnej miestnosti, kde si sadol na svoje obvyklé miesto. Oprel sa lakťami o stôl a zaboril hlavu do dlaní. Potreboval si ete trochu premyslieť celý plán, kým sa sem zídu vedúci predstavitelia Expedície a s nimi aj velitelia genijcov, ktorí sa evakuovali cez hviezdnu bránu na Atlantis. Nevedel, koľko ich bolo, no podľa hlásenia ich muselo byť aspoň niekoľko desiatok. Zaujímavé, že si nikoho nevšimol v miestnosti s hviezdnou bránou, keď kráčal hore schodmi do Konferenčnej miestnosti...
Miestnosť sa postupne plnila jednotlivými vedúcimi sekcií. Všetci vedeli, čo sa deje. Keď sa posadili okolo mahagónového stola, admirál si všimol, že chýba doktor Beckett a opýtal sa, kde je. Vysvetlil mu to plukovník Sheppard: „Carson je na ošetrovni aj so všetkými svojími ľuďmi a množstvom mariňákov. Poslali sme mu tam genijcov, nech ich prezrie po zdravotnej stránke, takže má teraz napilno.“
Forlin chápavo pokýval hlavou: „Dobre, takže je ospravedlnený.“ Potom si ich všetkých premeral pohľadom a vážne povedal: „Myslím, že všetci viete, čo sa deje. Na Geniu zaútočili Wraithi, zožali niekoľko stoviek obyvateľov, no zvyšok sa stihol ukryť v podzemných bunkroch. Wraithi však ostali na orbite a zdá sa, že sa nechystajú odletieť. Našou úlohou je vymyslieť plán, ako ich odlákať preč, aby sa genijci mohli dostať z bunkrov k hviezdnej bráne a evakuovať sa na inú planétu, ak to bude potrebné.“
Generál Gerasimov sa vážne opýtal: „Koľko je Wraithov? Akú majú silu?“ Forlin sa trpko usmial: „Senzory Atlantídy ukazujú, že na orbite Genie parkujú dve materské lode. Žiadne krížniky, len veľa stíhačiek. My máme len Sirtu. Kedy najbližšie priletí Daedalus alebo niektorý iný z vašich krížnikov?“ Gerasimov sa zaškľabil: „Skôr ako o mesiac určite nie. Apollo ešte stále letí na Zem a podľa plánu majú prílet o nejaké dva dni. Ostatné lode, ktoré sa zúčastnili evakuácie Salpey, už dorazili. Pochybujem však, že nám ich požičajú takto skoro po predchádzajúcom nasadeni tu v Pegase.“
Admirál prikývol. To sa dálo čakať. Ak by teraz zavolali na Zem, že znovu potrebujú jeden alebo dva krížniky, tak by to vyvolalo veľa mrzutostí a reakcie typu: „Veď len teraz sa odtiaľ vrátili a už ich chcete znovu? To ste ich nemohli využiť vtedy, keď tam boli?“ a podobne.
Ticho povedal: „Chápem. Na Zem sa teda nemôžme spoliehať. Okrem toho by sa sem aj tak nedostali včas, lebo pochybujem, žeby genijci mali v bunkroch nejaké veľké zásoby. Majú akurát pred žatvou, takže zásoby majú maximálne na mesiac...“
Doktor Zelenka ho prerušil: „Dva týždne.“ Všetci naňho zvedavo pozreli a on to vysvetlil: „Hovoril som s Dahliou Radim, kým odišla s ostatnými na ošetrovňu a povedala mi, že zásoby majú maximálne na dva týždne.“
Forlin chmúrne prikývol: „Chápem. Takže si musíme švihnúť.“ Major Alatriste, ktorý zastupoval plukovníka Lornea ako vedúceho Logistickej sekcie, sa opýtal: „Čo Cestovatelia? Môžeme sa na nich obrátiť o pomoc pri tejto akcii?“ Forlin však len pokrútil hlavou a ticho povedal: „Nie, nemôžeme. Jednak sa vôbec nemajú radi s genijcami a jednak sú ich generačné lode v príliš zlom technickom stave. Okrem toho generačná loď nemá žiadnu šancu v boji proti wraithskej materskej lodi. Iba ak v skupine...“
Na dlhú chvíľu sa zamyslel a potom rozhodol: „Nasadíme len Sirtu. Bleskový úder a okamžitý ústup, aby sme ich odlákali od plánéty. Potom sa na nejaký čas stiahneme a vyhodnotíme akciu. Možno to bude treba opakovať.“
Pozrel sa na Shepparda a Gerasimova. Obaja chmúrne prikývli. V tejto situácii sa dalo postupovať len takto. Doktor McKay sa ticho opýtal: „A čo doktorka Kornilovová? Nemohla by sem poslať niekorú Antickú loď. Torden alebo Tria by sem stihli doletieť včas a s ich silou by sa proti Wraithom dala naplánovať poriadná bitka...“
Všetci na chvíľku stuhli a potom akoby ožili. Forlin ich však ihneď schladil: „Doktorka Kornilovová sem momentálne nemôže poslať žiadne lode, lebo tie práve podstupujú údržbu na Telerush Var a nie sú schopné letu. Okrem toho s Annou plánujeme ofenzívu proti Wraithom a ona musí svoje lode kvôli tomu dovybaviť. S loďami z Mliečnej cesty teda nerátajme.“
Sheppard pri tej správe ožil: „Ofenzívu?“ Forlin naňho úkosom pozrel: „Zatiaľ je to len v štádiu plánu, plukovník. Dokonca ani ten plán ešte nie je úplne dokončený. Až to bude aktuálne, tak vám dám všetkým vedieť. Teraz sa však venujme situácii na Genii.“
Na chvíľu sa zamyslel a potom vážne povedal: „Budem potrebovať posádku pre Sirtu. Plne obsadená bude mať neporovnateľne lepšie možnosti v boji, než keby som ju pilotoval a riadil sám.“ Generál Gerasimov krátko prikývol: „Dostanete posádku.“ Pokynul Sheppardovi a Zelenkovi: „Zariaďte to! Stiahnite potrebných technikov a vojakov z projektov, ak to bude treba a nasaďte ich na Sirtu. Kedy ich bude treba?“ obrátil sa na admirála a ten odpovedal: „Odletieť môžme, akonáhle spravím predletovú prípravu. Minimum dvadsať minút.“ Generál prikývol a pokynul obom šéfom sekcií. Ti vstali a vyšli z miestnosti.
Všetci ostatní tiež začali vstávať, pretože porada sa prakticky skončila. Forlin však ešte povedal: „Major Alatriste, na slovíčko!“ Sympatický španielský major počkal, kým všetci vyšli z miestnosti a zavrel dvere. Keď sa tak stalo, Forlin vážne povedal: „Rodrigo, mám na Vás jednu osobnú prosbu.“ Španiel kývol a on pokračoval: „Táto misia na Geniu bude nebezpečná. Keby sa mi niečo stalo, postaral by ste sa o Dahliu a môjho syna? Myslím po materiálnej stránke. Viem, že je dostatočne silná, aby sa preniesla cez moju prípadnú smrť, ale keby sa niečo stalo, chcem, aby ste zašli do môjho apartmánu a odovzdali jej veci z kartónovej škatule v šatníku. Sú tam veci, ktoré chcem dať malému Cursovi ako darček. Ak sa nič nestane, tak to spravím sám, ale keby som padol, tak sa o to postarajte, prosím.“
Rodrigo Alatriste vážne prikývol. Takéto prosby sa neodmietajú a ich splnenie je čestnou povinnosťou. U neho to platilo dvojnásobne, pretože bol potomkom starého šľachtického rodu, ktorý síce nepatril medzi Grandes de Espaňa, ale zato boli vždy Hidalgos solariegos, najctenejšou z nižšej šľachty. Práve preto bola pre nich česť najvyššou ctnosťou.

Všetky prípravy na diverznú akciu proti Wraithom na orbite Genie však boli nakoniec zbytočné. Forlin už štartoval motory Sirty, keď k nemu prostredníctvom komunikačných kanálov prehovorila umelá inteligencia Atlantídy: „Admirál, zachytávam aktivitu na orbite planéty Genia. Wraithské stíhačky sa sťahujú do hangárov materských lodí!“ Forlin prikývol: „Rozumiem! Informuj ma o vývine situácie!“
Otočil sa k plukovníkovi Sheppardovi, ktorý sedel v kresle pilota a povedal: „Odlet sa odkladá, plukovník!“ Sheppard sa strhol: „Prečo? Čo sa stalo?“ Admirál sa pohodlne oprel vo veliteľskom kresle a odpovedal: „Práve som dostal informáciu zo senzorov Atlantídy, že Wraithská eskadra sa asi pripravuje na odlet z orbity Genie. Už sťahujú stíhačky do hangárov...“ Sheppard váhavo prikývol: „Aha. Takže? Čo teraz?“ Forlin pokrčil plecami: „Počkáme polhodinu a budeme sledovať situáciu cez mestské senzory. Ak neodletia, tak tam poletíme. Ak odletia, tak máme na výber z dvoch možností: Buď celú akciu zrušíme alebo si nájdeme náhradný cieľ.“ A tak teda čakali...
O osemnásť minút neskôr AI Atlantídy potvrdila odlet oboch Wraithských lodí z orbity Genie a Forlin po krátkej porade so Sheppardom nariadil posádke Sirty vylodiť. Hundrajúci technici a vojaci boli na jednej strane radi, že nemusia letieť do riskantnej akcie, no na druhej strane im chýbalo vzrušenie z nebezpečenstva.
Forlin deaktivoval systémy Sirty a keď boli všetci členovia posádky preč, prešiel celú hliadkovú loď, aby skontroloval, či tam niekto neostal. Potom zvonku zavrel dvere prechodovej komory a zaistil ich svojím admirálskym kódom. To bol bežný postup, ktorý sa aplikoval na lode, ktoré dokovali bez posádky.
Keď uzavrel loď, na chvíľku sa zastavil na prístupovom mostíku a uvažoval nad tým, čo by mal spraviť. Nakoniec sa rozhodol a jeho kroky zamierili k ošetrovni v Centrálnej veži mesta. Musel sa porozprávať s Dahliou a vidieť svojho syna. Potom sa konečne pôjde vyspať...

Pěkné, kolik tam bylo asi geniujů?

[Aiwendill]

veľa

ale míň jak dvě stě tisíc že

vynikající díl

[Aiwendill]

děkuju posedlíku...

pěkný díl

Zatím mě žádný mail s pdf nedorazil

[Aiwendill]

Mail s PDF sa odkladá. Z technických príčin to budem posielať až po novom roku. Asi na troch kráľov. Nie že by som vás nechcel potešiť už teraz, ale vyskytla sa istá spoločenská udalosť a ja som mimo svoj komp. (A budem až do nového roku...)


ešte raz sa ospravedlňujem...

Na tři krále?
Tak ti nezbývá nic jiného jak to napsat znovu.
Šup, šup, vypůjčit někde tablet či notebook, nebo psát přes mobil.

[Aiwendill]

Kapitola 82. – Domáce úlohy I.

Nasledujúce štyri dni Forlin strávil pokojným rodinným životom s Dahliou Radim a ich synom Cursom. Popritom sa konečne poriadne vyspal a odpočinul si od bežných útrap. To sa prejavilo aj na jeho vzhľade, pretože jeho tvár už nebola taká strhaná ako predtým.
Dahlia sa však musela vrátiť na Geniu, pretože ju tam čakali povinnosti. Forlin tak ostal sám. Rozhodol sa preto splniť aspoň časť ploh, ktoré naňho čakali. Okrem questu na získanie a ukrytie informmácií o vyššej sfére naňho čakal galaxia plná Wraithov a nevinných ľudí, o ktorých sa bolo treba nejakým spôsobom postarať. A na dôvažok tu bolo ešte pátranie po novom Wraithskom veliteľovi. Označeniu admirál sa však Forlin ešte vyhýbal. Kým ho tak neoznačia aj sami Wraithi, tak ho tak nebude volať ani on.
Najlogickejším krokom bolo splniť to, čo sa dalo splniť hneď na mieste. Vybral sa preto hlboko do útrob mesta. Potreboval sa pripojiť do mestskej databázy tak, aby po tom neostala žiadna stopa. To sa dalo spraviť len na jedinom mieste, ako mu kedysi dávno vysvetlil Nonilius.
Ten bol jeho učiteľom a to doslovne. Forlin ho už od útleho detstva poznal ako šéfa technikov v meste Bordea, kde sa narodil a vyrástol. Dokonca boli susedia, pretože apartmán Forlinovej rodiny susedil s Noniliovým bytom. Malý Forlinafalcus sa občas chodieval hrať k svojmu susedovi a ten ho naučil veci, o akých sa mu ani nesnívalo. Dokonca podporil aj jeho rozhodnutie zapísať sa na výcvikovú akadémiu Antickej flotily a napísal mu jedno z troch potrebných odporúčaní. To bola síce formalita, pretože takmer v každej Antickej rodine bol nejaký ten člen posádky či dôstojník flotily, ktorý svojmu príbuznému s odporúčaním rád pomohol, ale napriek tomu to Noniliovo zavážilo viac, než si Forlin spočiatku myslel.
Keď sa v druhom roku štúdia na akadémii zapísal do kurzu systémových operácií a spolu s ostatnými kadetmi čakal na príchod učiteľa na prvú prednášku, totožnosť osobnosti, ktorá vošla, ho ovalila ako kyj po hlave. Bol to Nonilius! Od tej chvíle sa vďaka doučovaniu Forlin stal najlepším systémovým inžinierom v celom ročníku a všetci verili, že po skončení akadémie zamieri do Výskumnej a prieskumnej služby. Nestalo sa tak.
Forlin sa nakoniec rozhodol na Noniliovo naliehanie stať riadnym členom Flotily. Starý technik ho naučil všetkému, čo vedel o počítačových systémoch Antickej proveniencie. Naučil ho však aj čítať medzi riadkami a vidieť veci z nadhľadu. Preto po dôkladnom uvážení toho, čo mu jeho starý učiteľ vysvetlil, kadet Forlin doštudoval akadémiu na Sinandarte a neskôr na Ascanis, aby následne požiadal o zaradenie do Hliadkovej služby.
To vyvolalo všeobecné prekvapenie a prakticky jedinou osobou, ktorá prekvapená nebola, bol Nonilius. Hliadková služba bola totiž v celej Flotile považovaná za odkladisko nepotrebných, neperspektívnych a najmä nespratných dôstojníkov a členov posádok. Dobrovoľne tam nikto nešiel.
Forlin sa však vďaka zákulisným Noniliovým ťahom dostal na ťažkú hliadkovú loď Isaura a bol za to svojmu učiteľovi vždy vďačný. Veliteľom Isaury bol totiž najgeniálnejší stratég a taktik, akého Antická flota mala – kapitán prvého stupňa Sinert, ktorý sa neskôr stal ríšskym admirálom.
Služba na Isaure bola odlišná od toho, čo si Forlin predstavoval. Bol však mladý a prispôsobil sa. Sinert bol čudák, no bol aj úžasnou osobnosťou. Mladého kadeta mohol tvarovať a formovať podľa svojích predstáv a tak sa Forlin stal súčasťou toho, čo bolo neskôr vo Flotile označované eufemizmom „Sinertová trieda“.
To ho ovplyvnilo tak, že z toho neskôr ťažil po celý svoj život. Sinert bol géniom stratégie a taktiky boja a po sérii veľkých cvičení Antickej floty o tom nikto viac nepochyboval. S Noniliom to však bolo zložitejšie. Vďaka svojmu pôsobeniu vo Výskumnej a prieskumnej službe sa nemohol verejne angažovať a väčšina výsledkov jeho práce bola utajená. Napriek tomu však bol technologickým géniom takej triedy, že aj slávny Janus pri ňom vyzeral ako amatér, ako si to aj sám kriticky priznal. A práve od Nonilia sa Forlin naučil všetky finty, o ktoré sa Antickí technici neradi delili. Najmä tú, ako sa dá dostať do databázy bez toho, aby niekto niečo zistil. Potreboval len externé rozhranie, cez ktoré sa musel pripojiť k hlavnému dátovému vedeniu v mieste medzi dátovými kryštálmi a systémovým modulátorom dát. Bola tam na to patričná zdierka, o ktorej však z bezpečnostných dôvodov vedelo len veľmi málo zasvätených osôb. Forlin bol jednou z nich.
Vyhľadávanie, kopírovanie a mazanie informácií v databáze zabralo admirálovi takmer tri dni. Nebolo toho mnoho, no musel to robiť len po častiach, pretože sa musel venovať aj svojím spoločenským povinnostiam a keby zasa na tri dni zmizol, tak by to bolo podozrivé.
Nakoniec však boli všetky informácie z databázy Atlantídy, ktoré sa týkali vyššej sféry, presunuté na dátový kryštál, ktorý Forlinovi dala jeho sestra a on sám sa mohol posunúť k ďalšej práci. Spolu s teamom SGA-8 si spravil výlet na planétu Ispalea Valens, ktorá bola v databáze Expedície označená ako P31-440. Tam sa nachádzalo zasypané a poškodené mesto Ascanis, ktorého databáza bola rovnako bohatá ako tá na Atlantis. Tam ho čakalo to isté hľadanie ako na Atlantis, ale tu sa už nemusel obmedzovať. Jednak tu mohla ostať stopa po zásahu do databázy, pretože tunajší ľudia o antických systémoch mesta nevedeli prakticky nič a jednak mal aj iné úmysly.
Namiesto lezenia po zaprášaných chodbách mestského podzemia a hľadania dátového vedenia sa jednoducho posadil v trónnej sieni do ovládacieho kresla a myšlienkovým povelom zadal svoje ovládacie kódy člena Najvyššej rady Antickej ríše. Tým sa mu sprístupnila celá mestská databáza.
Nevšímal si bázlivých pohľadov, ktoré naňho vrhala Mara a členovia jej dvora. Schopnosť ovládať kreslo bola pre nich znakom kráľovského pôvodu a tak vládkyňa planéty spriadala vo svojej krásnej hlave istý plán.
Forlin si medzitým vyvolal pred seba holografickú obrazovku. Najprv zameral mestské senzory na dedinu neďaleko mesta. Tam zanechal členov teamu SGA-8, aby s Eldredom a ostatnými dedinčanmi vybavili obchodné veci, kvôli ktorým sem prišli. Keď ich zbadal, ako sa dohadujú nad cenou niekoľkých vriec obilia, pokýval hlavou a venoval sa svojím veciam.
Niekoľkými myšlienkami zadal vyhľadávaciemu programu parametre hľadania a nechal ho pracovať. Simultánne zároveň spustil komplexný scan okolitého vesmíru. Výsledky neskôr plánoval poslať bránou na Atlantis, aby za pomoci tamojších údajov získal lepší prehľad o tom, čo sa deje v galaxii Pegasus.
Na dôvažok ešte spustil autodiagnostiku mesta. Vedel, že je v zlom stave. Nikdy nebolo dokončené a počas stavby bolo silne poškodené. Nakoniec ho posádka ťažkého krížniku Cortex pred evakuáciou do Mliečnej cesty zasypala, aby ho tak čo najlepšie zamaskovala pred prípadnými zvedavými očami.
Všetky tri procesy nechal bežať a vstal z kresla. Ani jeden z nich si nevyžadoval jeho stály dohľad. Namiesto toho sa obzrel okolo seba. Stredoveká výzdoba miestnosti bola niečo, čo do strohého a čistého antického dizajnu pasovalo ako päsť na oko. Forlin si toto mesto pamätal zo svojích študentských čias. Po bitke a zničení Sinandartu bola výcviková akadémia prenesená práve sem. Strávil tu takmer rok, kým boli znovu presunutí do mesta Eithné, kde dokončili štúdium. Vtedy to tu bolo iné, povzdychol si.
Za jeho chrbtom sa ozvalo diskrétne zakašľanie. Otočil sa a zbadal Maru. S ľúbezným úsmevom povedala: „Admirál, už ste skončili?“ Pokrútil hlavou: „Nie. Ešte sa tu zdržím niekoľko hodín, možno až dozajtra.“ Jej úsmev sa rozšíril: „Tak v tom prípade dúfam, že nepohrdnete malým občerstvením?!“ Zarazil sa a na chvíľku sa zamyslel. Potom prikývol: „Iste, veľmi rád.“ Pokynula mu k neďalekým dverám: „Tak poďte, k mojím komnatám sa ide tadiaľto.“
Pozrel na ňu s podozrením v očiach, no bez slova ju nasledoval. Všimol si, že spravila nenápadný posunok strážam a dvoranom. Nikto z nich ich nenasledoval. Jeho podozrenie sa však premenilo na prekvapenie v okamihu, keď sa za nimi zavreli dvere luxusne zariadenej izby.
Mara náhle prikročila k nemu a objala ho. Potom sa mu pozrela do očí a povedala: „Forlin, viem, kto si a ty vieš, kto som ja. Nalejme si teda čistého vína.“ Opatrne ju objal a opýtal sa: „O čo ide?“ Smutne si vzdychla: „Antická krv v našom rode slábne. Potrebujeme obnoviť našu schopnosť ovládať kreslo a brániť sa. To sa dá dosiahnúť len jedným spôsobom a ja myslím, že si sa dozvedel od plukovníka Shepparda o mojom neúspešnom pokuse zviesť ho...“
Pochopil a prikývol: „Takže chceš, aby som spravil to, čo on odmietol? Aby som sa s tebou pomiloval a splodil s tebou potomka?“ To jej vzalo reč, no nakoniec pokývala hlavou: „Je to síce brutálne povedané, no vystihol si to presne. Potrebujem porodiť dieťa so silným génom, ináč sa vlády znovu zmocní môj brat Tavius.“
Obzrel sa okolo seba: „A kde vlastne je? Keď som tu bol naposledy, tak mňa a Annu Kornilovovú vítal on.“ Mara jemne pokrčila plecami: „Sedí vo väzenskej cele. Podaril sa mi taký menší štátny prevrat a zvrhla som ho. No musím porodiť potomka so silným génom, aby som si vládu udržala. Takže chápeš, čo ťa teraz čaká, však?“ Prikývol a teatrálne si vzdychol. Potom si ju pritiahol bližšie k sebe. Pozrel jej priamo do očí a pobozkal ju.

O tri hodiny neskôr boli obaja úplne vyšťavení a Forlin pochyboval, či bude v najbližších hodinách vôbec schopný niečo robiť. Prehodnotil svoje plány a nakoniec vyliezol z postele. Prešiel k svojím veciam a našiel vysielačku. Aktivoval ju a zavolal poručíka Edisona, veliteľa teamu SGA-8: „Poručík, tu je admirál Forlin, odpovedzte!“
Z vysielačky sa po chvíli ozval hlas so silným anglickým prízvukom: „Tu je Edison, hovorte admirál!“ Forlin chvíľu hľadal slová a potom povedal: „Došlo k zmene plánu. Zdá sa, že sa tu budem musieť zdržať podstatne dlhšie, ako som predpokladal. Oznámte to na Atlantis. Vaša časť misie pokračuje v poriadku?“ Z vysielačky sa ozvalo suché: „Už sme skončili, čakáme len na vás!“
Forlin sa zaškľabil: „Tak už na mňa nečakajte. Ak chcete, tak si užite pohostinnosť miestnych obyvateľov alebo sa vráťte na Atlantis. To je na vás. Ja sa vrátim po vlastnej osi. Pravdepodobne však až o niekoľko dní.“ Edison potvrdil: „Rozumiem! Vraciame sa na Atlantis. Oznámim im, že sme vás tu nechali, a že sa vrátite neskôr. Ešte niečo?“ Forlin sa na chvíľku zamyslel a potom povedal: „Áno, jedna vec. Až sa vrátite na Atlantis, požiadajte prosím doktora Becketta, aby pripravil jednu vakcínu génovej terapie na získanie ATA génu a priniesol ju sem. Bude to na moju zodpovednosť. Forlin koniec!“
Deaktivoval vysielačku a obrátil sa k Mare, ktorá ho pozorovala z postele. Bola vo veľmi necudnej polohe roztiahnutá ako morská hviezdica a uvedomovala si to. Na tvári sa jej zračilo vyčerpanie, no zároveň aj uspokojenie.

Chvíľu na seba hľadeli. Ticho nakoniec prerušila Mara: „Forlin, čo bude teraz s nami oboma?“ Zdvihol hlavu, ktorú mal položenú na jej prsiach, pozrel na ňu a opýtal sa: „Ako to myslíš?“ Pohladila ho po líci a realisticky zhodnotila: „Obaja veľmi dobre vieme, že medzi nami nemôže nič byť. Ja som síce vládkyňou tejto planéty a hoci by som ťa veľmi rada mala po svojom boku ako manžela, chápem, že to nie je možné. Ty sa musíš vrátiť na Atlantis k svojím ľuďom, ďalej bojovať proti Wraithom a chrániť pred nimi ľudí. Keby som ťa tu aj nejako udržala, tak by som ťa tým len obmedzovala. Tu by si nijako nevyužil svoje talenty, kým na Atlantis s podporou Expedície a Genii...“
Prekvapene vyhrkol: „Ty vieš o Genii?“ S pobaveným úsmevom prikývla: „Čo si si myslel? Som predsa vládkyňou planéty. Musím byť informovaná o všetkom. Od tvojej minulej návštevy, keď si tu bol s tou svojou veliteľkou, som si ťa nechala preklepnúť cez naších obchodných partnerov. Kapitánka Larrin od Cestovateľov mi o tebe toho povedala viac než dosť. Keď si sem teraz prišiel, tak som presne vedela, kto si a aký si...“
Vzdychol si: „Ach jaj... A to som si myslel, že ma tu nikto nepozná.“ Znovu ho pohladila po tvári a ticho sa opýtala: „Takže? Ako budeme pokračovať?“ Pokrčil plecami: „Neviem. Na Atlantis ma čaká veľa práce a znovu sa začínajú kopiť problémy. Nemôžem tu ostať...“ Vážne prikývla: „Ja to chápem.“ Potom sa nezbedne zaškerila: „Ale budeš ma občas navštevovať?“
Pokýval hlavou: „Budem sa snažiť. Koniec koncov je Ascanis príliš dôležitou baštou obrany proti Wraithom, než aby som si to mohol dovoliť ignorovať.“ Zamračila sa: „Ascanis?“ Pokynul rukou k okolitým stenám: „Áno. Tak sa volá toto mesto. Pod zemou je toho ukrytého oveľa viac, než si myslíš...“ Mávla nad tým rukou: „Viem. Ale dole do podzemných katakomb sa nikto neodváži. Je to tam tmavé, zaprašené a nikto sa tam nevyzná. Už tam zahynulo pekných pár odvážlivcov, ktorí tam zablúdili a umreli hladom.“
Zamyslela sa a potom vážne povedala: „Forlin, uzavrieme dohodu. Ak porodím potomka, čo dúfam, že porodím, tak nás budeš chodiť navštevovať. Ani ja a ani naše dieťa si nebudeme robiť žiadne nároky na nejaké dedičstvo po Antikoch, ale chcela by som, aby si naše dieťa raz, až vyrastie, naučil poriadne ovládať systémy tohto mesta. Na oplátku my zasa budeme strážiť toto miesto tak ako doteraz a uzavrieme aj formálne spojenectvo s Expedíciou. Čo ty na to?“
Dlho premýšľal nad jej návrhom a potom opatrne prikývol: „Súhlasím ale pod jednou podmienkou. Nebudeš ma do ničoho nútiť. Dosť, že mám na krku už Dahliu a malého Cursa...“ Veselo sa zaškerila: „Takže takto to chceš mať? Chodiť po galaxii, zvádzať ženy a plodiť nemanželské deti, ale pritom sa k ničomu nezaviazať?“
Vážne na ňu pozrel a ona pochopila, že prestrelila: „Prepáč mi to. Len som žartovala...“ Ešte chvíľu mlčal a nakoniec povedal: „Kým som ešte žil medzi Antikmi. Mal som manželku. Volala sa Leriardis, skrátene Leri. Nemali sme deti... Veľmi som ju miloval a od chvíle, keď zomrela, som sa už so žiadnou ženou neoženil. Vždy len také nezáväzné vzťahy a bokovky. Viem, že som schopný sa zamilovať a znovu sa oženiť, ale nejako sa na to necítim...“
Pohladila ho a nežne, no pritom vážne, povedala: „Forlin, ja ťa chápem. Nie si prvý ani posledný, kto takto dopadol. Môj otec bol rovnaký. Keď mama zomierala, prosila ho, aby si našiel novú manželku, ktorá by sa o mňa a Tavia postarala. On jej však povedal, že jedinou láskou jeho života je ona a nikto ju nenahradí. Viem, že odvtedy mal niekoľko mileniek, ale so žiadnou sa neoženil.“ Pozrela mu do očí: „Viem, čo je láska na celý život...“ Pritiahla si ho bližšie a pobozkala. Bol to jemný bozk, plný nehy a dôvery, nie vášnivý ako predtým pri sexe.
Pozrela sa na okno a zbadala, že práve zapadá slnko. Ticho sa opýtala svojho milenca: „Ostaneš pri mne aj cez noc?“ Bez rozmýšľania prikývol a ona sa šťastne usmiala. Potom ho však zhodila zo seba a s prekvapujúcou energiou vyskočila z postele so slovami: „Ale teraz poďme! Mám hlad a je čas na večeru!“ Vzala svoje šatstvo, ktoré bolo rozhádzané po podlahe komnaty a zavesila ho do jednej zo skríň, ktoré lemovali steny. Zároveň vytiahla iné šaty a poprosila ho: „Pomôžeš mi sa obliecť? Myslím, že by nebolo vhodné, keby nás tu moja komorná našla oboch nahých...“ Pochopil a bez slova vstal, aby jej pomohol s obliekaním ťažkých brokátových šiat.
Nemal zručnosť komornej a nevedel, čo kam patrí, no spoločne sa im podarilo docieliť, že Mara vyzerala prijateľne na nastávajúcu večeru. Forlin na seba potom rýchlo nahádzal svoju uniformu a pred zrkadlom si ešte uhladil rozstrapatené vlasy. Mara to so smiechom okomentovala, že by chcela byť aj ona mužom, keby to znamenalo, že by sa aj ona dokázala tak rýchlo obliecť ako Forlin.

díky za díl