SG Dynasty: The Last of Ancients - 102. Kapitola - Ultimátum

Mně je jedno kdy tu bude díl, hlavně, že bude dobrej.
Aiwe, nechceš to trochu rozvíst, Forlin dělá furt vše sám, co kdyby jsi do příběhu zakomponoval víc i ostatní pozemšťany?

[Aiwendill]

Kapitola 78. – Pokyny z vyšších miest

Nakoniec sa Forlin musel vrátiť na Atlantis, pretože mnoho problémov si tam vyžadovalo jeho prítomnosť. S tým, ako pozemské lode postupne posielal naspäť do Mliečnej cesty, sa zbavil spojenca, ktorý bol síce silný ale zato aj dosť problematický. SAFPE nemohlo odmietnuť pomoc pri evakuácii ich spojenca, to jest Salpeáncov. Keby totiž Salpea zanikla, tak by celá jedna zložka Hviezdneho programu OSN – Expedícia Atlantis – prišla o hlavný zdroj potravín a muselo by byť obnovené zásobovanie prostredníctvom krížnikov triedy 304. Tie aj teraz lietali vcelku pravidelne do Pegasu, ale privážali hlavne veci, ktoré sa nevošli do hviezdnej brány, alebo pre ktoré by bolo neustále vytváranie medzigalaktickej červej diery príliš drahé.
Salpeáncom teda museli pomôcť, lebo tým pomáhali aj sebe samým. Na druhej strane by sa v terajšej situácii, keď boli vzťahy medzi Antickou ríšou a Zemou na príslovečnom bode mrazu, by sa SAFPE jednoznačne odmietlo zapojiť do akejkoľvek kampane proti Wraithom, ktorú by Forlin mohol alebo chcel naplánovať. Ak by aj eskadra, ktorá priletela do Pegasu, zaútočila na Wraithov, tak by to spravila bez neho.
Forlin nebol natoľko ješitný, aby ho to urazilo, ale vcelku správne predpokladal, že Zem ešte ani zďaleka nemá zvládnutú taktiku vesmírnych bitiek. Iste, uvažoval, dokázali poraziť Goa´uldov, ale to bolo hlavne vďaka misiám cez hviezdnu bránu, lebo lode vtedy ešte nemali. Dokázali poraziť aj Orijcov, no tam ich lode vôbec neexcelovali. Prišli tam dokonca o jeden zo svojích krížnikov – ESS Korolev. Dokázali poraziť Luciánsku alianciu, no to bolo hlavne vďaka tomu, že hlavný nápor bojov odniesla Antická bitevná loď Torden a tej velil on sám. Zem jednoducho nemala zvládnutú taktiku vesmírneho boja. Vesmírne lode však stavala tempom, ktoré dávalo tušiť, že sa z nej už čoskoro stane galaktická veľmoc Mliečnej cesty. Taktiku a stratégiu bojov medzi loďami a obzvlášť koordináciu flotily v bitke sa teda budú musieť naučiť.
Kvôli aktuálnej politickej situácii im to však on sám vôbec nehodlal uľahčiť a preto spolu s tým, ako boli jednotlivé lode vykladané a ich nákladové priestory a hangáre sa vyprázdňovali, posielal ich Forlin naspäť do Mliečnej cesty s poukazom na to, že v Pegase je momentálne pokoj a pri obrane Zeme budú viac platné. Nakoniec ostal iba ľahký krížnik ESS Apollo, ktorý Forlin poslal k Atlantis, aby tam vyzdvihol niekoľko desiatok členov Expedície, ktorí ukončili svoje pôsobenie v Pegase z rôznych dôvodov a teraz už nadsluhovali. Mal tak dokončiť misiu, na ktorú bol predtým nasadený krížnik ESS Daedalus, no kvôli evakuácii bola prerušená.
Spolu s končiacimi členmi Expedície mala byť na palubu Apolla naložená aj várka vojenského materiálu, ktorý bolo potrebné vymeniť a cez bránu sa niektoré veci jednoducho nedali preniesť kvôli rozmerom. Takto zabije dve muchy jednou ranou.
Forlin sa so Sirtou vrátil na Atlantis až osemnásteho októbra. S nikým sa nerozprával a len sa zavrel do Taktického centra, odkiaľ dva dni pozoroval galaxiu Pegasus cez silné senzory Atlantídy. Na tretí deň cez interkom oznámil generálovi Gerasimovovi, že odchádza na Ereldis a hneď to aj splnil. Pol hodiny neskôr sa Sirta odpútala zo svojho doku a začala stúpať atmosférou na orbitu, pričom lodný počítač už vypočítaval letový vektor na Ereldis.
Návšteva na Ereldis bola na jeho pomery blesková. Strávil tam len tri dni, počas ktorých stihol za pomoci niekoľkých vojakov a technikov naložiť materiálom zo zničených základní hliadkovú loď tak, že praskala vo švíkoch. Po návrate na Atlantis nechal materiál na palube hliadkovej lode a zavrel sa vo svojom apartmáne, odkiaľ si vytvoril priamy prístup do mestskej databázy.
Keď zadával parametre vyhľadávania informácií, tvár mal zamračenú. V mysli sa mu neustále premietal rozhovor, ktorý mal so salpeánskym archivárom o dejinách Salpeáncov a o ich pôvode. Konkrétne o ich predkoch z planéty Attaleia. Niečo mu na tom nesedelo...
V databáze však nič nenašiel. Informácie, ktoré sa tam nachádzali, boli buď desaťtisíc rokov staré, alebo boli ináč nepoužiteľné. Teamy, ktoré Expedícia v minulosti vysielala na Salpeu kvôli obchodu alebo výskumu, sa o históriu tamojšieho obyvateľstva veľmi nezaujímali.

Zamyslene hľadel na obrazovku, kde ešte stále roloval prúd údajov z databázy. Už to prešiel dvakrát, no nič použiteľné nenašiel. Premýšľal nad celým problémom a snažil sa na to celé pozrieť z nadhľadu. Niečo mu však unikalo.
Zrazu sa od balkónových dverí ozvalo jemné zakašľanie a on sa prekvapení strhol tak, že sa skoro vyvrátil aj s otáčavým kreslom. Zachytil sa však dosky pracovného stola a podarilo sa mu tak udržať stabilitu.
Pozrel sa k balkónovým dverám, odkiaľ prišlo zakašľanie a zbadal tam ženskú postavu vo veľmi neformálnom oblečení. Hrubé vlnené tepláky višňovej farby a rovnaká bunda, pod ktorou bolo vidieť jednoduché biele tričko. Dlhé blond vlasy a celkovo postava neznámej ženy mu boli povedomé, no aj tak ju nevedel identifikovať, pretože tvár mala ukrytú v tieni.
Neznáma žena postúpila dopredu a na jej tvár dopadlo svetlo. V tom okamihu ju spoznal a usmial sa: „Tuli, vitaj! Dlho som ťa nevidel...“ Potom sa však zatváril prísne a zahundral: „Druhýkrát sa radšej ohlás nejako zdvorilejšie. Skoro som kvôli tebe dostal infarkt...“
Jeho sestra sa nenútene usmiala: „Prepáč mi to. Nedokázala som odolať...“ Prešla krížom cez átrium a posadila sa na jednu z pohoviek. Keď dosadla, zaborila sa hlboko do mäkkého čalúnenia a slastne vydýchla. Po chvíli povedala: „Konečne pohodlie. Tie staré pohovky z Morosových čias boli také tvrdé a nepohodlné.“
Rozhliadla sa po apartmáne a jej pohľad spočinul na jednotlivých kusoch nábytku. Potom poznamenala: „Máš to tu pekné... To si všetko priviezol z Ereldis?“ Prikývol a vstal zo svojho kresla. Na chvíľu ešte spočinul pohľadom na obrazovke počítačového terminálu a uvažoval, či ho ma vypnúť. Potom sa však rozhodol, že to nechá bežať.
Obišiel pracovný stôl a posadil sa vedľa nej na pohovku. Chvíľu si vychutnával pohodlie a potom povedal: „Na Ereldis je ešte veľa podobných vecí. Stačí ich len vyhrabať spod trosiek tých základní, oprášiť a prípadne opraviť a môžeš to znovu používať. Som prekvapený, že baleanové drevo vydržalo tak dlho. Nikdy by som si nepomyslel, že aj po desaťtisíc rokoch bude pevné a nespráchnivené.“
Tuli prikývla: „Balean je pozoruhodný druh dreva. Práve preto sa z neho vyrábal nábytok na naše lode a základne. Veď vieš. To drevo je ľahké, ľahko sa opracováva a príjemne vonia...“ Sklonila sa k jemne vyrezávanej opierke ruky na konci pohovky a ovoňala ju. Potom sa však zaškľabila: „Hm, zdá sa, že vôňa nie je večná... ale čo sa dá čakať po desaťtisíc rokoch. Tiež ma prekvapuje, že to tak dlho vydržalo a nerozpadlo sa na prach.“
Forlin sa zasmial: „Drevo vydržalo, to je pravda. Ale čalúnenie som musel dať spraviť nové. To staré sa rozpadávalo aj pri ľahkom dotyku. Okrem toho som nechcel mať na poťahoch vyvedený znak rehabilitačnej sekcie zdravotných zložiek Piatej flotily...“
Obaja sa rozosmiali. Keď však smiech utíchol, Forlin zvážnel: „Takže? Čo ťa sem privádza, sestrička? Zasa ťa sem poslali Ostatní?“ Tuli sa zatvárila urazene: „Pche! Nemôžem prísť za svojím najmladším bračekom na návštevu? Nudila som sa na Sitarehu...“
Jeho skeptický pohľad bol jednoznačnou odpoveďou a tak sa po chvíli rozosmiala zvonivým smiechom. Keď sa utíšila, povedala: „Si hrozný! Nie je s tebou žiadna zábava! Ako to robíš, že ma vždy prekukneš?“ Forlin sa k nej prisunul bližšie a jednou rukou ju objal okolo ramien: „Chceš to vedieť?“
Prikývla. Naklonil sa k jej uchu a zašepkal: „Používam totiž oči, uši a najmä rozum! Niekedy by si to mohla skúsiť aj ty...“ Znovu sa rozosmiala a ťapla ho po ruke: „Ale no... taká hlúpa až nie som.“
Forlin sa usmial: „To som nepovedal. Ale ak mi bez ohlásenia vrazí do izby moja sestra, ktorá je povznesená a prihliadnúc k tým vaším slávnym pravidlám o nemiešaní sa do nižšej sféry, tak ma to nestálo príliš veľa duševnej námahy, aby som si domyslel, že si tu so súhlasom Ostatných alebo ťa sem rovno poslali. Takže? O čo ide tentokrát?“
Zvážnela: „O to, čo si dohodol s Luthem. Ohľadom tých informácií, ktoré si sľúbil uschovať u Anny Kornilovovej. Ostatní ma poslali, aby som ťa popohnala, pretože si v tom nijako nepokročil.“
Na chvíľku sa odmlčala a potom pokračovala: „Pochop, my sme trpezliví. Niekoľko rokov hore-dole pre nás nič neznamená. Ale zdalo sa nám, že si na to úplne zabudol alebo sa na to jednoducho vykašľal...“
Trochu sa stiahol do seba a zatváril sa skrúšilo: „Ja viem. Mal som v poslednom čase toho veľa. Stále sa niečo vyskytlo, tak som sa do toho nemohol pustiť. Ešte aj teraz mám v doku Sirtu plnú materiálu z Ereldis...“
Pozrela sa naňho rovnako skeptickým pohľadom ako on predtým na ňu a povedala: „Nevyhováraj sa! Stále sa niečo vyskytne. Každopádne sme spravili malý kus práce za teba. Prenikli sme do databázy tej zničenej Janusovej základne, kde mal zariadenie Attero a skopírovali sme ju.“
Načiahla ruku a on zbadal, že v nej sú tri pamäťové kryštály. Podala mu ich so slovami: „Na tomto sú informácie, ktoré sme vytriedili z jeho databázy. Sú tam všetky informácie o ascendácii, ktoré sme tam našli. Tiež sme tam pridali aj informácie z databázy útočiska na Dormii Somnis. Ale nie je to kompletné. Forlin, prosím ťa, aby si prezrel celú databázu Atlantídy vrátane tajných súborov a presunul informácie o ascendácii na tento kryštál. Je tam ešte dostatok voľného miesta. Tiež budeš musieť navštíviť mesto Ascanis a prezrieť aj tamojšiu databázu. Potom, keď to budeš mať hotové, vyberieš sa do Mliečnej cesty. Budeš musieť navštíviť Annu na Telerush Var. Má tam totiž Lorardian, ktorý tam je v oprave. Z jeho databázy tiež musíš vziať všetky informácie o ascendácii a tiež aj z databázy Anninej základne.“
Prekvapene na ňu pozrel a ona to vysvetlila: „V databáze základne na Telerush Var sú uložené informácie, ktoré tam Anna preniesla zo zrušených základní na Terre Atlantus a Gerale Prolinas. Je tam aj časť Janusovho a Morosovho výskumu vyšších sfér. Tie informácie musíš tiež odstrániť z databázy a skopírovať na tento kryštál. Potom budeš musieť požiadať Annu o jednu z jej lodí a zaletieť na istú planétu...“
Podala mu druhý pamäťový kryštál: „Na tomto kryštále sú uložené súradnice planéty, ktorá sa volá Prelas Varanash. Je to normálna planéta podobná Lantee, ktorá sa nachádza na okraji Mliečnej cesty ale na opačnej strane ako Telerush Var. Sú tam obrovské nedotknuté zásoby kovových rúd, ale ináč je tá planéta vcelku nezaujímavá a neobývaná. Dôležité je to, že tam po evakuácii Atlantídy žil Janus a tam aj zomrel. Budeš musieť nájsť jeho poslednú základňu a zlikvidovať ju. Informácie z tamojšej databázy tiež skopíruj na ten prvý kryštál. Na tomto kryštále máš okrem informácií o Prelas Varanash aj druhý súbor, ktorý som tam dala ja. Prosím ťa, aby si ho chránil ako oko v hlave a nikomu o ňom nepovedal.“
To ho prekvapilo: „Prečo?“ Jeho sestra sa zatvárila ako stelesnená nevinnosť: „Pretože v tom súbore sú všetky heslá, ktoré Antikovia kedy použili. Všetky heslá jednotlivých dôstojníkov Flotily, Najvyššej rady, Prieskumnej a Výskumnej služby, Hliadkovej služby a aj tie, ktoré pochádzajú ešte z čias Alteránskej ríše. Ak sa to dostane do nepovolaných rúk, tak budeš mať fakt veľký problém...“
Prikývol: „Chápem.“ Potom to všetko zrekapituloval: „Takže to zhrniem: Skopírovať informácie o všetkom, čo sa týka ascendácie z databázy Atlantis a Ascanis a vymazať to tak, aby jediná kópia bola na tomto pamäťovom kryštále. Potom zaletieť na Telerush Var a tam spraviť to isté s Anninou databázou a databázou Lorardianu. A nakoniec to isté ešte raz spraviť na Prelas Varanash, ak vôbec nájdem Janusovú základňu a jeho hrob. Všetko?“
S úsmevom pokrútila hlavou: „Ani zďaleka. Keď budeš mať všetky informácie na tom kryštále, pôjdeš na Terru Atlantus. To bude najťažšia časť. Budeš totiž musieť presvedčiť tamojších predstaviteľov, osobitne Samanthu Carterovú, aby sa tiež vzdali informácií, ktoré majú o ascendácii. Obzvlášť informácií, ktoré získali od priorov Ori a tiež aj technológií, ktoré v tejto oblasti vyvinuli. Tiež ich musíš presvedčiť, aby ti odovzdali archu pravdy. Nakoniec budeš musieť ísť do galaxie Ori, konkrétne na Celestis a získať informácie o ascendácii aj odtiaľ. Doci ti však bude napomocný. Teraz, keď už Ori nepredstavujú žiadnu hrozbu, je vodcom tamojšieho impéria a ja osobne si myslím, že ho aj poteší, ak bude celá táto záležitosť konečne ukončená a obzvlášť, že sa bude môcť stretnúť s iným alteráncom.“
Na chvíľku sa odmlčala a potom sa usmiala: „Keď sa vrátiš z Celestis, vezmeš ten prístroj na manipuláciu DNA, ktorý je tu na Atlantis a spoločne s Archou pravdy a kryštálom so všetkými tými informáciami to odnesieš na Telerush Var. My medzitým dohodneme s Annou vybudovanie bezpečného úložiska...“
Neisto na ňu pozrel: „Ako si to mám všetko zapamätať? To je poriadne dlhodobá misia...“ Tuli sa zasmiala: „Neboj sa, máš to všetko aj písomne na tom kryštále s heslami.“
Hlboko si vzdychol a dlhú chvíľu mlčal. Nakoniec sa opýtal: „Tuli, uvedomuješ si, akú obrovskú moc mi dávaš do rúk? Jednak tie heslá a jednak všetky tie informácie?“ Nahla sa k nemu a pohladila ho po tvári. Potom nežne a pritom veľmi vážne povedala: „Braček, dôverujem ti. Si azda jedinou osobou v nižšej sfére, ktorej som ochotná ja a aj Ostatní zveriť také niečo. Tie heslá sa ti zídu aj v budúcnosti, ale prosím, aby si o nich mlčal a najmä ich nestratil. Verím tiež, že tie informácie nezneužiješ. Všakže by si neublížil svojej najlepšej sestre?“
Zvodne zaklipkala mihalnicami a on sa rozosmial: „Nie, v tom máš pravdu.“ Potom sklzol pohľadom na jej ruku, v ktorej držala ešte jeden pamäťový kryštál: „A toto je čo?“ Podala mu posledný kryštál a vážne povedala: „To je databáza z tej zničenej Janusovej základne. ESS Daedalus a Lubria síce tú základňu rozstrieľali, ale my povznesení, keď sme kopírovali jej databázu, zlikvidovali sme ju úplne. To pre prípad, žeby tam niekto chcel pátrať po týchto informáciách.“
Prijal databázový kryštál a pozrel naňho. Bol zreteľne označený alfanumerickým kódom v alteránskom písme, rovnako ako predošlé dva. Položil všetky tri kryštály vedľa seba na pohovku a potom sa znovu nahol k sestrinej tvári: „Tuli, prečo ste zrazu porušili tie svoje pravidlá a zasiahli do nižšej sféry. Chápem, poskytovanie informácií o tom, kde sú databázy s informáciami, ktoré by vás mohli ohroziť, by sa dalo obkecať, ale to zničenie základne?“
Povznesená Antička smutne zvesila plecia: „Niekedy je nutné spraviť niečo, s čím nesúhlasime. Tak v nižšej ako aj vo vyššej sfére sú občas situácie, keď musíme obetovať svoje princípy, aby sme zabezpečili lepší výsledok v dôležitejšej veci.“
Pohladil ju po tvári: „Chápem. Nebuď smutná. Radšej mi povedz, ako sa tam máte vo vyššej sfére. Ty a ostatní členovia mojej rodiny...“ Upokojila sa a prikývla: „Újde to. Leri ťa pozdravuje a aj Resin.“ To ho prekvapilo: „Resin? Myslel som, že ho Ostatní potrestali po tom jeho zásahu na Isderush Maror.“ Jeho sestra sa jemne usmiala: „Nie je trest ako trest, to by si mal vedieť aj ty sám. Áno, zastavili ho a na dlhý čas trpel, ale prežil to. Teraz je už v pohode...“
Pozrela sa na pracovný stôl, kde ešte stále bežali na obrazovke údaje o planéte Salpea: „Na čom pracuješ?“ Sledoval jej pohľad a potom odpovedal: „Aha... pred troma mesiacmi sme evakuovali planétu Salpea. Tamojší obyvatelia sú potomkami Doranďanov a obyvateľov Attaleie. Ale zopár vecí mi nejde do hlavy a niečo mi v tej záležitosti uniká. Aspoň mám taký dojem...“
Usmiala sa: „Prečo?“ Zamyslel sa a hľadal vhodné slová. Potom opatrne povedal: „Na Salpee žilo približne dva milióny obyvateľov. Teda aspoň toľko sme evakuovali na Oradeu. To znamená, že to bola najľudnatejšia planéta v galaxii Pegasus. Teda aspoň v tejto dobe. Pamätám si časy, keď na Isderush Maror bolo dvadsať miliónov obyvateľov a to sme ich považovali za malé osídlenie. Ale k veci. Salpea bola v sektore, ktorý Wraithi pravidelne navštevovali. Nie je možné, aby vynechali takúto ľudnatú planétu, keď drvivá väčšina tejto galaxie sú osídlenia o niekoľkých stovkách či maximálne tisíckach obyvateľov.“
Tuli sa zamyslela a potom sa jemne usmiala: „Poradím ti tak, ako si poradil ty mne, keď sme sa naposledy stretli. Rozšír svoj obzor. Pozri sa na to celé s nadhľadu a nájdeš chýbajúce kúsky skladačky...“ Teatrálne si vzdychol: „To nie je fér! Vraciaš mi moje slová!“
Prikývla: „Presne tak. Všetko sa ti to vráti ako bumerang.“ Zrazu sa pozrela niekam nahor a stuhla. Chvatne vstala a pozrela na brata: „Budem už musieť ísť.“ Vstal a ona sa k nemu jemne pritisla v objatí. Pobozkala ho na čelo: „Maj sa dobre, braček. Priebežne ťa budem kontrolovať, ako pokračuješ s tou misiou. Buď ja alebo niekto iný ti budeme vždy nablízku.“ S tými slovami sa zmenila na žiarivý oblak energie a vyletela nahor cez strop...

Aiwendill: Moc pěkný díl. Už se těším na tu pěknou prácičku. Mohu mít ale prosbu? Můžeš pěkně podrobně popsat jednání Antiků a Anny - podle mě to bude pořádně tvrdé jednání

Hm zajímavé, mise a Salpea která jak říkáš byla uprostřed Wraithského teritoria? Hm začíná se to nějak sukovat i s tím úkolem od Antiků. jsem zvědavej jak se bude chovat Anna a Doci (ten mě nejvíc zajímá ) . a ještě jakou loď si vezme na Misu. Mnoho otázek mi momentálně koluje hlavou, ale jsem rád že zde přibyl další díl.
Díl byl výbornej, ale taky mi něco uniká

vynikající díl

Tak kamenování se zatím odkládá.
Když se ti chce tak sepíšeš vcelku dobrý díl.
Zajímavý díl, vskutku.
Též jsem zvědav na rozhovor povznesených s Ančou.

[Aiwendill]

Pal: kameňovať ma môžeš tento týždeň, pretože nová kapitola zajtra nebude. Rušivé elementy a náročné pracovné povinnosti mi jednoducho nedovolili napísať včas kapitolu a teda nemám čo vydať...


Jakop: rokovanie povznesených Antikov s Aničkou sa pokúsim rozpísať. Ale nič nesľubujem. Mam na to svoju autorskú licenciu...

Tak to je opravdu škoda

[andoriel]

Že bych se konečně dostala k nějakému komentování
Máš u mě malé a zcela bezvýznamné plus za záchranu knihovny a archivu Jsem moc zvědavá, jestli se Forlin ještě něco dozví o obyvatelích bývalé Salpei. A návštěva z vyšších míst byla moc milá. Zvlášť, když vlastně Forlina přišla popohnat
To je škoda, že zítra nic

[Aiwendill]

knihovna a archív... hmmm... profesionálna deformácia, však? Ja som totiž vyštudovaný archivár...

o Salpeáncoch sa Forlin ešte dozvie zopár zaujímavých vecí, pretože evakuácia tej planéty spustila takú bočnú príbehovú linku. Ono sa v príbehu teraz mieša viacero príbehových liniek: Quest pre vyššiu sféru + Dahlia Radim a Forlinov synček, ktorí sa už čoskoro presunú na Atlantis + problematické vzťahy so Zemou + Forlinovo pôsobenie na Atlantis + tisíce drobných vecí, čo vo výsledku dáva vcelku komplexný obraz, ktorý si vyžaduje dôkladné premyslenie príbehu autorom, aby som nespravil nejakú blbosť, pretože Anička napríklad práve teraz uskutočnila spojenie s Destiny, evakuovala tamojšiu Expedíciu a vyliečila chorých a ranených. Takže prebiehali simultánne dve evakuácie, jednu robila Anna a druhú Forlin. Musím preto veľmi pozorne brať do úvahy všetky príbehové línie a ešte k tomu sledovať aj chronológiu AD, chronológiu starých čias Antickej ríše, databázy postáv, lodí, planét a podobne, aby som sa nepomýlil. Kvôli tomu všetkému postupujem s príbehom veľmi pomaly, čo je ešte umocnené rušivými elementnmi v mojom okolí...

Zní to hodně zajímavě

[Aiwendill]

nooo, pre mňa to znie hlavne zodpovedne a komplexne. Zodpovedne, aby som nespravil chybu pri braní všetkých tých vecí do úvahy pri písaní príbehu a komplexne, lebo musím brať toľko vecí do úvahy. Nie je nič ľahšie ako sadnúť a písať, aby som potom zistil, že je to nekompatibilné s ostatnými príbehmi zo série a treba to prepracovať... Niečo podobné sa mi stalo pri Dolinarthe a preto ho niekedy v januári alebo februári vydám nanovo a kompletne prepracovaný...

doufám že př tom nebudou žádné větší problémy

[Aiwendill]

Ahojte, moji verní čitatelia. Keďže je pondelok, tak pridávam ďalšiu kapitolu. Možno sa vám bude zdať, že vybočuje z celkového konceptu príbehu, ale nie je to tak. Rozhodol som sa, že to Forlinovi ešte trochu skomplikujem, pretože potrebujem do príbehu nejakého schopného záporaka, ktorý mu bude strpčovať život. Nebojte sa, neprídeme oňho hneď, pretože s ním mám veľké plány...

Kapitola 79. – Košmar

Na orbite pralesmi pokrytej planéty bojovali dve veľké Antické lode proti presile siedmich materských lodí Wraithov a dvanástich krížnikov. Salva striedala salvu. Žlté energetické pulzy vylietavali z hlavní ťažkých kanónov Antických lodí a križovali sa s modrými zhlukmi plazmy z Wraithských kanónov.
Bitka sa pre Antikov vyvíjala veľmi zle. Prileteli sem pred dvoma hodinami na žiadosť hliadkovej lode, ktorej rozstrieľané trosky práve padali do atmosféry a zvestovali obyvateľstvu planéty jeho osud. Vpadli však do pasce...
Wraithi na nich čakali a boli pripravení. Sotva sa obidva Antické ťažké krížniky vynorili z hyperpriestoru, desať materských lodí a tri desiatky krížnikov spustili paľbu. Náraz prvej salvy plazmových striel na štíty posunul lode o niekoľko desiatok metrov nabok. Potom sa však kapitáni oboch krížnikov zorientovali v situácii a opätovali paľbu. Najprv dronmi...
Zo zbrojníc oboch ťažkých krížnikov vyleteli tisíce žlto žiariacich riadených striel a zamierili k nepriateľským plavidlám. Tri materské lode a tucet krížnikov boli okamžite zničené a niektoré ďalšie lode boli poškodené.
Wraithskej flotile však očividne velil veľmi schopný taktik. Okamžite preskúpil svoje jednotky. Poškodené lode sa stiahli dozadu a prenechali miesto záložným plavidlám. Pätica materských lodí a tucet krížnikov sa pustili do boja proti dvom Antickým lodiam. Strhla sa ostrá prestrelka ťažkými kanónmi a velitelia oboch Antických plavidiel veľmi ľutovali, že v zbrojniciach nemali viacej dronov. Bola však vojna a zásoby a munícia sa nestíhali doplňovať tak rýchlo, ako by to bolo potrebné, pretože lode lietali z jednej akcie priamo do druhej a ich posádky si nemali čas odpočinúť...
Zrazu jeden z krížnikov prišiel o štíty. Plazmové strely z ťažkých kanónov Wraithských materských lodí následne začali z trupu odtrhávať kusy mohutného vonkajšieho panciera a následne prenikli do vnútorných sekcií, kde spôsobovali paseku.
Druhý krížnik mu letel na pomoc, no nestihol to. Poškodená Antická loď sa najprv v dôsledku nespočetných zásahov zmenila na lietajúci vrak, potom náhle zablikali všetky vonkajšie aj vnútorné svetlá a zhasli. Loď prišla o energiu a to bol pre ňu rozsudok smrti.
Z jedného z hangárov ťažkého krížniku vyletelo niekoľko Jumperov a ťažkých stíhačiek s krídlami v tvare X, ktoré sa okamžite zamaskovali a vydali sa rozličnými smermi preč od lode, ktorá sa začala lámať a rozpadávať na dva veľké kusy.
Wraithi však nepoľavovali v streľbe a o chvíľu loď stratila aj posledné zvyšky energie, ktoré prúdili vo vedeniach rozstrieľaného trupu. Niekde strela očividne zasiahla priamo vedenie, pretože zadná časť lode zrazu explodovala v oslnivom výbuchu a jej trosky sa rozleteli do všetkých strán.
Prednú časť explózia odmŕštila preč. Práve vo vektore k jednému z Wraithských krížnikov, ktorý chcel vysadiť do chodieb lode výsadok, aby zajal čo najviac preživších členov posádky ťažkého krížniku.
Obidve lode sa zrazili a o sekundu neskôr explodovali. Ich výbuch značne poškodil ďalšie dva Wraithské krížniky, ktoré boli neďaleko. Po niekoľkých minútach sa však poškodené lode stiahli do bezpečia a prenechali miesto oddýchnutým a nepoškodeným lodiam.
Veliteľ zostávajúceho Antického krížniku pochopil, že táto bitka je už prehraná a hľadal možnosť, ako ustúpiť z bitky. Žiadna však nebola. Wraithské lode obkľúčili jeho plavidlo zo všetkých strán a letieť cez pole trosiek z bitky s loďou, ktorej štíty boli už na minime a ešte k tomu v hustej nepriateľskej paľbe sa rovnalo čistej samovražde.
Posádka Antickej lode však neprestávala strieľať. Opätovne zas a znovu strieľala jednu salvu za druhou do organických trupov Wraithských lodí. Ničila nepriateľov a snažila sa dostáť povesti, ktorú mala medzi celou Antickou flotou. Až kým neprišiel posledný rozkaz...
Streľba nepoľavovala, no časť posádky Antického ťažkého krížniku sa začala pripravovať na použitie poslednej zbrane, ktorá im ostávala. Najprv zablikali kontrolky na koncoch dlhých antén na bočnej platforme lode. To sa odosielal ďiaľkovými komunikačnými linkami palubný denník a ostatné dôležité lodné dokumenty.
Potom zrazu v strede lode vykvitol na trupe kvet oslnivej explózie, ktorá sa v zlomku sekundy rozšírila do všetkých smerov. Autodeštrukčný systém lode pracoval efektívne a loď sa aj so svojím statočným kapitánom a posádkou rozpŕskla do všetkých smerov. Do večných lovísk so sebou vzala aj jednu materskú loď a dva krížniky, ktoré boli v zóne výbuchu. Ďalšie tri krížniky výbuch poškodil. Teraz už nič nebránilo Wraithskej flotile, aby vyslala na povrch planéty stovky stíhačiek, aby začali lov...

Forlin sa prebudil celý spotený a trasúci sa hrôzou. Už štvrtú noc ho kváril ten istý sen, či skôr nočná mora. Stále odznovu videl jednu bitku. Z úžasne neskreslenej perspektívy, akoby mu niekto púšťal pred očami hologram a on to mohol len sledovať, avšak nie ovplyvniť...
Pokúsil sa znovu zaspať, no vedel, že sa mu to už nepodarí. Ak sa raz zobudil, hoci aj uprostred noci, nedokázal už zaspať. To bola nevýhoda tohto ľudského tela, ktoré jeho vedomie obývalo. Za starých čias nemal problém zaspať hocikedy, keď si to prial. Teraz to však nebolo možné.
Posadil sa na posteli a pokúšal sa sústrediť a utriediť si myšlienky. Potom vstal z postele a okamžite ho striaslo od zimy. Spával nahý a hoci vykurovací systém mesta pracoval dobre, predsa len znížená teplota počas spánku zapôsobila, že sa teraz triasol od chladu.
Schmatol hrubý froté župan, ktorý nechal prevesený na stoličke a obliekol si ho. Potom prešiel do kúpeľne, aby si opláchol tvár a trochu sa osviežil. Popritom pozrel na časomerače na stene a zaškľabil sa. Bolo pol štvrtej ráno a on mal budík nastavený na pol siedmu.
Vrátil sa do spálne a zhodil zo seba župan. Vybral zo skrine antickú rovnošatu a obliekol si ju. Ešte sa pozrel do zrkadla a zľahka si prečesal vlasy. Popritom sa zaškľabil. Bude sa musieť znovu zveriť starostlivosti kapitána Manconiho, ktorý popri vedení teamu SGA-9 stačil strihať vlasy celej mužskej populácii v meste. Ženskými kaderníčkami boli zasa určené kapitánka Linda Prothamová z logistickej sekcie a doktorka Parvatí Lakšmíová z geologického teamu.
Prešiel k pracovnému stolu a zo šuflíka vytiahol fľašu mnohoročnej škótskej whiskey. Dar od doktora Becketta, ktorý mu už neraz pomohol utriediť si myšlienky. Nalial si trochu na dno pohára a hodil to do seba. Potom fľašu znovu schoval a vybral sa preč z apartmánu.
Nevedel, čo bude robiť. Raňajky sa začnú vydávať až od šiestej a v jedálni teraz nájde maximálne kávu a čaj pre tých z nočnej smeny. Jeho kroky však akosi automaticky viedli k transportnej kabínke, kde bez rozmýšľania zvolil transport do kabínky pri hviezdnej bráne.
Keď sa pred ním otvorili presklené dvere, rýchlo vybehol po schodoch do Kontrolnej miestnosti, kde našiel pracovníkov nočnej smeny. Všetci sa tvárili patrične znudene, pretože táto noc bola pokojná a smena bola teda veľmi nudná. Major Alatriste mu pokynul na pozdrav a zahlásil: „Admirál, počas nočnej smeny sa nič zvláštneho nestalo.“ Potom naznačil smer k jednému zo zadných počítačov a Forlin zbadal, že tam beží priamy prenos z bezpečnostných kamier. Major ticho dodal: „Všetci spia. Oceán je pokojný a nikde žiadna stopa nebezpečenstva či nejakých problémov.“
Admirál prikývol a unavene zažmurkal. Španielský major sa chápavo usmial: „Nemôžete spať?“ Forlin prikývol: „Áno. Keď sa raz zobudím, už nezaspím. Len by som sa prevaľoval na posteli a hľadel do stropu...“ Alatriste pokýval hlavou: „Možno by ste mohli skúsiť nejaké prášky na spanie. Som si istý, že doktor Beckett by vám nejaké dal.“
Forlin však len mávol rukou: „Pôjdem sa prejsť. Do raňajok ostávajú ešte dve hodiny, tak mi aspoň dobre vytrávi...“ Major sa len zasmial a pokynul mu znovu na pozdrav.
Ako si admirál zaumienil, tak aj učinil. Vybral sa na prechádzku po prázdnych chodbách mesta. Ani sám nevedel ako, no jeho kroky ho zaviedli do miestnosti s holografickým rozhraním.
Chvíľku zaváhal, no potom vkročil dovnútra. V miestnosti sa okamžite rozžiarili svetlá. Mávnutím ruky nad snímačom zavrel za sebou dvere a vystúpil na nízke pódium. Aktivoval holografický terminál a čakal, kým sa rozžiari jeho rozhranie.
Usmial sa, keď pred sebou zbadal holografické zobrazenie Melie. Za jeho života bola len členkou Najvyššej rady, rovnako ako on. Neskôr, ako sa dopočul od Sarumana, sa z nej stala kancelárka a vodkyňa Antikov po evakuácii do Mliečnej cesty. Počínala si vtedy veľmi dobre, ako zistil zo Sarumanovho rozprávania a z historických záznamov. Bolo nevýslovnou škodou, že posledná kancelárka bola najschopnejšou za desiatky generácií. Keby Melia nastúpila na Morosovo miesto o dvadsať alebo tridsať rokov skôr, možno by Antická ríša pretrvala až doteraz. S prostriedkami, ktorými Moros bezcieľne mrhal, by Melia pravdepodobne dokázala udržať štát rozpadajúci sa pod tlakom Wraithov.
Holografická žena však bola oveľa staršieho dáta. Niekoľko miliónov rokov stará, vytvorená už pri stavbe Atlantídy. Za dávnych čias však jej podobizeň bola stálym terčom vtipov na adresu radnej Melie, ktorá bola očividne jej vzdialenou a výzorovo neuveriteľne podobnou dedičkou.
Ticho ale autoritatívne sa predstavil: „Člen Najvyššej rady admirál flotily Forlinafalcus, identifikácia 35F-296.“ Holografická žena prikývla: „Identifikačný kód akceptovaný. Zdravím ťa, Forlin.“
Chvíľku zaváhal, potom sa definitívne rozhodol: „Potrebujem nájsť jednu bitku z dávnych čias.“ Holografická žena sa stručne opýtala: „Ktorú?“ Pokrčil plecami: „Dátum ani miesto bitky nepoznám. Dokonca ani mená lodí, ktoré tam bolovali. Ale poznám taktiku, ktorá tam bola použitá.“
Holografická žena prikývla: „Popíš to a ja prehľadám na základe tvojho popisu vojenskú databázu tohto mesta.“ Forlin sa nadýchol a začal: „Pralesmi pokrytá planéta. Na orbite bola ťažká hliadková loď, pravdepodobne triedy Salus. Na ňu zaútočila silná Wraithská flotila. Približne desať materských lodí a tridsať krížnikov. Zaútočili na hliadkovú loď, ale so zničením počkali, kým nevyslala núdzový signál. Potom ju rozstrieľali a jej trosky zhoreli v atmosfére planéty. Na vyslaný signál prileteli dva ťažké krížniky triedy Astertalion. Farby Siedmej flotily. Vypustili veľkú salvu riadených striel a zničili tri materské lode a niekoľko krížnikov. Viacero Wraithských lodí bolo poškodených, no okamžite sa stiahli a boli nahradené záložnými jednotkami. To mi pripomína, že som si nikdy nevšimol, žeby Wraithi používali v bitke taktiku s jednotkami v zálohe. Pokračujem... Strhla sa prestrelka a jeden z našich ťažkých krížnikov bol rozstrieľaný, pričom uniklo niekoľko členov posádky v Jumperoch a stíhačkách, ktoré stihli vyletieť zo zničenej lode. Druhá loď strieľala ďalej, no nakoniec musela aktivovať autodeštrukciu. So sebou vzala jednu materskú loď a dva krížniky. Ostatné Wraithské lode sa následne preskupili a až vtedy vypustili stíhačky, ktoré zaútočili na povrch planéty. Dovtedy mali stíhačky v hangároch.“
Na chvíľku sa odmlčal a premýšľal. Potom pokýval hlavou: „To je všetko, čo viem. Dokážeš na základe tohto popisu vyhľadať bitku, ktorá by tomu zodpovedala?“ Holografická žena prikývla: „Už to vyhľadávam.“
Asi minútu mlčala a nakoniec sa znovu ozvala: „Našla som jeden záznam. Presne zodpovedá tvojmu popisu, Forlin. Ide o bitku na Valordis Isdarea. Časové zaradenie je trinásty február roku sedemtisíc dvesto deväťdesiatdeväť, vek jedenásťtisíc deväťdesiatdeväť (13. február 8145 p.n.l.). Bitka sa odohrala presne tak, ako si to popísal. Ťažká hliadková loď Kasta bola napadnutá desiatimi materskými loďami a tridsiatimi krížnikmi. Zavolala si na pomoc ťažké krížniky Siscia a Traserdia zo Siedmej flotily, no všetky tri lode boli zničené v nasledujúcej bitke. Na planéte zahynulo alebo bolo zajatých osem miliónov dvestodvanásťtisíc tristoštyri obyvateľov. Nažive ostalo sedemtisíc dvestosedem obyvateľov planéty. Bitku senzormi monitorovala senzorová stanica na Pindale a na základe jej záznamu bola vypracovaná správa z bitky. V správe je osobná poznámka veľkoadmirála Vertexa, že Wraithskej flotile pravdepodobne velil doposiaľ neznámy veliteľ s výnimočnými taktickými schopnosťami, ktorý má potenciál stať sa ďalším Wraithským admirálom. Na jeho odporúčanie bolo uskutočnené ďalšie pátranie s cieľom vypátrať daného Wraithského veliteľa, avšak bolo neúspešné a tak bola celá záležitosť odložená do spisu.“
Forlin zamyslene počúval správu holografickej ženy, ktorá, ako vedel, bola samostatným podprogramom umelej inteligencie mesta a preto sa vzhľadom líšila od normálneho hologramu AI Atlantídy.
Nad jeho hlavou sa počas správy zobrazoval holografický záznam bitky, ktorý prebiehal presne tak, ako si ho pamätal zo snov, ktoré ho trápili posledné štyri noci. Keď holografická bitka skončila, pokýval hlavou a dlhú chvíľu mlčal.
Nakoniec ticho prikázal: „Aktivuj diaľkové mestské senzory a zobraz mi aktuálnu situáciu v tej sústave!“ Holografická žena však namietla: „Ide o vojenské informácie, ktoré nemôžu byť sprístupnené nepovolaným osobám!“ Forlin si len unavene vzdychol: „Zachytávaš niekde blízko nejakého člena Expedície alebo inú osobu okrem mňa, ktorá by mohla vidieť alebo počuť tieto informácie?“ Holografická žena po krátkom zaváhaní pokrútila hlavou: „Nie.“ Forlin si znovu vzdychol: „Tak vidíš. Zobraz mi teda taktickú situáciu v tej sústave.“
Holografická žena tentokrát poslúchla a nad admirálovou hlavou sa rozžiarila mapa galaxie Pegasus. Jedna sústava sa zväčšila a nahradila galaktickú mapu. Potom sa priblížil pohľad na štvrtú planétu sústavy a aktuálnu situáciu v jej okolí.
Forlinovi stačil jediný pohľad na hologram a vedel, čo sa deje. Ticho zahundral: „Á sakra...“ Na orbite planéty bola Wraithská flotila. Štyri materské lode a dvanásť krížnikov k nim pripojených. Zdalo sa, že lode medzi sebou navzájom bojujú, avšak po chvíľke sa vrátili do pôvodných pozícií a znovu začali bojovať. Po niekoľkých minútach sa znovu vrátili do východískových pozícií a bitka začala odznova.
Ako skúsený vojak okamžite pochopil, čo sa tam deje. Nebola to bitka medzi znepriatelenými frakciami Wraithov. Bol to nácvik vesmírneho boja a skúšanie taktík v bitke. Preto sa tie lode stále vracali do východískových pozícií a začínali znovu a znovu.
Admirál ešte nikdy nevidel Wraithský výcvik a so záujmom to chvíľu pozoroval. Potom ticho prikázal: „Aktivovať vojenské senzory mesta a zamerať ich primárne na túto sústavu! Chcem podrobný záznam činnosti všetkých lodí v tej sústave! Odteraz až do odvolania a ak opustia sústavu, chcem vedieť, kam letia a ak by napadli nejakú planétu alebo vykonávali nejakú inú činnosť, tiež to monitorovať a pripraviť na neskorší rozbor!“
Holografická žena prikývla: „Vykonám! Senzorické pozorovanie je aktívne a záznam sa zachytáva pre neskorší rozbor.“ Potom trochu jemnejšie a vystrašenejšie dodala: „Forlin, čo sa deje?“ Admirál vrhol posledný pohľad na dianie v sedemdesiatdva svetelných rokov vzdialenej sústave a potom ticho zahundral: „Vertex mal pravdu. Naozaj im velí nejaký mimoriadný taktik a vlastne aj celkom skúsený stratég. Práve teraz tam skúšajú viaceré taktické postupy a nacvičujú vesmírny boj. Nikdy som nevidel ani nepočul, žeby Wraithi cvičili! Také niečo bolo a je Wraithským kráľovnám cudzie a doslova protivné, ako som počul. Jediný Wraith, ktorý kedy cvičil so svojími jednotkami nové postupy vesmírneho boja, bol admirál Furiont. Ten je však mŕtvy. Jeho vlajkovú loď aj s tromi krížnikmi sme rozstrieľali na orbite Garoldoty. Dokonca sme našli aj jeho telo v troskách zničenej lode, takže jeho smrť bola potvrdená.“
Na chvíľku sa odmlčal a potom trpko zahundral: „Tento veliteľ, ktorý cvičí svoje jednotky na Valordis Isdarea... je dosť možné, že je to ten istý, ktorého myslel Vertex. Ak je to pravda, tak myslím, že práve sme svedkami nástupu k moci nového Wraithského admirála. Admirála, ktorý už má dostatok skúseností z bojov proti Antikom aj proti ľuďom, a ktorý cvičí svoje jednotky...“
Zarazil sa nad tým, čo vyslovil a potom ticho zauvažoval: „Ak cvičí svoje jednotky, tak to znamená, že jeho pozícia ešte nie je celkom pevná vo Wraithskej spoločnosti a musí bojovať o svoje miesto a vplyv nad kráľovnami. Preto musí cvičiť svoje jednotky, aby si bol istý, že zvíťazí nad prípadným nepriateľom. Chce ich mať na vyššej úrovni, ako je to stádo vojakov, ktoré Wraithi väčšinou používajú na svojích lodiach ako posádku. Zároveň to ale svedčí o tvorivej mysli, pretože skúša nové postupy.“
Znovu sa zarazil a uvedomil si význam svojho zistenia. Znovu zahundral: „Á sakra. Toto musím oznámiť Anne a tiež aj ostatným, ktorí mu môžu skrížiť cestu.“ Jediným mávnutím deaktivoval terminál holografického rozhrania a skočil k dverám. Mávol rukou nad snímačom a keď sa dvere otvorili, vybehol von. Utekal po chodbách, čo mu sily stačili, až k najbližšej transportnej kabínke a potom do Komunikačnej miestnosti Vojnového štábu...